Judita Durínska

Vladislav II. sa s Juditou, dcérou durínskeho landgrófa Ľudovíta I. Durínskeho a jeho manželky Hedvigy z Gudensbergu, oženil v roku 1153, necelé tri roky po smrti svojej prvej manželky Getrúdy Babenberskej. Juditu Durínsku mu odporučil kráľovský radca a pražský biskup Daniel I. Ešte predtým sa vydala Cecília, Juditina staršia sestra, a to za Oldřicha II., syna Soběslava I. V roku 1152 sa cisárom stal Fridrich Barbarossa, ktorého sestru Juditu Švábsku mal za manželku brat Cecílie a Judity Durínskej, Ľudovít II. Železný. Oldřich sa obrátil na cisára Fridricha s nárokmi na český trón. Nakoniec sa musel uspokojiť s údelom vo východných Čechách. Judite bolo v dobe svadby asi osemnásť rokov a Vladislav II. bol starší asi o pätnásť alebo dvadsať rokov. Po dvoch rokoch sa im narodil prvý syn Přemysl Otakar I., keďže v stredoveku o menách detí rozhodovali skôr matky, je pravdepodobné, že to bol práve Juditin nápad pomenovať syna po legendárnom zakladateľovi přemyslovskej dynastie.[2]

Judita často zastupovala kráľa v štátnických záležitostiach v dobe jeho neprítomnosti. Podľa historika Josefa Žemličku si vytvorila vlastný dvor s vlastnými hodnostármi. Keď v januári 1158 obdržal Vladislav II. od Fridricha Barbarossu, ako druhý český panovník v histórii titul kráľa, stala sa jeho manželka Judita druhou českou kráľovnou. O jej korunovácii neexistujú žiadne písomné pramene ale hovorí sa o nej ako o kráľovnej.[3][2]

V roku 1157 povodeň strhla drevený most, ktorý stál v blízkosti starého brodu pod hradom v Prahe. Iniciátorkou stavby nového mostu bola práve Judita. Vladislav a biskup Daniel ešte z talianskych ťažení poznali výhody kamenných mostov z juhu Európy, ktoré v ich domovine neboli známe. V tejto dobe boli v strednej Európe len dva kamenné mosty a to v Regensburgu a Würzburgu. Most bol pomenovaný po Judite, zrejme na počesť korunovácie kráľovského páru. Most bol postavený v miestach, kde sa dnes nachádza Karlov most. Na dĺžku meral 514 m a na šírku 6,8 m. Vznikol údajne len za tri roky a bol dlhší a reprezentovanejší než kamenné mosty v Regensburgu a Würzburgu. Dokončený bol pravdepodobne v roku 1172 a stál až do februára 1342, kedy ho strhla povodeň. Pozostatky Juditinho mostu sa nachádzajú niekoľko desiatok metrov severne od Karlovho mostu.[4][2]

V prebiehajúcom boji podporovala Judita dedičské nároky svojho syna Přemysla Otakar I., kráľ Vladislav II. však v záujme zachovania rodovej kontinuity sa pokúšal zaistiť nástupníctvo na tróne pre svojho najstaršieho syna Bedřicha. Na sklonku roku 1172 preto Vladislav II. abdikoval a svojho syna uviedol ako nové české knieža. Neurobil to však cestou snemového zhromaždenia ani prijatím kniežatstva od cisára. Ten jeho čin posúdil ako bezprávny. Bedřicha v nasledujúcom roku zbavil kniežatstva a na jeho miesto vymenoval syna Vladislavovho strýka Soběslava I., Oldřicha. Ten sa však titulu vzdal v prospech svojho staršieho brata Soběslava. Vladislav opustil Čechy na jeseň roku 1173 sa uchýlil do exilu v Durínsku, na majetky v Meerane svojej manželky Judity. Juditin manžel Vladislav zomrel dva roky neskôr, v januári roku 1174. O ďalšom osude Judity môže napovedať miesto jej posledného odpočinku.[2]

Podľa Dalimilovej kroniky bola kráľovná pochovaná v Kláštore v Tepliciach. V kronike je zmienka o Judite, ako zakladateľke tohto kláštora. Pozostatky kráľovnej boli objavené v 50. rokoch 20. storočia pri archeologickom výskume románskej baziliky kláštora, ktorý založila práve Judita na začiatku druhej polovice 12. storočia. Kláštor zanikol na konci alebo po skončení husitských vojen. Pravdepodobné pozostatky kráľovnej boli podrobené antropologickému výskumu, ktorý vykonal antropológ Emanuel Vlček. Podarilo sa mu potvrdiť identitu lebky. Ostatné časti kostry, ktorých identita sa prv javila ako pravdepodobná ale nie istá. Exhumované pozostatky pri archeologickom výskume boli odvezené k dôkladnému prieskumu, dnes sa bohužiaľ považujú za stratené. Výsledky výskumu naznačujú že Judita sa mohla dožiť až 80 rokov ale aj ostatné okolnosti naznačujú že mohla zomrieť až po roku 1210. V tomto prípade by ešte zažila vládu svojho syna Přemysla Otakara I.[5]

• BLÁHOVÁ, Marie; FROLÍK, Jan; PROFANTOVÁ,, Naďa. Velké dějiny zemí Koruny české I. Do roku 1197. Praha, Litomyšl : Paseka, 1999. ISBN 80-7185-265-1. S. 800.
• NOVOTNÝ, Václav. České dějiny I./II. Od Břetislava I. do Přemysla I. Praha : Jan Laichter, 1913. S. 1214.
• OSTROVSKÁ, Sylvia; BUDÍNSKÁ, Jitka; VLČEK, Emanuel, a kol. Návrat královny Judity = Rückkehr der Königin Judith : sborník vydaný k 50. výročí zahájení archeologického výzkumu, při kterém byly v Teplicích objeveny ostatky české královny Judity. Teplice : Regionální muzeum v Teplicích, 2003. ISBN 80-85321-37-8. S. 125.
• OSTROVSKÁ, Sylvia. Slavné ženy v Teplicích : Křižovatky moci a krásy. Teplice : Regionální muzeum v Teplicích, 1994. ISBN 80-85321-13-0. S. 165.
• SOMMER, Petr, a kol. Přemyslovci. Budování českého státu. [s.l.] : Nakladatelství Lidové noviny, 2009. ISBN 978-80-7106-352-0. S. 779.
• SOMMER, Petr; ŽEMLIČKA, Josef; MAŠEK, Michal, a kol. Vladislav II. Druhý král z Přemyslova rodu. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2009. ISBN 978-80-7106-512-8. S. 264.
• ŽEMLIČKA, Josef. Čechy v době knížecí 1034–1198. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2007. ISBN 978-80-7106-905-8. S. 712.

• Zoznam manželiek panovníkov Česka

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Judita Durínska

• Ženy ve stínu Přemyslovců – díl 6. – Ctižádostivá Judita Durynská, stavitelka mostu.
• Zapomenutá královna Judita
• V ledové Vltavě se fotí nejlépe. Podívejte se na první fotografie Juditina mostu