Katedrálny chrám Zosnutia Bohorodičky (Pazardžik)

Chrám je známy aj pod názvami Katedrálny chrám svätej Bohorodičky (bulh. Катедрална църква „Света Богородица“ – Katedralna cărkva „Sveta Bogorodica“),[3][2][7] Chrám Zosnutia Bohorodičky (bulh. Църква „Успение Богородично“ – Cărkva „Uspenie Bogorodično“),[5][8] Katedrálny chrám svätého Zosnutia Bohorodičky (bulh. Катедрална църква „Свето Успение Богородично“ – Katedralna cărkva „Sveto Uspenie Bogorodično“),[6] Katedrálny chrám Zosnutia svätej Bohorodičky (bulh. Катедрална църква „Успение на Света Богородица“ – Katedralna cărkva „Uspenie na Sveta Bogorodica“),[4] alebo Chrám svätej Bohorodičky (bulh. Църква „Света Богородица“ – Cărkva „Sveta Bogorodica“).[9]

Katedrálny chrám Zosnutia Bohorodičky leží v centrálnej časti mesta Pazardžik v blízkosti mostu cez rieku Marica[3][6] v štvrti Varoša (bulh. Вароша), ktorá vznikla v polovici 16. storočia ako pazardžická kresťanská štvrť.[6]

Na mieste súčasnej budovy sa v minulosti nachádzalo niekoľko kresťanských chrámov, pričom prvý bol drevený a hlboko vkopaný v zemi a aj keď sa nevie, kedy presne bol postavený, zmienky o tomto chráme pochádzajú už z prvej polovice 17. storočia. Po tejto budove bolo postavených na mieste ešte niekoľko ďalších chrámov. Prvý bol zničený do základov janičiarmi v priebehu Rusko-tureckej vojny v roku 1790. V priebehu rokov 1801 – 1806 bol postavený nový chrám, ktorý však bol opäť zničený tureckými vojskami už 8. septembra 1807. Ďalším chrámom bol už predchodca dnešnej budovy slúžiaci veriacim pazardžickej kresťanskej štvrti Varoša od svojej výstavby roku 1815. Táto budova bola zničená v dôsledku požiaru, ktorý zachvátil štvrť Varoša v priebehu 14. júna 1834. Do dokončenia dnešnej budovy neskôr slúžila obyvateľom štvrte provizórne kaplnka zasvätená svätej Nedeli, ktorá bola postavená v roku 1835.[2][10]

Súčasná budova bola postavená v rokoch 1836 – 1837.[3][2][4][5][7][11] Stavba bola z väčšej časti dokončená ku koncu roku 1837, čo je aj považované za oficiálny dátum ukončenia výstavby a pripravený na užívanie bol chrám v období okolo Veľkej noci nasledujúceho roku. Vysvätenie chrámu následne prebehlo buď v roku 1840, alebo v roku 1841. Ešte ani v čase vysvätenia však chrám nebol úplne kompletne dostavaný, keďže existujú svedectvá zo septembra roku 1841, kde sa spomína, že na strešnej časti chrámu v tomto období ešte prebiehali nejaké stavebné práce.[11] V roku 1906 sa nad predsieňou chrámu[3][5][12] na jeho západnej strane[5] začala stavať chrámová zvonica,[3][5] ktorej výstavba bola nakoniec úplne dokončená až v priebehu rokov 1932 – 1934.[3] V priebehu roku 1914 prešiel chrám rozsiahlou reštauráciou a pri tejto príležitosti bol aj vymaľovaný umelcom Apostolom Christovom.[3] V priebehu druhej polovice 20. storočia bola budova chrámu celkovo štyrikrát vytopená v dôsledku silných prívalových dažďov a to 10. marca 1954, presne o rok neskôr 10. marca 1955, dvakrát v priebehu roku 1957 (prvýkrát na konci júna a druhýkrát v noci z 5. na 6. septembra). Následne v rokoch 1962 – 1964 chrám prešiel čiastočnou reštauráciou a konzerváciou, pričom najväčší dôraz bol kladený na ikonostas. V roku 1964 bol chrám zároveň vyhlásený za kultúrnu pamiatku národného významu a zaradený do zoznamu 100 národných turistických objektov Bulharska. Ďalšie reštauračné práce, ktoré sa týkali opäť najmä ikonostasu, ale aj freskám v budove prebehli v roku 1980. Medzi rokmi 1980 – 1990 prebehlo aj niekoľko podrobných výskumov budovy, ktoré boli vykonávané Národným inštitútom pre kultúrne pamiatky. V rokoch 1990 – 1998 sa plánoval a pripravoval projekt reštaurácie budovy spojený sa opravou poškodených častí. Posledná väčšia reštaurácia budovy následne prebehla v priebehu rokov 1998 – 2000. Pri tejto rekonštrukcii boli objavené pozostatky autora ikonostasu majstra Makri Negrieva – Frăčkovskeho aj s pamätnou doskou, ktoré boli následne pochované. V roku 2000 boli zároveň obnovené niektoré z fresiek v chráme a to umeleckým maliarom Stojanom Živkovom Stojanovom. Ďalšie menšie opravné a reštauračné práce prebiehali aj v rokoch 2001 – 2007.[12]

Budova je postavená v štýle tzv. bulharskej neorenesancie a je jedným z raných predstaviteľov tohto staviteľského štýlu.[8] Budova sa stavala pod vedením pešterského staviteľského majstra Petăra Kazova,[8][2] známeho aj pod menom Petăr Kozoolu[5] a jeho brata Dimităra[2] podľa projektu ich spoluobyvateľa, architekta Kuzmana Mičova, pričom obidvaja sa do mesta Peštera dostali ako presídlenci z tzv. Kočurska – región v dnešnom Albánsku.[8][2] Druhý hlavný staviteľ podieľajúci sa na projekte bol Nikola Tončev Ustabašijski z Bracigova.[5][2]

Chrám je postavený ako trojloďová[3][5] bazilika[3][13] bez kupole[5][13] s postrannými galériami,[3][8][5][13] pri južnej a severnej fasáde[5][13] ktoré sú lemované arkádami.[3][8][5][13] V oblasti arkádových galérií je strecha budovy znížená a tato časť chrámu najviac pripomína stavby z obdobia talianskej renesancie, ktorými bol staviteľský štýl využitý pri budove inšpirovaný.[8] V stenách na západnom a východnom konci severnej a južnej galérie sa nachádza kruhovitý dekoratívny otvor.[14] Menšia arkádová galéria sa nachádza aj na západnej strane budovy.[2][13] Na východnej strane chrámu sa nachádzajú tri apsidy.[5][13] Na západnej strane sa nad predsieňou nachádza zvonica, ktorá bola k budove pristavaná neskôr (postavená v rokoch 1906 – 1934), ktorá z architektonického hľadiska narúša monolitickosť budovy.[5] Budova je postavená z kamenných ryolitových blokov a tehiel,[2][5][11] je obdĺžnikovitého pôdorysu, dlhá 37,7 metra a široká 22,9 metra.[5][13] Obložená je kamennými doskami z opracovaného ružového ryolitu.[3][2][11] Kameň na výstavbu bol privezený z neďalekého pohoria Rodopy.[11] Na základe požiadaviek vtedajšej osmanskej správy je budova chrámu vkopaná 1,5 metra pod úroveň okolitého povrchu, aby nedominovala vtedajšej siluete mesta.[3][2][13] Zvnútra tak celková výška budovy dosahuje až 16 metrov, ale zvonka len 14,5 metra.[2][13] Celkovo do budovy vedú tri vchody, ktoré sa nachádzajú na severnej a južnej strane chrámu (bočné vchody) a pod zvonicou na západnej strane budovy (hlavný vchod do chrámu). Vrchné časti portálov sú ozdobne arkádovito zakončené.[14] Tomuto faktu aj zodpovedá hlavná časť chrámu ktorou je trojloďový naos, ktorý je v dôsledku toho, že sa budova nachádza čiastočne pod zemou, vybavený niekoľkými kamennými schodiskami.[5] Naos je na tri lode rozdelený dvomi stĺporadiami z ktorých každé je zložené z celkovo šiestich stĺpov, ktoré nesú masívnu kamennú klenbu.[5] Centrálna stredná loď chrámu je vyššia než bočné a dosahuje výšky 10,7 metra. Bočné lode dosahujú výšky 8,78 metra.[5] Okrem toho, že je vyššia, je centrálna chrámová loď aj širšia než dve bočné lode.[13] Nad ženským oddelením,[3][2] ktoré sa nachádza na rozsiahlej terase (empore)[5][2] v oblasti predsiene[5][2] sa nachádzajú dve kaplnky[3][5][2] – kaplnka svätých Archanjelov a kaplnka svätého Mikuláša,[3][2] ktoré sú vybavená samostatnými oltármi.[5] Terasa je dostupná po schodoch, ktoré sú vybudované priamo v stene chrámu.[5] Oltárna časť je tvorená tromi trónmi v oddelených apsidách na východnej strane chrámu, pričom centrálny je zasvätený svätej Bohorodičke, ľavý svätému Charalampésovi a pravý svätému Mínovi.[3][2] Klenba je trojitá polocylindrická,[5][13] pričom táto časť stavby je typickým originálnym prvkom bracigovskej staviteľskej školy.[5] Polocylindrická klenba rovnakého typu sa nachádza aj nad vonkajšími otvorenými arkádovými galériami.[13] Väčšina fresiek v chráme bola zhotovená až v neskoršom období. Originálne pôvodné fresky s vysokou umeleckou hodnotou sa v budove nachádzajú len v priestore kaplniek a v spodných častiach vnútornej terasy.[5] Tieto najstaršie fresky pochádzajú z roku 1838, kedy bol chrám podľa dochovaného nápisu vymaľovaný.[2]

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[16][9]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č. 98 z roku 1964.[9] Ako dôvod pamiatkovej ochrany bola uvedená architektonicko-staviteľská hodnota budovy.[16][9] Dodatkom z 15. decembra 1976[9] bola ako dôvod ochrany pridaná aj umelecká hodnota budovy.[16][9]

Celý názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Cărkva „Sveta Bogorodica“ (bulh. Църква „Света Богородица“, doslova Chrám svätej Bohorodičky).[9]

• Chrám patrí k najstarším chrámom z obdobia bulharského národného obrodenia a zároveň je najväčším chrámom postaveným na území Bulharska v tomto období,[3][6] pričom jeho celková zastavaná plocha dosahuje až 1140 m².[2][13]
• Chrám patrí do zoznamu 100 národných turistických objektov Bulharska.[4]
• Vnútorné priestranstvo chrámu ako aj ikonostas sú zhotovené podľa špecifikácií tzv. zlatého rezu.[5]

• 
  Pohľad k chrámu zo severozápadu
• 
  Pohľad k chrámu z juhozápadu
• 
  Celkový pohľad na chrám zo severovýchodu
• 
  Celkový pohľad na chrám zo severu
• 
  Celkový pohľad na chrám z juhu
• 
  Celkový pohľad na chrám z juhovýchodu
• 
  Pohľad na časť severnej fasády budovy a zvonicu
• 
  Pohľad na východnú fasádu budovy
• 
  Detailný pohľad na galériu na južnej fasáde
• 
  Detailný pohľad do galérie na južnej fasáde
• 
  Detailný pohľad na galériu na severnej fasáde
• 
  Detailný pohľad na vrchnú časť zvonice
• 
  Detailný pohľad na hlavný západný portál chrámu
• 
  Detailný pohľad na severný portál chrámu
• 
  Pohľad na časť ikonostasu
• 
  Pohľad na náhrobnú dosku autora ikonostasu – Makriho Negrieva

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Katedrálny chrám Zosnutia Bohorodičky (Pazardžik)