Kleopatra VII.

Narodila sa ako dcéra faraóna Ptolemaia XII. Auletos v Alexandrii v Egypte. Nemala to v živote ľahké. V 14 rokoch na vlastné oči videla, ako jej otec ušiel po vzbure z Egypta. Najprv na trón nastúpila jej staršia sestra Berenika (vládla 58 – 55 pred Kr.), ktorá dala zavraždiť svoju mladšiu sestru a aj sama umrela veľmi násilnou smrťou.

V roku 51 pred Kr. ako 18-ročná nastúpila na trón a podľa vzoru egyptských faraónov sa stala manželkou svojho 10-ročného brata Ptolemaia XIII. Kleopatra o všetkom stále sama rozhodovala bez brata aj bez radcov. Na minciach bol len jej portrét. Keď jej brat dovŕšil 16 rokov, chcel začať vládnuť. So svojím radcom Pothiniom začal pripravovať Kleopatrinu smrť. Aby sa zachránila, utiekla do Sýrie.

V tom istom čase (v rokoch 49–45 pred Kr.) v Rímskej ríši prebiehala občianska vojna medzi Iuliom Caesarom a Pompeiom. Keď ho Caesar 9. augusta 48 pred Kr. porazil pri Pharsalose (dnes Farsala), utiekol Pompeius do Egypta, lebo tam kedysi pomohol na trón Ptolemaiovi XII., otcovi súčasných dvoch vládcov Egypta (Ptolemaios XIII. Filopator a Kleopatra). Netušil však, že v Egypte práve bojovali proti sebe strany podporujúce týchto dvoch vládcov.

Situácia v zemi bola katastrofálna. Níl mal nedostatok vody, hlad hrozil už niekoľko rokov. Mladá žena musela čeliť intrigám kastrátov i ministrom svojho brata, ktorí využívali rímsku občiansku vojnu, hrali vlastnú hru a vyhnali Kleopatru z Alexandrie. Dopustili sa chyby, keď dali zavraždiť Pompeia a jeho hlavu, na znak úcty, poslali Caesarovi. Caesar sa tri dni po svojom nepriateľovi vylodil a vrahov potrestal.

Pompeiovci utiekli do provincie Africa. Caesara, na ktorého strane medzitým stál celý Rím, ktorý ho preto zvolil za diktátora na jeden rok a zavalili ho rôznymi poctami, sa potom v Egypte zapojil do bojov o trón na strane Kleopatry (tzv. Alexandrijská vojna 48 – 47 pred Kr.). Caesar sa na kráľa nahneval a okamžite ho zosadil za to, že zabil Pompeia, Rímskeho občana. Ptolemaios sa vzbúril, pričom Caesar bojoval na Kleopatrinej strane a Kleopatra sa vraj z obavy pred vojskom svojho brata tajne dala prepašovať zakrútená v koberci do Caesarovej komnaty, aby si ho priklonila na svoju stranu. To sa jej podarilo, pretože Caesar bol týmto trikom nesmierne nadšený. Oproti povestiam, ktoré o nej kolujú, Kleopatra nebola nesmierna kráska, ale zato mala svoje osobité kúzlo, ktorému podľahol i samotný Caesar. Po príchode posíl z Malej Ázie a Sýrie Caesar Ptolemaia XIII. porazil a Ptolemaios XIII. sa na úteku z Alexandrie utopil pri prechode cez Níl. Caesar tiež odhalil sprisahanie jeho radcu Potina a dal ho popraviť.

Egypt potom (rok 47 pred Kr.) ostal nezávislý pod vládou Kleopatry a jej druhého brata Ptolemaia XIV. (ktorý sa formálne stal Kleopatriným manželom). Ceasar ich oboch vzal pod ochranu. Keď potom Caesar odišiel späť do Ríma ponechal Kleopatre na ochranu 15 000 vojakov. Ceasar Kleopatru obdivoval nielen pre jej schopnosti a ctižiadostivosť, ale aj preto, že bola poslednou samostatnou vládkyňou Stredomoria a poslednou dedičkou Alexandra Veľkého, jeho veľkého vzoru.

Onedlho Kleopatra pricestovala do Ríma za Caesarom aj s ich synom Caesarionom (starogr. Καισαρίων). Chcela si nakloniť rímsky ľud vzácnymi darmi, ale oni nechceli, aby jej syn raz vládol Rímu. Tým, že Kleopatra sídlila v Ríme, žila s Caesarom de facto v manželskom zväzku (hoci mali obaja oficiálne iných partnerov) a mali spolu syna Caesariona (Kesariona), ktorý bol roku 44 vymenovaný za spoluvládcu Egypta (vládol 44–30 pred Kr.) pod menom Ptolemaios XV. si Caesar zabezpečil faktickú podriadenosť Egypta.

Po porazení Pompeiovcov roku 45 pred Kr. sa Caesar stal neobmedzeným vládcom. Prívrženci republiky sa báli jeho narastajúcej moci a vplyvu, preto ho v roku 44 pred Kr. zavraždili 23 bodnutiami do tela.

Po Caesarovom zavraždení Kleopatra utiekla so synom z Ríma naspäť do Egypta. V tom čase zomrel záhadne jej ďalší manžel. V Egypte ju všetci považovali za zradkyňu kvôli jej priateľstvu s Caesarom.

Počas poslednej občianskej rímskej republiky (44 – 30 pred Kr.), uzavreli rímski vodcovia Octavianus Augustus, Marcus Antonius a Lepidus roku 43 pred Kr. tzv. druhý triumvirát. Roku 41 pred Kr. Antonius, ktorý sa práve nachádzal na východe, do mesta Tarsos (dnes Tarsus) zavolal egyptskú kráľovnú Kleopatru a zaľúbil sa do nej (Antonius Kleopatru zavolal z Egypta, aby sa zodpovedala za to, že predtým podporovala Cassia). Roku 40 pred Kr. potom triumvirovia uzavreli aj tzv. Brundiský pakt, ktorým si rozdelili Rímsku ríšu. Podľa neho Itáliu budú vlastniť spoločne (de facto pod Octavianovou správou), Octavianus dostane západ, Antonius východ, Lepidus provinciu Africa a Antonius si (po Fluviinej smrti) oficiálne vzal Octavianovu sestru, ale naďalej udržoval styky s Kleopatrou, s ktorou mali čoskoro tri deti.

Antonius sídlil v Alexandrii s Kleopatrou a po vybavení záležitostí v Ríme sa tu od zimy 37/36 pred Kr. definitívne zdržiaval a riešil záležitosti provincií a vazalských štátov. Svadba s Kleopatrou v roku 36 pred Kr. zostáva sporná. Antonius a Kleopatra spolu plánovali vybudovať ríšu v severnej Afrike a na Blízkom východe. Preto Antonius Egypt najprv zväčšil o územie Cypru, Kilikie (dnes juhovýchodné Turecko) a Koilesýrie. Kleopatrinho syna Caesariona Antonius určil za nástupcu Kleopatry na tróne. Antonius a Kleopatra sa zabávali na bohatých hostinách a mali spolu deti. Jej vplyv na Antónia bol taký veľký, že Antonius začal rozdeľovať východné provincie Ríma medzi jeho a Kleopatrine deti, ktoré získali aj kráľovské tituly: z Arménie (získaná roku 34 pred Kr. ako rímska provincia), Kyreny a Sýrie Antonius vytvoril akési sekundogenitúry a vládu nad nimi s kráľovským titulom zveril deťom Kleopatriným (deťom Antonia aj Ceasara). V Júdei však nechal vládnuť edomskú dynastiu, ktorá bola síce oddaná Antoniovi, ale nepriateľská voči Kleopatre. Z Médie vytvoril vazalský štát. Celkovo mal v pláne ovládnuť východné územia prostredníctvom dynastickej únie s Egyptom (Kleopatrou). Sám zatiaľ neprijal kráľovský titul, hoci na svojich minciach bol zobrazený spolu s Kleopatrou.

V roku 33 pred Kr. podnikol Octavianus v senáte v Ríme propagandistické výpady proti Antoniovi, kritizujúc jeho spojenie s Kleopatrou (ktorej vlastne odovzdal niektoré rímske územia) ako aj celú politiku na východe, v podstate Antonia označil za zradcu. V roku 32 pred Kr. sa napokon zmocnil Antoniovho testamentu uloženého u Vestáliek, zverejnil ho a využil túto príležitosť na to, aby Antoniovu politiku vyložil ako vlastizradu. Itália a západné provincie mu nato prisahali osobnú vernosť, Kleopatre a Egyptu bola vypovedaná vojna a Antonius (ktorému ako rímskemu občanovi nemohli vyhlásiť vojnu) bol zbavený všetkých hodností a označený za nepriateľa vlasti. Antonius sa nato rozviedol s Octavianovou sestrou (ktorú už roku 37 pred Kr. poslal späť do Ríma).

V zime 32 – 31 pred Kr. sa Octavianus s celým senátom presunul na východ. 2. septembra 31 pred Kr. sa hneď prvé vážne stretnutie medzi oboma stranami – námorná bitka pri Aktiu (západné grécke pobrežie) – vďaka Agrippovej stratégii skončilo ráznym víťazstvom Octaviana. Kleopatra odplávala na svojej lodi a Antonius ju nasledoval. Potom kapitulovalo nielen Antoniovo vojsko v Grécku, ale aj zbory v Kyréne, o ktoré chcel oprieť svoj nový odpor. Octavián však nemohol zaútočiť na Egypt okamžite, lebo nemal dosť peňazí. V Alexandrii sa Kleopatra pokúsila o útek na východ, ale bol zmarený a ostala s Antoniom v Alexandrii. Antoniovu následnú depresiu sa snažila riešiť usporadúvaním hlučných hier.

V lete roku 30 pred Kr. však predsa len dorazil do Egypta Octavianus, porazil Antonia a 3. augusta dobyl Alexandriu aj s kráľovským pokladom. Antonius na základe falošnej správy o Kleopatrinej smrti spáchal samovraždu. Kleopatra urýchlene dala postaviť svoje mauzóleum, kam premiestnila svoje bohatstvo. Kleopatre určili, aby bola ozdobou Octavianovho rímskeho triumfu. Podarilo sa jej však 12. augusta takisto spáchať samovraždu a uniknúť tak tejto potupe. Najčastejšie sa spomína príbeh, že kráľovná sa nechala uhryznúť kobrou, čo jej podľa egyptskej tradície malo zaručiť nesmrteľnosť a povýšenie medzi bohmi. Alternatívnou príčinou samovraždy mohlo byť, že bola nešťastná z Antoniovej smrti a aj z toho, že Octavian nedovolil vládnuť ani jej deťom. Spolu s ňou zomreli aj jej dve oddané slúžky. Podľa niektorých údajov mohla byť Kleopatrina smrť aj iná. Pravdepodobne ju mohol zabiť sám Octavianus a ľudu potom predostrieť príbeh o samovražde. Iné údaje hovoria že sa nechala uhryznúť okuliarnikom indickým, ale tento údaj je chybný, lebo v Egypte tento druh hada nežije. Jedine tak okuliarnik egyptský ktorého nosila na svojej korune. Ale aj teória o uštipnutí hadom je nepravdepodobná, lebo takýto spôsob smrti je veľmi bolestivý a trvá asi 6 hodín.

Octavianus sa stal jediným vládcom Rímskej ríše, prijal titul Augustus a stal sa prvým cisárom. V Egypte sa skončila éra Ptolemaiovcov a Egypt sa stal rímskou provinciou.