Soběslav I.

Do povedomia sa prvý raz dostal v r. 1107, keď odišiel spolu so zvrhnutým bratom Bořivojom II. do exilu do Poľska. Po návrate dostal v roku 1110 údel v Žatci. V roku 1115 od brata a kniežaťa Vladislava I. dostal okolie mesta Hradec Králové, neskoršie miesto toho okolie Znojma a Brna. V roku 1123 však ako dôsledok jeho sporov s kniežaťom bol údelov zbavený, utiekol do Nemecka a potom do Poľska. Správa o Vladislavovom ochorení ho priviedla späť do Čiech a obaja bratia sa zmierili.

Po Vladislavovej smrti sa Soběslav ujal vlády. Tento čin vyvolal odpor u vnuka jeho strýka Ota II., ktorý na uplatnenie svojho nároku ako najstaršieho Přemyslovca na kniežací stolec hľadal pomoc u rímskeho kráľa Lothara III. Soběslav sa však jeho príkazu na uvoľnenie trónu v Otov prospech nepodriadil, a preto Lothar v roku 1126 vtrhol do Čiech. Dňa 18. februára sa pri Chlumci strhla známa bitka, v ktorej rímsky kráľ utrpel porážku. Medzi mnohými urodzenými bojovníkmi tu padol i sám Oto II. Soběslav rímskeho kráľa zajal, no vzápätí ho prezieravo prepustil na slobodu. Uvedomoval si, že je to jeho prvá vojnová výprava, ktorá miesto lesku víťazstva skončila hanebnou porážkou. Lothar sa v nasledujúcich rokoch nemiešal do českých pomerov.

Soběslav viedol v rokoch 1131 – 1135 vojnu s Poľskom, ktorá vznikla kvôli sporom o uhorskú korunu a bola sprevádzaná značným pustošením. V domácej politike si viedol úspešne, staral sa o zachovanie pokoja a rozvoja krajiny, opevňoval pohraničné hrady, osobitnú pozornosť venoval vyšehradskej kapitule. Posledný pokus o Soběslavovo zvrhnutie sa udial v roku 1130. Bol do neho zapletený Břetislav, syn Břetislava II. Soběslav sa však o komplote dozvedel a aktérov sprisahania dal potrestať (Břetislava dal oslepiť).

Posledné roky jeho života sprevádzala snaha o zabezpečenie trónu pre svojho syna Vladislava. V roku 1138 o tom viedol rokovania i s novým rímskym panovníkom Konrádom III. V júni toho roku zvolal do Sadskej zasadnutie šľachty na ktorej prítomní šľachtici prisahali vernosť budúcemu kniežaťu.

Soběslav zomrel v Hostinnom, keď dozeral na opevňovanie východnej hranice. Bol pochovaný vo vyšehradskom kostole vedľa svojich rodičov a súrodencov. Jeho syn sa však kniežaťom nestal. Na kniežací stolec zasadol Vladislav II., syn Vladislava I.

Soběslav I. bol ženatý s Adlétou (* 1105/1107, † 15. september 1140), dcérou Álmoša Uhorského. Z manželstva sa narodilo päť detí:

• Vladislav († po 1165), olomoucké údelné knieža
• Mária (* asi 1124/1125, † po 1172)
• Soběslav (* 1128, † 29. január 1180), neskoršie knieža Soběslav II.
• Oldřich (* 1134, † 18. október 1177), hradecké a olomoucké údelné knieža
• Václav (* 1137, † po 1192), neskoršie české knieža Václav II.