Kriváň (okres Detva)

Kriváň
obec
Štát Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Detva
Región Podpoľanie
Nadmorská výška 390 m n. m.
Súradnice 48°31′49″S 19°26′42″V
Rozloha 9,11 km² (911 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 752 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 192,32 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1955
Starosta Imrich Paľko[3] (SMER-SD, SNS)
PSČ 962 04
ŠÚJ 518549
EČV DT
Tel. predvoľba +421-45
Adresa obecného
úradu		 Obecný úrad Kriváň, PSČ 962 04
E-mailová adresa [email protected]
Telefón 00421 45 5469436
Fax 00421 45 5469152
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Kriváň (village)
Webová stránka: obeckrivan.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
 Slovenský portál

Kriváň je obec na Slovensku v okrese Detva.

Polohopis

Obec sa nachádza vo východnej časti Zvolenskej kotliny v povodí Slatiny pretekajúcej jej severozápadným okrajom. Severne od Kriváňa sa dvíhajú výbežky Poľany, južne sa dvíha predhorie Javoria.

Dopravné spojenie

Cez Kriváň prechádza cestná spojnica Pohronia a Novohradu, cesta I/16, ktorou vedie medzinárodný ťah E58 a E571 z Bratislavy do Košíc. V 40. rokoch 20. storočia bola vybudovaná z Kriváňa štátna cesta II/529 do Brezna a II/526 do Kokavy nad Rimavicou. V príprave je i vybudovanie rýchlostnej cesty R2 do Lučenca.

Cez obec Kriváň bola vybudovaná a 18. júna 1871 aj sprevádzkovaná železničná trať Budapešť – Salgótarján – Lučenec – Zvolen – Vrútky (prepojenie s Košicko-bohumínskou železnicou), dnes trať Zvolen – Košice. Pri obci viedla historická trať Krivánskym tunelom dlhým viac ako 300 m a zrušeným výstavbou zárezu pri zdvojkoľajnení južného ťahu.

Dejiny

Napriek tomu, že vznik obce Kriváň sa datuje až od roku 1955, kedy sa osamostatnila od Detvy (založenej r. 1638), stopy po osídlení okolia sa datujú do neskorej doby bronzovej. Archeologické nálezy na neďalekej Kaľamárke potvrdili keltské, rímske i veľkomoravské osídlenie, ktorého zánik sa datuje do 10. alebo 11. storočia.

Vígľašské panstvo malo v obci majer a zriadilo nadlesný úrad, ktorý zamestnával niekoľko hájnikov. Ťažba dreva na Poľane si vyžiadala výstavbu veľkého drevoskladu pri železničnej stanici v Kriváni. Doprava dreva sa zvýšila začiatkom 20. storočia výstavbou lesnej železnice z drevoskladu na pílu v Hriňovej a ďalej až na Periská na Poľane (v r. 1962 bola zrušená pre vybudovanie vodárenskej nádrže v Hriňovej).

Druhá svetová vojna zasiahla obec najmä počas SNP a pri oslobodzovaní 2.–10. februára 1945, kedy sa v okolí odohrali prudké boje. Tragické následky malo nemecké bombardovanie 25. februára 1945, kedy zahynulo 9 robotníkov pri oprave vyhodeného tunela a niekoľko ďalších ľudí v zbombardovaných domoch.

Od 1. januára 1955 sa rozhodnutím Krajského národného výboru v Banskej Bystrici osady Kriváň a Korytárky osamostatnili od Detvy a vytvorili samostanú obec Kriváň. Dňa 16. mája si občania zvolili za predsedu MNV Mikuláša Nôtu, podpredsedu Mikuláša Lapíňa a tajomníka Štefana Chamulu. V obci vznikol i Matričný úrad (zahrňujúci aj Korytárky), ktorý eviduje narodenia, sobáše a úmrtia. Funkciu matrikárky od vzniku obce až do roku 1990 vykonávala Mária Bariaková.

V jeseň 1955 sa dokončila výstavba menšieho kultúrneho domu. V obci sa zriadil závod ČSAD Kriváň (neskôr presťahovaný do Detvy) a rozšíril sa drevosklad - Lesný závod Kriváň, dnes rozlohou najväčší na Slovensku. Nový spoločenský dom bol budovaný v akcii "Z" a dokončený v roku 1975. Bol v ňom umiestnený miestny národný výbor, obvodný lekár, spoločenská sála s kinom a javiskom pre divadlá, reštaurácia, knižnica, sobášna sieň, miestne kultúrne stredisko, Klub mladých a i.

Základná škola

Základná škola má už vyše storočnú tradíciu a záznamy o jej prvej budove (drevenej) siahajú do roku 1895. Predtým sa vyučovalo v súkromnom dome v zimných mesiacoch. V roku 1901 pre školu zakúpil uhorský štát od Martina Gáboríka pozemok nad železničnou stanicou a postavil murovanú budovu. Bola poškodená v lete 1919 pri vpáde maďarských boľševikov a v lete 1945, keď slúžila pre ubytovanie maďarských zajatcov opravujúcich tunel. Na jeseň r. 1963 bol otvorený nový školský areál pre spádovú oblasť Detva - Piešť II., neskôr aj Korytárky a Podkriváň. Pôvodná škola potom slúžila ako materská škola, kým neboli v 90. rokoch 20. storočia deti presťahované do novej materskej školy.

Kostol

Po roku 1989 sa zrealizovala výstavba kostola. Chrám bol vysvätený 9. júla 1995 a je zasvätený našim vierozvestom sv. Cyrilovi a Metodovi. Zároveň bola zriadená aj nová farnosť (odčlenením od detvianskej) s filiálkou Korytárky, kde bol v r. 1998 vysvätený novopostavený kostol Karmelskej Panny Márie. Farnosť v spolupráci s obcou od r. 1994 usporiadáva Cyrilometodské dni, v ktorých programe je aj svätá omša na vrchu Mních pri vyrezávanom 8 m vysokom dvojkríži.

Obyvateľstvo

V roku 1955 bolo v Kriváni 420 domov, v ktorých bývalo 2 135 obyvateľov. Po odčlenení sa Korytárok 1. januára 1993 bolo v Kriváni 480 rodinných domov a 1 630 obyvateľov, Korytárky mali 350 domov a 1 020 obyvateľov.

Kroniky

Formovanie obce dokumentujú kroniky najmä z obdobia po vzniku ČSR:

  • kronika základnej školy, ktorá sa vedie od roku 1919
  • Pamätná kniha stanice Kriváň-Detva, založená v roku 1923
  • kronika Lesného závodu Kriváň
  • Obecná kronika, založená v roku 1957
  • kronika Pasienkového spoločenstva z roku 1996
  • kronika Farského úradu, ktorý vedie aj cirkevnú matriku

Významné udalosti

Referencie
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.