Katarína Aragónska

Katarína sa narodila* v arcibiskupskom paláci v Alcalá de Henares v Madride v noci 16. decembra 1485 ako najmladšie dieťa kráľa Ferdinanda II. Aragónskeho a kráľovny Izabely I. Kastílskej. Katarína bola nižšej postavy, mala dlhé zlatohnedé vlasy a okrúhlu tvár s modrými očami a peknú pleť. Vďaka svojej prastarej mame Kataríne Lancasterovej, podľa ktorej je pomenovaná, bola potomkom anglického kráľovského rodu a jej pra-prastará mama Filipa Lancasterová bola dcérou Jána z Gentu a vnučkou Eduarda III. z Anglicka. V dôsledku týchto príbuzenstiev bola sesternicou z tretieho kolena pre svojho svokra, Henricha VII. a sesternicou zo štvrtého kolena pre svoju svokru, Alžbetu z Yorku.

Na Katarínine vzdelanie dohliadal jej učiteľ, Alessandro Geraldini, rehoľný klerik. Katarína študovala náboženstvo, klasiku, románsku históriu, cirkevné a civilné právo. Mala silnú náboženskú výchovu. Naučila sa rozprávať, čítať aj písať v španielčine a latinčine a rozprávať vedela po francúzsky a grécky. Tiež ju učili domácim zručnostiam – vedela vyšívať, háčkovať, zaujímala sa o hudbu aj tanec. Veľký učenec neskôr povedal, že Katarína „miluje dobrú literatúru, ktorú s úspechom študovala už od detstva“.

Už od raného detstva bola považovaná za vhodnú manželku pre Artura, waleského princa, staršieho syna Henricha VII. a následníčku trónu pre jej pôvod, ktorý mala po matke, kráľovnej Izabele I. Kastílskej. Prostredníctvo svojej matky mala silnejší legitímny nárok na anglický trón cez dve prvé manželky Jána Gaunta, prvého vojvodu z Lancasteru, Blanche z Lancasteru a španielsku infantku Constance Kastílsku, prostredníctvom ktorých Ján dúfal v získanie kastílskej koruny. Na druhej strane Henrich VII. z Anglicka bol potomok Jána Gaunta a jeho tretej manželky Kataríny Swynfordovej, ktorých deti sa narodili mimo manželstva a boli zlegalizovaní až po smrti Constance a svadbe Jána s Katarínou. Deti Jána a Kataríny po ich legalizáciu neboli oprávnení dediči anglického trónu. Z tohto dôvodu neboli tudorovskí monarchovia akceptovaní všetkými európskymi kráľovstvami. V tom čase bola Trastamaraská dynastia veľmi významnou, takže spojenectvo Kataríny a Artura by potvrdilo tudorovský rod v očiach európskych kráľovských rodín a posilnilo právo Tudorovcov na anglický trón prostredníctvo pôvodu Kataríny Aragónskej. Ich mužský potomok by mal nesporný nárok na trón. Dvojica bola 19. mája 1499 zosobášená spôsobom, aký bol v tých časoch bežný – každý mal svadbu vo svojej rodnej zemi, pričom ženích, resp. nevesta, boli zastúpení niekým iným.

Katarína ako mladá vdova

Pár sa osobne stretol až 4. novembra na Dogmersfielde v Hampshire. Všeobecne je veľmi málo známe, aké boli ich prvé pocity na stretnutí, ale Artur napísal Kataríninim rodičom, že bude „verný a milujúci manžel“ a svojím rodičom povedal, že bol nesmierne šťastný, keď „zbadal tvár svojej milej nevesty“. Mladomanželia však zistili, že neboli schopní komunikácie, pokým sa nenaučili rozličné výslovnosti latinčiny. O desať dní neskôr, 14. novembra 1501 boli oficiálne zosobášení v Katedrále svätého Pavla. Katarína, ako waleská princezná, prijala svoje osobné motto a svoj osobný symbol – korunovačné granátové jablko. Thomas More napísal o jej príchode do Anglicka:

Artur bol poslaný na Hrad Ludlow na waleské hranice, aby predsedal Rade Walesu a Marchesu (the Council of Wales and the Marches), čo bolo jeho povinnosťou ako waleského princa a jeho nevesta išla s ním. O niekoľko mesiacov neskôr, obidvaja vážne ochoreli vysoko nákazlivým ochorením vírusového pôvodu, známe ako Sweating sickness (alebo English sweate; latinsky sudor anglicus), ktorému v priebehu niekoľkých epidémií podľahlo niekoľko tisíc ľudí. Nakoniec Artur chorobe podľahol a zomrel 2. apríla 1502. Niektorí historici sa však domnievajú, že zomrel na tuberkulózu alebo mor. Katarína skoro tiež zomrela, no podarilo sa jej uzdraviť a stala sa vdovou.

Od tohto momentu čelil Henrich VII. výzve, aby vrátil Katarínino veno jej otcovi. Aby sa predišlo komplikáciám, dohodol sa ďalší sobáš – Katarína sa mala vydať za mladšieho syna Henricha VII., teda za Henricha, vojvodu z Yorku, ktorý bol o päť rokov mladší ako Katarína. Smrť Kataríninej matky však spôsobila, že Katarína už ako nevesta nebola taká cenná. Manželstvo s Henrichom bolo údajne odložené, pokým mladý princ nebude dosť starý na sobáš. Katarína zatiaľ žila na Durham House v Londýne. Niektoré z jej listov adresovaných jej otcovi sa dodnes zachovali.

Manželstvo s Arturovým bratom záviselo pre veľmi blízke príbuzenské vzťahy na pápežovom povolení. Katarína dosvedčila, že manželstvo s Arturom nikdy nebolo naplnené, a tak im dal pápež dišpenz.

Drevorezba zo 16. storočia, ktorá zobrazuje korunováciu Kataríny a Henricha. Nad nimi je vidieť ich heraldické znaky – tudorovskú ružu a granátové jablko z Granady

Katarínina druhá svadba sa konala 11. júna 1509, sedem rokov po smrti princa Artura. S Henrichom mali súkromný obrad v greenwichskom kostole.

Katarínine tehotenstvá a deti

Katarínin prvý syn, Henrich, vojvoda z Cornwallu, sa narodil v roku 1511 na Nový rok. Žil však len 52 dní. O dva roky neskôr (v roku 1513) bola Katarína opäť tehotná. V tom čase musel Henrich VIII. odísť do Francúzska na vojenské ťaženie, a tak ju určil regentkou pre prípad jeho smrti. Keď Škóti zaútočili, boli porazení v bitke na Floddenskom poli. Keď sa Henrich vrátil z Francúzska, Katarína prišla o ďalšieho syna. Ten sa narodil buď mŕtvy, alebo zomrel krátko po pôrode. V roku 1514 porodila ďalšie mŕtve dieťa, opäť to bol syn. 18. februára 1516 porodila Katarína zdravé dievča. Pomenovali ju Mária a tri dni po pôrode ju pokrstili v kostole The Church of Observant Friars. Krstiny sprevádzal veľký obrad. V roku 1517 Katarína potratila a o rok neskôr (1518) naposledy otehotnela a v novembri toho roku sa jej narodila dcéra, ktorá však bola veľmi slabá a o niekoľko dní zomrela. Dovedna bola Katarína tehotná šesťkrát.

Šesť žien Henricha VIII.
Katarína Aragónska
Anna Boleynová
Jana Seymourová
Anna Klévska
Katarína Howardová
Katarína Parrová

Katarínin portrét z rokov 1525 – 1526

V roku 1525 sa Henrich VIII. zamiloval do Anny Boleynovej, dvornej dámy kráľovnej Kataríny, ktorá bola bola o 10 až 17 rokov mladšia ako Henrich. Henrich ju začal pozorovať. V tom čase už Katarína nebola schopná podstúpiť ďalšie tehotenstvo. Henrich začal veriť, že jeho manželstvo bolo prekliate a hľadal potvrdenie o tom v Biblii, ktorá hovorila, že ak sa muž ožení s bratovou manželkou, bude toto manželstvo bezdetné. Ak Katarína klamala, keď tvrdila, že jej manželstvo s Arturom nebolo naplnené, znamená to, že ich manželstvo bolo v očiach Boha hriechom. Je možné, že myšlienku rozvodu navrhol Henrich oveľa skôr ako prišiel s touto teóriou. Je viac než isté, že celá táto jeho snaha bola podmienená túžbou po synovi. Pred nástupom Henrichovho otca, Henricha VII., na trón, Anglicko ničila občianska vojna medzi súperiacimi rodmi o anglickú korunu a Henrich možno chcel podobným udalostiam predísť. Čoskoro sa dostala na verejnosť Henrichova túžba anulovať manželstvo. Katarína nesúhlasila, keď jej bolo navrhnuté, aby ticho odišla do kláštora a tvrdila:

Henrich postavil svoju nádej na odvolanie sa na Svätú stolicu, kde pôsobil nezávislý kardinál Thomas Wolsey, ktorému Henrich nepovedal nič zo svojich plánov. William Knight, kráľov tajomník, bol vyslaný k pápežovi Klementovi VII. žiadať anulovanie manželstva na základe toho, že vydanie povolenia pápeža Júliusa II. bolo založené na nepravdivých informáciach.

Vzhľadom k tomu, že pápež bol v tomto čase väzňom Kataríninho synovca cisára Karola V., čo nasledovalo po plienení Ríma jeho žoldniermi v máji roku 1527, Knight mal problémy, keď sa k pápežovi chcel dostať. Nakoniec sa Henrichov veľvyslanec musel vrátiť späť do Anglicka bez toho, aby splnil úlohu. Henrich VIII. teraz nemal inú možnosť, ako dať celú záležitosť do rúk Thomasovi Wolseyovi, a ten sa snažil urobiť všetko preto, aby dosiahol Henrichov rozvod. Wolsey zašiel tak ďaleko, že zvolal cirkevný súd v Anglicku.

Pápež nemal v úmysle povoliť rozhodnutie dosiahnuté v Anglicku a jeho pápežský vyslanec bol odvolaný. Ako veľmi bol pápež ovplyvnený Karolom V., je ťažké povedať, ale je jasné, že Henrich videl, že bolo málo pravdepodobné, že pápež dovolí anulovanie jeho manželstva s cisárovou tetou. Pápež zakázal Henrichovi znovu sa oženiť pred rozhodnutím z Ríma. Wolsey bol neúspešný a bol prepustený z verejného úradu v roku 1529. Wolsey potom začal plánovať tajné sprisahanie dostať Annu Boleynovú do exilu, a preto sa spojil s pápežom. Keď bolo sprisahanie odhalené, Henrich nariadil zatknúť Wolsey a, keby ten nezomrel v roku 1530 na smrteľnú chorobu, bol by popravený za zradu. O rok neskôr bola Katarína vyhnaná z kráľovského dvora a jej staré komnaty dal kráľ Anne Boleynovej. Keď zomrel Canterburyský arcibiskup William Warham, boleynovský rodinný kňaz, Thomas Cranmer, obsadil jeho miesto.

Keď sa Henrich rozhodol anulovať jeho manželstvo s Katarínou, John Fisher sa stal Kataríninym najspoľahlivejším poradcom a jeden z jej podporovateľov. Objavil sa v delegácií kráľovského dvora v jej mene, kde šokoval ľudí úprimnosťou svojej reči a vyhlásením, že rovnako ako Ján Krstiteľ je ochotný zomrieť v prospech nerozlúčenia manželstva. Henrich bol týmto tak rozčúlený, že napísala dlhú reč vyslancovi ako odpoveď na Fischerovu reč. Fischerova kópia listu stále existuje. Ďalšími ľuďmi, ktorí podporovali Katarínu v tejto veci, boli Thomas More, Mária Tudorová (manželka Ľudovíta XII.) a sestra Henricha VIII., Martin Luther, Maria de Salinas, Karol V., nemecký panovník a pápež Pavol III.

Po návrate do Doveru zo stretnutia s francúzskym kráľom František I. v Calais, sa Henrich v januári 1533 oženil s Annou Boleynovou. Ich sobáš bol tajný a Anna bola v tom čase už tehotná.
23. mája 1533 Thomas Cranmer, člen špeciálneho súdu, prijal na Dunstable Priory zákon, ktorým vyhlásil Henrichovho manželstvo s Katarínou za nezákonné. O päť dní neskôr, 28. mája 1533, Cranmer vyhlásil Henrichove manželstvo s Annou za právoplatné.

Až do konca svojho života sa Katarína označovala za jedinú právoplatnú Henrichovu manželku a zákonnú anglickú kráľovnú. Katarínini verní služobníci ju naďalej označovali titulom kráľovná a väčšina obyvateľov Európy takisto naďalej verilo, že kráľovnou je ona a Annu považovali len za konkubínu a jej dcéru za ľavobočka, teda nemanželské dieťa. Henrich odmietol jej právo na akýkoľvek titul, ale titul Vdova – Waleská princezná hovoril o jej pozícii vdovy po jeho bratovi.

V roku 1535 bola odvedená na poškodený a vzdialený hrad Kimbolton Castle. Zavrela sa do jednej izby, ktorú opustila len keď išla na omšu a väčšinu času držala pôst. Mala dovolené prijímať občasné návštevy, no mala prísny zákaz vidieť svoju dcéru Máriu. Takisto mali zakázané spolu komunikovať, ale Katarínini blízki ľudia dopravovali listy medzi matkou a dcérou. Henrich obom ponúkol lepšie bývanie a vzájomnú spoločnosť, ak uznajú Annu Boleynovú za jeho novú kráľovnú. To však nikdy nespravili.

Koncom decembra 1535 Katarína cítila, že zomiera, a preto spísala svoju poslednú vôľu. Napísala list svojmu synovcovi, cisárovi Karolovi V., v ktorom žiadala o ochranu svojej dcéry. Potom napísala posledný list aj Henrichovi, svojmu drahému pánovi a manželovi:

Hrob Kataríny Aragónskej v peterboroughskej katedrále

Katarína zomrela 7. januára 1536 na Kimbolton Castle. Nasledujúci deň zastihla spáva o jej smrti kráľa. Povesti hovorili, že Katarína bola otrávená Annou alebo Henrichom, prípadne oboma. Anna sa totiž pri viacerých príležitostiach vyhrážala smrťou Kataríne aj Márii. Povesti začali vznikať po Kataríninom balzamovaní, kedy jej na srdci našli čierny nádor, ktorý podľa vtedajších ľudí mohol byť spôsobený otravou. Súčasní lekárski odborníci sa zhodujú, že zafarbenie srdca nebolo spôsobené otravou, ale rakovinou, ktorú v tých dobách ešte nevedeli diagnostikovať. Katarínu pochovali v peterboroughskej katedrále s obradom pre Vdovu – Waleskú princeznú, nie kráľovnú. Henrich sa pohrebu nezúčastnil a Kataríninej dcére Márii tiež nedovolil zúčastniť sa.

Katarínina dcéra Mária

Za vlády jej dcéry, Márie I., bolo jej manželstvo s Henrichom vyhlásené za dobré a zákonné. Katarínina dcéra, kráľovná Mária I. tiež objednala niekoľko obrazov svojej matky. Po Kataríninej smrti bolo teda namaľovaných niekoľko jej obrazov, najmä s témou jej prejavu.

Jej hrob v peterboroughskej katedrále je možné navštíviť a celoročne je ozdobený kvetmi alebo granátovými jablkami, jej heraldickým znakom. Na hrobe je napísaný titul Katarína, anglická kráľovná.

V 20. storočí dala Mária Tecková zrekonštruovať jej hrob a v súčasnosti sa tam nachádzajú plakety označujúce Katarínu ako anglickú kráľovnú. Každý rok sa v peterboroughskej katedrále koná bohoslužba na jej pamiatku. Na bohoslužbe pripomínajúcej 470. výročie jej smrti sa zúčastnil aj španielsky veľvyslanec v Británii. Bohoslužba začínala sprievodom, ktorý viedol starosta, v peterbourghskej radnice a pozvaní hostia potom spolu pochodovali cestou. Predtým než vstúpili do katedrály, žiaci z kráľovskej školy hrali na hudobných nástrojoch a trubači ohlasovali začiatok sprievodu. Keď hostia vstúpili do katedrály, začala hrať hudba zo zrekonštruovaného organu. Po bohoslužbe si hostia prezerali portréty Kataríny Aragónskej namaľované deťmi z miestnej školy pre umelecké súťaže, ktoré potom veľvyslanec vyhodnotil.

William Shakespeare ju opisuje ako „Kráľovnú pozemských kráľovien“. Katarínini súčasníci hovorili, že bola „milovaná viac, než ktorákoľvek kráľovná, aká kedy vládla“. V priebehu niekoľkých rokov jej bolo venovaných mnoho umeleckých a kultúrnych diel. Počas niekoľkých rokov bolo o nej napísaných veľa kníh alebo ju spomínali, vrátane diela, ktoré napísal Henrich VIII., Green groweth the holly. Henrich toto dielo napísal o nej a pre ňu. Juan Luís Vives jej venoval dielo Vzdelanie kresťanských žien (The Education of Christian Women).

Katarínu Aragónsku tiež veľakrát stvárnili vo filme, televízii, divadelných hrách, knihách a ďalších publikačných dielach, čo malo za následok, že zostala známa aj v pamäti obyčajných ľudí. Nikdy však nebol natočený film alebo televízny seriál, kde by jej osoba bola stvárnená ako hlavná postava, aj keď diskutabilnou výnimkou je prvý diel seriálu Šesť žien Henrich VIII. (The Six Wives of Henry VIII), ktorého dej je rozprávaný z jej uhla pohľadu a kde ju stvárnila Annette Crosbie. Tiež existuje veľmi veľa románov, piesní aj básní, ktoré zobrazujú jej život.

• Henrich VIII.
• Mária I.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Katarína Aragónska

• Stránka venovaná Kataríne Aragónskej (po anglicky)
• Text Henrichovho diela Green Groweth the Holly (po anglicky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Catherine of Aragon na anglickej Wikipédii.