Artur Tudor

Artur, waleský princ (* 20. september 1486 – † 2. apríl 1502) bol prvorodený syn kráľa Henricha VII., anglického kráľa, a Alžbety z Yorku, a teda bol následníkom anglického a waleského trónu. Kráľom sa však nikdy nestal, zomrel totiž skôr ako jeho otec. Po smrti Henricha VII. na trón nastúpil Arturov mladší brat, Henrich VIII.

Artur Tudor
Waleský princ
Panovanie
DynastiaTudorovci
Biografické údaje
Narodenie20. september 1486
Winchester, Anglicko
Úmrtie2. apríl 1502 (15 rokov)
Hrad Ludlow, Anglicko
PochovanieWorcesterská katedrála, Anglicko
Rodina
Manželka
OtecHenrich VII.
MatkaAlžbeta z Yorku
Odkazy
Artur Tudor
(multimediálne súbory na commons)
Historický portál
Biografický portál

Detstvo

Artur sa narodil v období, keď sa jeho otec, Henrich VII., snažil o posilnenie svojho postavnia na anglickom tróne. Bol pomenovaný podľa legendárneho kráľa Artuša, rytiera okrúhleho stola. Jeho krst sa konal vo Winchesterskej katedrále. Krstnými otcami mu boli Thomas Stanley, prvý gróf z Derby a John de Vere, trinásty gróf z Oxfordu. Krstnou matkou mu bola Alžbeta Woodvilleová, stará mama z matkinej strany, ktorá ho počas obradu držala v náručí. Na krstinách mu bol udelený Rád kúpeľa (Order of the Bath), čo je britský vojenský rád.

Nie je dobre známe, aké bolo Arturove zdravie. Francis Bacon ho opisuje slovami:

Narodil sa v ôsmom mesiaci a lekári ho dopredu odsúdili.

Ale niektorí historici sú toho názoru, že slabé zdravie mal po celý život a to viedlo k jeho predčasnej smrti.

Jeho jediný pôvodný portrét ho zobrazuje ako mladíka. Arturov vzhľad na portréte sa však jednoznačne líši od výzoru jeho mladšieho brata, budúceho Henricha VIII. Neexistujú žiadne historické záznamy, ktoré by hovorili o Arturom prístupe k športu, ale pravdepodobne mal rád lukostrelbu. Na portréte má zobrazené typické tudorovské červené vlasy, malé oči a vysokoposadený nos. Artur sa výrazne podobal na otca a brata.

Zásnuby a spojenectvo

Arturov otec, Henrich VII., sa snažil čím skôr posilniť kráľovstvo prostredníctvom spojenectva so zjednoteným Španielskom, pričom mu išlo najmä o podporu španielskych katolíckych panovníkov, Izabeli I. Kastílskej a Ferdinanda II. Aragónskeho, aby sa vyhol francúzskemu vplyvu a možným bojom. Keď mal Artur dva roky, bolo dohodnuté manželstvo so španielskou princeznou, Katarínou Aragónskou (španielsky Catalina de Aragón) ako súčasť Dohody Medina del Campo. Plavovlasá Katarína bola najmladšia dcéra Izabeli a Ferdinda, ktorí sa v žiadnom prípade neponáhľali s vydajom svojej dcéry a hoci bola zmluva už dohodnutá, boli naklonení aj iným možnostiam. Ferdinand bol ochotný porušiť zmluvu, ak by existovali aj iní uchádzači o anglický trón. Preto bol v roku 1499 Eduard Plantagenet, sedemnásty gróf z Warwicku popravený sťatím hlavy a ďalší uchádzač o trón, Perkin Warbeck, ktorý bol, podľa niektorých súčasníkov, nemanželským synom Eduarda IV., bol obesený.

Tituly a vzdelanie

Vo veku troch rokov boli Arturovi udelené tituly waleský princ a gróf z Chesteru, a keď mal päť rokov, mu bol udelený Podväzkový rad, čo je britský rytiersky rád a bol založený kráľom Eduardom III. Artur ako následník trónu dostal vynikajúce vzdelanie. Jeho najvýznamnejšími vychovávateľmi a učiteľmi boli John Rede a slepý básnik Bernard André. Ďalším jeho učiteľom, ktorý dozeral na jeho vzdelanie medzi štrnástym a pätnástym rokom života, bol Thomas Linacre.

Bernard André napísal nedokončený životopis Henricha VII., ktorý obsahuje informácie, že Artur bol oboznámený so všetkými najlepšími autormi píšucimi po latinsky a grécky. Princovým správcom a pokladníkom bol sir Henrich Vernon. Práve s ním veľakrát Artur býval v jeho rezidencii Haddon Hall v Derbyshire. V tejto rezidencii bol špeciálny apartmán nazývaný Princova komnata (The Prince's Chamber), ktorej dvere boli zdobené Arturovým erbom.

Manželstvo

Katarína Aragónska, Arturova manželka

Počas dvoch rokov napísal Artur niekoľko listov svojej nastávajúcej neveste a Katarína mu na ne formálne odpovedala. No napriek tomu, že boli zasnúbení, pred svadbou sa nikdy nestretli a listy písali podľa pokynov svojich učiteľov a tie boli viac zdvorile ako vášnivé.

Snúbenci boli 19. mája 1499 zosobášení spôsobom, aký bol v tých časoch bežný – každý mal svadbu vo svojej rodnej zemi, pričom ženích, resp. nevesta, boli zastúpený niekým iným. Následne Katarínu poslali rodičia Fardinand Aragónsky a Izabela Kastílska do Anglicka. Katarína sa spolu so svojou družinou vydala na cestu až keď mal Artur pätnásť rokov. Španielska infantka prišla do Anglicka 4. novembra 1501 a pár sa stretol na Dogsmersfielde v Hampshire. Všeobecne je veľmi málo známe, aké boli ich prvé pocity na stretnutí, ale Artur napísal Kataríninim rodičom, že bude „verný a milujúci manžel“ a svojím rodičom povedal, že bol nesmierne šťastný, keď „zbadal tvár svojej milej nevesty“.

O desať dní neskôr, 14. novembra 1501, boli zosobášení v Katedrále svätého Pavla.

Smrť

Portrét Artura, waleského princa

Mladomanželia čoskoro cestovali na Hrad Ludlow na waleské hranice, kde Artur býval vzhľadom na jeho postavenie ako waleský princ a predseda waleskej a marcheskej Rady (The Council of Wales and Marches). O niekoľko mesiacov Artur aj Katarína vážne ochoreli vysoko nákazlivým ochorením vírusového pôvodu, známe ako Sweating sickness (alebo English sweate; latinsky sudor anglicus), ktorému v priebehu niekoľkých epidémií podľahlo niekoľko tisíc ľudí. V súčasnosti je toto ochorenie známe ako hemoragická horúčka s renálnym syndrómom. Nakoniec Artur chorobe podľahol a zomrel 2. apríla 1502. Niektorí historici sa však domnievajú, že zomrel na tuberkulózu, mor, prípadne cukrovku. Katarína skoro tiež zomrela, no podarilo sa jej uzdraviť a stala sa vdovou. Arturov brat Henrich, vojvoda z Yorku, nebol povýšený na waleského princa pokiaľ nebolo isté, že Katarína nečaká Arturove dieťa, ktoré by tento titul zdedilo.

Henrich sa stal po Arturovej smrti dedičom a na trón nastúpil v roku 1509. Na túto svoju pozíciu nebol dostatočne pripravený, a to bolo vidieť v prvých rokoch panovania vo veľkom vplyve starších štátnikov, akým bol napríklad kardinál Thomas Wolsey. Katarína sa osem rokov po Arturovej smrti vydala za Henricha, ktorý bol od nej o šesť rokov mladši.

Pohreb

Artur bol pochovaný vo worcesterskej katedrále, kde stojí dodnes Oltár princa Artura. Oficiálnym trúchliacim bol sir Griffith Ryce, člen Arturovho služobníctva, ktorého hrob sa nachádza blízko Arturovho. Arturov otec, kráľ Henrich VII., sa pohrebu nezúčastnil. Dôvody jeho neprítomnosti nie sú známe, hoci sa diskutuje, že kráľ bol príliš smutný, aby sa ukázal na verejnosti. Takisto sa pohrebu nezúčastnila ani princova matka, Alžbeta z Yorku a ani manželka Katarína Aragónska.

Genealógia

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Maredudd ap Tudur
 
 
 
 
 
 
 
Owen Tudor
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Margaret ferch Dafydd
 
 
 
 
 
 
 
Edmund Tudor
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol VI. (francúzsky kráľ)
 
 
 
 
 
 
 
Katarína z Valois
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Isabeau Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
Henrich VII. (anglický kráľ)
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ján Beaufort
 
 
 
 
 
 
 
John Beaufort
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Margaret Hollandová
 
 
 
 
 
 
 
Lady Margaret Beaufortová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
John de Beauchamp
 
 
 
 
 
 
 
Margaret Beauchampová z Bletso
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Edith Stourtonová
 
 
 
 
 
 
 
Artur Tudor (waleský princ)
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Richard z Conisburghu
 
 
 
 
 
 
 
Richard Plantagenet
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna de Mortimerová
 
 
 
 
 
 
 
Eduard IV. (anglický kráľ)
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ralph de Neville
 
 
 
 
 
 
 
Cecília Nevilleová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Joan Beaufortová
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta z Yorku (anglická kráľovná)
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Sir Richard Wydevill
 
 
 
 
 
 
 
Richard Woodville
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Bodulgateová
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Woodvilleová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Peter I.
 
 
 
 
 
 
 
Jacquetta Luxemburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Margaret de Bauxová
 
 
 
 
 
 

Pozri aj

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Artur Tudor

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Arthur, Prince of Wales na anglickej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.