Marcus Vipsanius Agrippa
Marcus Vipsanius Agrippa (* 63 pred Kr., prípadne už 64 pred Kr. na neznámom mieste[1]; † 12 pred Kr. v Kampánii) bol rímskym politikom a vojenským veliteľom.
| Marcus Vipsanius Agrippa | |||
 rímsky politik a vojvodca | |||
| Narodenie | 63 pred Kr. | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 12 pred Kr. | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  Marcus Vipsanius Agrippa | ||
| |||
Pôvod a mladé roky
Agrippa pochádzal z málovýznamnej rímskej rodiny. Jeho otec patril do plebejskej rodiny, jeho starší brat Lucius Vipsanius Agrippa patril medzi protivníkov Gaia Iulia Caesara, po jeho smrti bojoval v Afrike a Gaius Octavius mu udelil milosť. Marcus Vipsanius Agrippa získal kvalitné vzdelanie v rétorskej škole v Ríme, bojoval na Caesarovej strane proti pompeiovcovm. Spolu s Gaiom Octaviom odišiel do Apollonie v Grécku, kde sa obaja vzdelávali v gréčtine.
Občianska vojna
Po Caesarovej smrti sa obaja vrátil do Ríma a bojovali proti Marcovi Antoniovi a Marcovi Aemiliovi Lepidovi. Keď Octavius, Antonius a Lepidus vytvorili druhý triumvirát, M. Vipsanius Agrippa dosiahol úrad tribúna ľudu (tribunus plebis). Po prepuknutí občianskej vojny medzi Octaviom a Marcom Antoniom bojoval Agrippa na strane G. Octavia a mal výrazný podiel na jeho vojenských víťazstvách, predovšetkým v perusijskej vojne, vo vojne proti Sextovi Pompeiovi a v bitke pri Actiu v roku 31 pred Kr.
V roku 39/38 pred Kr. bojoval v Gallii, kde potlačil povstanie Aquitáncov a v Germánii, kde porazil Suebov. Na území Gallie a Germánie budoval cestnú sieť, ktorá umožňovala rýchle presuny vojska. V roku 37 ho Gaius Octavius zavolal späť do Ríma a dal ho zvoliť za konzula. Medzitým bojoval proti Sextovi Pompeiovi, ktorého porazil a dal budovať silné loďstvo, ktorého materským prístavom sa stal Portus Iulius v Neapolskej zátoke. Loďstvo využil v námornej bitke pri Naulochu v boji proti Sextrovi Pomepiovi, ktorého definitívne porazil. Rozhodujúce námorné víťazstvo dosiahol v bitke pri Actiu pri západom pobreží Grécka nad Marcom Antoniom a Kleopatrou.
Rodina
V roku 36 pred Kr. sa oženil s Caeciliou Pomponiou, dcérou Tita Pomponia Attica, s ktorou mal dcéru Vipsaniu Agrippinu. Jeho manželka zomrela asi v roku 28 pred Kr. Druhýkrát sa oženil s Augustovou neterou Claudiou Marcellou v roku 28 pred Kr. Keď Augustus v roku 24 pred Kr. vážne ochorel a zdalo sa, že zomrie, oženil ho so svojou dcérou Juliou a predurčil ho za svojho nástupcu. Z manželstva sa narodilo päť detí – Gaius Caesar, Iulia, Lucius Caesar, Agrippina (staršia) a Agrippa Postumus. V roku 12 pred Kr. Agrippa ochorel a zomrel skôr ako Augustus, ktorý jeho dvoch synov – Gaia a Lucia adoptoval a pripravoval ich za svojich nástupcov. Obaja však predčasne zomreli. Agrippa bol pochovaný v mauzóleu, ktoré si dal prvý rímsky cisár postaviť pre seba a svoju rodinu.
Dielo
S Menom M. Vispania Agrippu sa spájajú viaceré významné stavby v Ríme i mimo neho. Dal vybudovať vodovod aqua Marcia, ktorý privádzal do Ríma pitnú vodu, a vodovod Aqua Virgo, ktorý zásoboval vodou kúpele, dal odvodniť močaristú pôdu na Martovom poli (campus Martius), rozsiahlu sálu Saepta Iulia. V jej blízkosti dal na pamiatku víťazstva pri Actiu v roku 25 pred Kr. vybudovať Pantheon, chrám všetkých bohov, na ktorom je dodnes nápis z bronzových písmen "M. Vipsanius Agrippa, L. f. III consul fecit" (M. Vipsanius Agrippa, Luciov syn, dal postaviť za svojho tretieho konzulátu). Agrippa dal prvýkrát namaľovať a verejne vystaviť mapu Rímskeho impéria. Počas svojho druhého pobytu v Galli v rokoch 20 – 18 pred Kr. dal v meste Nemausus (dn. Nîmes) vybudovať chrám, ktorý sa dnes nazýva Maison carrée, v hispánskom meste Mérida dal postaviť amfiteáter.
Galéria
Agrippa okolo r. 25 pred Kr. (Busta v Louvri)
Agrippa (s Corona navalis) a Augustus (s Corona Civica)
Agrippa na reliéfe Ara Pacis Augustae; žena vpravo za ním je jeho sestra Vipsania Polla
Agrippa ako mladý muž (busta, Altes Museum, Berlín)
Referencie
- Reinhold, s. 9; Roddaz, s. 23.
Literatúra
- Werner Eck: Marcus Agrippa – der selbstbewußte Parteigänger des Augustus. In: Karl-Joachim Hölkeskamp, Elke
- Stein-Hölkeskamp (Hrsg.): Von Romulus zu Augustus. Große Gestalten der römischen Republik. Beck, München 2000. S. 352–364. ISBN 3-406-46697-4
- Jean Michel Roddaz: Marcus Agrippa. École française, Rom 1984. ISBN 2-7283-0069-0,
- Meyer Reinhold: Marcus Agrippa. A biography. The W. F. Humphrey Press: Geneva, New York 1933.
Externé odkazy
- Marcus Vipsanius Agrippa (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na nemeckej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
- REINHOLD, Meyer. Marcus Agrippa: A Biography. Geneva : W. F. Humphrey Press, 1933.
- RODDAZ, Jean-Michel. Marcus Agrippa. Rome : École Française de Rome, 1984. ISBN 2-7283-0000-0 Chybné ISBN. (francúzsky)