Arts and Crafts
Arts and Crafts (úplný názov Arts and Crafts Exhibitions Society) je štýl, ktorý sa rozvíjal v rokoch 1880 - 1900. Bol súčasťou reformátorskeho hnutia, ktoré bojovalo proti vtedajšiemu návrhárskemu štýlu, pre ktorý bolo typické nestriedme používanie kriviek. Presadzoval jednoduché návrhy vracajúce sa k remeselnému fortieľu stredovekých majstrov.
Zrod
Hnutie ovplyvnilo rozvoj umeleckých remesiel v Európe a stalo sa jedným z predchodcov secesie. Cestu novému umeniu zrejme otvorilo Anglicko, kde bola založená spoločnosť Arts and Crafts pod vedením Williama Morrisa a Johna Ruskina, ktorý usilovali o obnovu umeleckého remesla. Názov bol na hnutie prenesený podľa názvu výstav Arts and Crafts Exhibitions, usporadúvaných spolkom Art Worker´s Guild, založeným v roku 1888 W. Morrisom.
Činnosť
William Morris (1834–1896) sa podieľal na činnosti preraffaelistov a mal veľký obdiv k umeniu stredoveku. Podľa neho má byť umenie krásne a užitočné, má byť súčasťou života a preniknúť aj do najnižších vrstiev. Morrisove idey zasiahli aj do školstva - zaviedla sa estetická výchova.
V duchu ideí Arts and Crafts mali byť priemyselnou revolúciou potlačované remeslá opäť povzdvihnuté k novému rozkvetu. Ovplyvnili reformu umeleckého priemyslu, keď sa vrátili k starým tradíciám ručnej práce bez strojov. Pod vplyvom hnutia vznikali veľmi kvalitné výrobky s umeleckým dizajnom. Architekt a dekoratér Arthur Heygate Mackmurdo (1851 - 1942) ako frontospis svojej knihy o kostoloch vo Wrene vytvoril dekoratívnu stránku so štylizovanými tulipánmi, ktoré by akoby unášal vietor a skláňali sa v pôvabných oblúkoch. Jeho neskoršie návrhy látok boli poznačené rovnakou inšpiráciou. V roku 1893 výstava spoločnosti Arts and Crafts bola prvou verejnou prezentáciou nového umenia secesie.
Tieto idey sa však celkom nepodarilo naplniť, pretože ručne vyrábané predmety boli drahšie ako tie vyrábané strojovo, a tak sa už aj Morris a jeho nasledovníci nakoniec zmierili so strojovou výrobou a vo svojich továrňach ju tiež zaviedli. Morris vlastnil továreň na výrobu tapisérií, ale venoval sa aj knižnému dizajnu, nábytku, sklu, práci z kovu, vitrážam a tapetám.
Architektúra
Z ideí hnutia vychádzala aj architektúra. Významné a novátorské bolo najmä poňatie rodinného domu, vychádzajúceho z tradície starých anglických vidieckych sídel. Dom má byť postavený na účelne založenom pôdoryse (obvykle horizontálne rozvetvenom, s ústrednou halou), bez zbytočných historizujúcich prvkov a s triezvym, ale pocitovo príjemným exteriérom. Významný bol vplyv architektov P. Webba, Ch. F. A. Voyseyho (dom The Orchard v Chorleywoode v Anglicku), ktorý bol zároveň aj hovorcom hnutia a R. N. Shawa. Svojim účelovým poňatím bývania, dôrazom na jednoduchosť a odmietnutím oficiálneho eklektizmu ovplyvnilo Arts and Crafts modernú architektúru, bez ohľadu na to že odmietalo unifikáciu a strojovú veľkovýrobu.
Zdroje
- Albert Chateleta a kol.: Svetové dejiny umenia. Vydavateľstvo Cesty, Praha, 1996
- Mary Hollingsworth: Umenie v dejinách sveta. Vydavateľstvo Mladé letá, Bratislava, 2006
Iné projekty
