Katarína Lancasterová

Keď v roku 1385 porazil portugalský kráľ Ján I. kastílskeho kráľa Jána I. v bitke o Aljubarrotau (Južná Leiria), boli Katarínini rodičia podporený, aby presadili svoje právo na kastílsky trón (toto právo mal Ján Gaunt vďaka svojej manželke Konstance, dcére kastílskeho kráľa Petra). V roku 1386 Katarína sprevádzala otca a matku na ceste z Anglicka do Kastílie, aby dosiahli právo Jána Gaunta na trón. Anglicko a Portugalsko uzavreli v roku 1386 proti Kastílii spojenectvo, ktoré posilnili manželstvom kráľa Jána I. a Kataríninej nevlastnej sestry, Filipy.

V roku 1387 prijal Ján Gaunt návrh kráľa Jána I. Kastílskeho na svadbu Kataríny s jeho synom, budúcim Henrichom III. a tiež súhlasil, že Konstance, lancasterská vojvodkyňa sa vzdá všetkých práv na kastílsky trón. 8. júla 1388 bola podpísaná zmluva o tejto dohode v Bayonne v Gascony. Manželstvo pomohlo obnoviť legitimitu trastamarskej línie. Okrem toho, spolu s prímerím z Leulinghamu a v Moncaou, pomohli zásnuby ukončiť storočnú vojnu.

5. augusta 1388 Katarína prehlásila, že vstúpi do manželstva dobrovoľne a plne akceptuje danú zmluvu. Zmluva zahŕňala aj veno – mestá Sória, Almazán, Atienza, Deza a Molina. 17. septembra 1388 sa Katarína vydala za, o deväť rokov staršieho, Henricha v katedrále v Palencii. Jej manžel prevzal trón po smrti svojho otca v roku 1390, ale až v roku 1393 bol prehlásený za plnoletého a začal vládnuť. Katarínin jediný prínos do manželovej vlády bolo porodenie ich troch detí a starostlivosť o náboženskú ochranu Rehole kazateľov. V septembri 1390 Katarína uznala právomoc Avignonského pápežstva, pričom vtedajším pápežom bol Klement VII. a odvtedy podporovala toto pápežstvo.

Katarína porodila manželovi Henrichovi tri deti:

• Mária Kastílska (* 1401 – † 1458) – manželka Alfonza V., aragónskeho a neapolského kráľa.
• Katarína Kastílska (* 1403 – † 1439) – manželka Enriquea Aragónskeho, villenaského vojvodu.
• Ján II. (* 1405 – † 1454) – následník kastílskeho trónu.

Henrich III. zomrel v roku 1406 a podľa jeho poslednej vôle, sa regentmi počas synovej neplnoletosti mali stať jeho manželka Katarína a jeho brat Ferdinand I. Aragónsky, pričom moc mali zdielať s kráľovskou radou, no Ferdinand mal mať najväčšiu moc. Poručníctvo Jána II. však získali dvaja šľachtici, Diego López de Stúñiga a Juan Fernandez de Velasco. Katarína bola pripravená brániť seba i svoju rodinu v známom španielskom zámku, Alcázar of Segovia, pretože nebola ochotná vzdať sa svojho ročného syna. Ferdinandovi sa nakoniec podarilo uzavrieť dohodu, ktorej výsledkom bolo, že Katarína získala hlavné poručníctvo svojho syna.

Ferdinand nariadil Mudejarom (farmári, remeselníci, námorníci a stavitelia lodí) nosiť na oblečení symbol – modrý mesiac. Tí nesmeli opustiť svoje domovy a ani pracovať alebo obchodovať s kresťanmi. Takisto Židia mali zakázané pracovať a obchodovať s kresťanmi. To bol pokus prostredníctvom Jána II. potlačiť náboženské menšiny, ktoré Katarína podporovala až do svojej smrti. Ďalšie napätie medzi regentmi viedlo k rozdeleniu vlády. Kráľovská rada udelila Kataríne kontrolu nad severnou časťou Kastílskeho kráľovstva a Leonu.

Katarína sa stále viac zapájala do Ferdinandovej vojny proti Granade ležiacej na juhu Španielska, a to poškodilo Katarínino spojenectvo s Francúzskom. Následne bola schopná posilniť svoj vzťah s Portugalskom, v ktorom bola jej nevlastná sestra Filipa kráľovnou, a s Anglickom, kde od roku 1399 vládol jej nevlastný brat Henrich IV. Katarína a jej nevlastný brat Henrich podporovali obchod medzi Kastíliou a Anglickom. Táto jej medzinárodná politika bola veľmi prospešná pre Kastíliu, ale jej spoluregenti nie vždy konali v svojom najlepšom záujme. Katarína ďalej podporovala pozíciu protipápeža Benedikta XIII. a spočiatku bola proti Kostnickému koncilu, ktorý sa konal v rokoch 1414 až 1418.

Keď v roku 1416 Ferdinand zomrel, bola Katarínina moc oslabená, pretože Ferdinandovi odporcovia ju už nepodporovali. Vláda sa stala veľmi konziliárnou. Katarína, ktorá bola chorá po mŕtvici, sa vzdala starostlivosti o syna.