Alžbeta Uhorská (manželka Bedřicha)
Alžbeta Uhorská (dátum narodenia neznámy – 12. január po 1189) bola manželka kniežaťa Bedřicha a česká kňažná.
Pôvod
Alžbeta bola dcéra uhorského kráľa Gejzu II. a Eufroziny Kyjevskej, pochádzala z rodu Arpádovcov. Dvaja z jej bratov sa stali uhorskými kráľmi: Štefan III. (1162 – 72) a Belo III. (1172 – 96). Neskoršia kráľovná Konštancia Uhorská, manželka Přemysla Otakara I., bola dcérou Belu III. a teda Alžbetinou neterou.
Česká kňažná
Za neskoršieho kniežaťa Bedřicha sa Alžbeta vydala zrejme roku 1157, už v čase panovania jeho otca Vladislava II. Českou kňažnou sa stala po prvýkrát v roku 1172, ale už o deväť mesiacov neskôr po Bedřichovom zosadení odišla za svokrom a svokrou do Durínska.
V roku 1178 sa Bedřichovi naskytla nová šanca a s podporou cisára Barbarossu, pri ktorého dvore sa zdržoval, sa znova stal kniežaťom. Keď Bedřich odišiel na dvorský snem do Würzburgu v roku 1179, zveril svojej žene správu Čiech. Sotva však odišiel, zosadený Soběslav II. sa pokúsil dobyť Prahu. Tú však Alžbeta obránila. Bedřich sa vrátil do krajiny a aj keď bol porazený pri Loděnici, s podporou Konráda II. Ota, ktorú snáď pomáhala zaistiť aj kňažná, bitku v Prahe nakoniec vyhral. Po bitke dala Alžbeta postaviť na mieste boja kostol Jana Evangelisty Na bojišti.
Emancipovaná kňažná na kniežacie listiny pripájala svoju pečať a bola Bedřichovým radcom. Napriek tomu však ich vláda úspešná nebola, pretože postupne sa český štát rozpadol na Čechy, Moravu a pražské biskupstvo.
Roku 1184 uhájila Alžbeta Pražský hrad znovu, proti bratovi Soběslava II. Václavovi. Bedřich Václava s pomocou svojho brata Vojtecha a rakúskeho vojvodu Leopolda V. z Čiech vytlačil.
Po Bedřichovej smrti v roku 1189 žiadala Alžbeta od Konráda II. olomoucký údel, inak mu odmietala Pražský hrad vydať. Konrád súhlasil, ale hneď ako sa ocitol na hrade, svoje rozhodnutie zmenil. Nekrológium kláštora v Doksanoch uvádza, že kňažná Alžbeta zomrela 12. januára, nie však ktorého roku.
Začiatkom 21. storočia sa Alžbeta stala jednou z postáv historických románov spisovateľky Ludmily Vaňkovej Příběh mladšího bratra, Kdo na kamenný trůn a Cestou krále.
Potomkovia
- Vratislav († 1180)
- Žofia Přemyslovna (* pred 1176 – 1195)
- Helena-Eirene
- ∞ 1164 Peter Komnénovec (Petraliphas Komnenos), syn byzantského cisára Manuela I.
- Olga († asi 1163)
- Markéta († asi 1183)
- Ľudmila Přemyslovna (1170 – 1240), bavorská vojvodkyňa
Literatúra
- ŽEMLIČKA, J. Čechy v době knížecí 1034–1198. Praha : NLN, 2002. 660 s. ISBN 80-7106-196-4.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alžběta Uherská na českej Wikipédii.