Košice – mestská časť Košická Nová Ves

V minulosti patrila obec do Abovskej stolice neskôr Abovskej župy. V súčasnosti patrí mestská časť do Košického kraja a nachádza sa vo východnej časti mesta Košice. Na severe hraničí s mestskou časťou Dargovských hrdinov na západe s časťou Vyšné Opátske a na juhu s časťou Krásna. Na východe potom s obcami Zdoba a Košické Oľšany.

• 1297 - Cassa Uj Falu
• 1317 - Nova Villa
• 1773 - Kassa-Új-Falu, Kossiczka Nowa Wes
• 1808 - Kassa-Újfalu, Neudorf, Nowá Wes
• 1863 - Kassaújfalu
• 1920 - Košická Nová Ves

Kostol sv. Ladislava

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1297, ktorá poukazuje na výstavbu tunajšieho Kostola sv. Ladislava. Ďalším dokumentom, ktorý potvrdzuje existenciu obce, je súpis desiatkov, ktoré vyberal pápežský legát Ruffinus pre pápeža Jána XXII. z Avignonu v rokoch 1317 až 1337. Dokument konšatuje: "Tiež Mikuláš z Novej Vsi (Nicolaus de Nova Villa) z tretej čiastky kostola má zaplatiť 6 grošov...". Obec Košická Nová Ves bola poddanským majetkom mesta Košice. Historický vývoj výrazne poznamenal prílev Maďarov, ktorí utekali pred tatárskymi vpádmi, príchod nemeckých kolonistov a viacero pohrôm. V roku 1427 tu bolo zapísaných 20 hospodárstiev. V rokoch 1709 - 1710 sa vplyvom stavovských protihabsburských povstaní Františka II. Rákociho obec takmer vyľudnila. Ostali tu len štyria poddaní a jeden želiar. Košický magistrát pristúpil k ďalšiemu zaľudneniu obce o sto rokov neskôr. V roku 1826 mala Košická Nová Ves 684 obyvateľov. V roku 1896 tu stálo 152 domov s 1160 obyvateľmi. Zrušením poddanstva v roku 1848 sa Košická Nová Ves stala samostatnou obcou. V roku 1851 ju Fényes spomína ako slovenskú dedinu s 855 obyvateľmi. Počas obdobia 1938 - 1945 bola obec pričlenená k Maďarsku. Ku Košiciam ako mestská časť bola pričlenená 1. augusta 1968. [5]

Obyvateľstvo sa v minulosti venovalo poľnohospodárstvu a pestovaniu viniča. Choroba viniča však všetky vinice zničila, a tak si obyvateľstvo muselo nájsť náhradný zdroj obživy. Zameralo na chov ošípaných, obchodovanie s nimi, na výsek mäsa a rôznych údenárskych výrobkov. Známa šunka, klobásky, majoše a najmä zvláštne spracované škvarky priniesli novovešťanom prezývku „škvarkare“. Dôkazom o týchto činnostiach je aj obecný erb. Doplnkovým zdrojom zárobku bolo zásobovanie košického trhu mliekom a predajom koláčov. Mäsiarski majstri z Košickej Novej Vsi boli známi nielen svojim majstrovstvom, ale aj vzdelaním. V období prevládajúcej negramotnosti vedeli písať a počítať. V súčasnosti je obyvateľstvo prostredníctvom Mestskej hromadnej dopravy plne napojené na mesto Košice. V obci sa nachádza aj škola postavená v 70. rokoch a tiež Detský domov z 80. rokov.

Kostol bol a je zasvätený sv. Ladislavovi uhorskému kráľovi. Prvá oprava sa previedla v roku 1510, kto však postavil tento kostol sa nevie. Farnosť bola v tom čase súčasťou Jágerskej (Égerskej) biskupskej diecézy. V období reformácie kostol chátral a k rozsiahlej oprave došlo až po jeho opätovnom prevzatí do majetku mesta Košice. K ďalším zaznamenaným úpravám došlo až v rokoch 1864 a 1885. Zásadne ho napokon prestavali v roku 1925, podľa projektu košického staviteľa Júliusa Wirtha. Časť ranogotického presbytéria sa zachovala dodnes. Rímskokatolícka farnosť mala sídlo v Košickej Novej Vsi. Gréckokatolícki veriaci mali farnosť v Košiciach.

Podľa Heraldického registra[6] má obec tieto symboly prijaté 25. februára 2005. Erb je na základe odtlačku pečatidla z roku 1784, nože sú pridané na pripomenutie mäsiarskych tradícií v obci (zásobovali Košičanov mäsom). Znak obce Košická Nová Ves navrhol na základe zachovanej historickej pečate a výtvarne spracoval Mgr. Marcel Bodnár.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Košice – mestská časť Košická Nová Ves

• Oficiálna stránka mestskej časti
• Územný plán mestskej časti Košická Nová Ves
• História a súčasnosť Košická Nová Ves - Mestská časť Košíc, 2010, Vydavateľstvo JES Košice

Košický portál