Vestálka

Vestálky bol zbor šiestich kňažiek v starovekom Ríme, ktorý bol pôvodne pod právomocou kráľa (rex), v historickej dobe však spadal pod právomoc najvyššieho pontifika.

Vestálky nastupovali do svojho úradu vo veku 6 rokov. Pod hrozbou trestu smrti si museli zachovať svoje panenstvo a zotrvať v úrade najmenej 30 rokov. Bývali spoločne v dome (atrium Vestae) vedľa Vestinho chrámu na rímskom fóre.

Vestálky vystupovali na verejnosti ako jedna právnická osoba, ktorú predstavovala Najvyššia vestina Panna (Virgo Vestalis Maxima). Jej úlohou bolo zastávať domáce práce v dome kráľovom, neskôr vo Vestinom chráme. Tu sa vestálky starali o posvätný oheň, pripravovali z novej úrody pokrm pre obrady (mola salsa), čistili chrám a i.

Právne postavenie vestálok upevnil Augustus, v cisárskej dobe im pripisovali mimoriadnu náboženskú moc.