Svatava Poľská

Svatava bola dcérou poľského kniežaťa Kazimíra I. a jeho manželky Dobronegy Kyjevskej, dcéry Vladimíra I. a po prababičke Dúbravke bola spriaznená s Prěmyslovcami. Jej bratmi boli poľskí králi Boleslav II. a Vladislav I.

K sobášu Svatavy s Vratislavom došlo zrejme v roku 1062, rok po smrti predchádzajúcej kňažnej, Vratislavovej druhej manželky Adelaidy Uhorskej.[1] Jeho prvá manželka zomrela pri predčasnom pôrode potom, čo ju Spytihněv II. väznil. Podľa nemeckých historikov mala Svatava v čase svadby asi 15 rokov, podľa Oswalda Balzera 19 až 22. Dôvodom svadby bolo zachovanie neutrality Čiech v poľsko-nemeckom konflikte a Vratislav tak potvrdil priateľské vzťahy so Svataviným bratom, poľským kniežaťom (neskôr kráľom) Boleslavom II., s ktorým ale Vratislav neskôr bojoval o česko-poľské hranice.

K Vratislavovým štyrom deťom Svatava pridala Boleslava, Bořivoja, Vladislava, Soběslava a Juditu. Najmladší potomok, Soběslav, sa narodil zrejme v roku 1075. V tej dobe bola už Svatava zrelou ženou a matkou, preto snáď mala s najmladším synom tak trochu iný vzťah. Traja z jej synov - Bořivoj, Vladislav a Soběslav sa stali kniežatami v nepokojných rokoch po smrti ich otca, dcéru Juditu Vratislav vydal za svojho priateľa a radcu Wiprechta Grojčšského.

O manželke kniežaťa sa však nezachovalo z tej doby veľa správ, snáď len tá, že podporovala vyšehradskú kapitulu.

V roku 1085 sa konal dvorský zjazd v Mohuči, ktorý sa významne zapísal do českých dejín. Vratislav II. obdržal od Henricha IV. za svoje verné služby kráľovskú korunu (avšak len nededičnú), bol zbavený poplatkov a povinný účasťou českých vládcov s družinou na korunovačných cestách rímsko-nemeckých panovníkov do Ríma. Postupne sa tak uvoľňovali väzby českých a nemeckých panovníkov.

15. júna 1085 na Pražskom hrade trevírsky arcibiskup Egilbert Vratislava a jeho manželku Svatavu korunoval kráľom a kráľovnou, pri tejto príležitosti je pri Vratislavovi uvádzaný aj titul kráľ poľský.

Pri príležitosti korunovácie vznikol Vyšehradský kódex.

Vratislav si užíval titul kráľa šesť rokov, zomrel 14. januára 1092. Svatava tak ovdovela a prizerala sa potom bojom medzi členmi prěmyslovského rodu. V roku 1111 zohrala rolu pri jednaní Vladislava I. s Boleslavom III. po kráľovej smrti Svatava taktiež uzmierovala svojich najmladších synov Soběslava a Vladislava.

V roku 1125 umierajúci Vladislav I. potvrdil ako svojho nástupcu Ota II. Olomouckého, ktorého nástupníctvo podporoval aj Vladislavova manželka Richenza z Bergu. Až zásah kráľovnej jeho rozhodnutie zmenil. [1] Po veľkom nátlaku ku ktorému sa pripojil aj Svatavin priateľ Oto Bamberský, sa umierajúce knieža s bratom zmieril i keď veľmi nerád.

Svatava, ktorá bola viac než 30 rokov vdovou, ešte zažila víťazstvo svojho syna v bitke pri Chlumci a umrela 1. septembra 1126. Pochovaná je rovnako ako jej manžel na Vyšehrade v kostole sv. Petra a Pavla.

Z piatich detí Svatavy a Vratislava II. sa všetky dožili dospelosti:

• Boleslav († 1091), olomoucský údelník
• Bořivoj II. (* 1064? - † 1024), české knieža

∞ 1100 Helbirga Babenberská

• Vladislav I. (†1125), české knieža

∞ 1111? Richenza z Bergu

• Soběslav I. (* 1075? - †1140), české knieža

∞ 1123 Adelaida Uhorská

• Judita Grojčská (* 1066 - †1108), olomoucký údelník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svatava Poľská

1. KAREŠOVÁ, Z.; PRAŽÁK, J.. Královny a kněžné české. Praha : X-Egem, 1996.

• BLÁHOVÁ, Marie; FROLÍK, Jan; PROFANTOVÁ, Naďa. Velké dějiny zemí Koruny české I. Do roku 1197. Praha; Litomyšl : Paseka, 1999. ISBN 80-7185-265-1. S. 800. (česky)
• NOVOTNÝ, Václav. České dějiny I./II. Od Břetislava I. do Přemysla I.. Praha : Jan Laichter, 1913. S. 1214. (česky)
• VANÍČEK, Vratislav. Vratislav II. (I.) První český král.. Praha : Vyšehrad, 2004. ISBN 80-7021-655-7. S. 269. (česky)
• KÁREŠOVÁ, Z.; PRAŽÁK, J. Královny a kněžny české.. 1. vyd. Praha : X-Egem, 1996. (česky)

• Kráľovná Svatava a ženy okolo nej

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Svatava Polská na českej Wikipédii.