Jozef Brezany

V roku 1960 maturoval na Gymnáziu v Žiline, pričom mal v úmysle pokračovať v štúdiu ďalej aj na vysokej škole. Jeho pôvodnou ambíciou bolo zamestnať sa v štátnej správe, no z politických dôvodov mu toto nebolo umožnené.^{[chýba zdroj]} To bol ďalší z impulzov, ktorý natrvalo ustálil jeho profesionálnu orientáciu v umeleckej sfére. V mladosti ho najviac fascinovalo sochárstvo a to najmä sochársky portrét. Svoje prvé sadrové sochárske diela vytvoril ešte ako laik a sochársky samouk, pričom miesto modelov využil ako predobraz fotografie rodinných príslušníkov. Kvalitou svojho diela už vtedy výrazne prevyšoval rovesníkov a prezentáciou svojich prvotín na umeleckopriemyselnej škole si zaistil prijatie na štúdium. V rokoch 1961 – 1962 teda napokon absolvoval nadstavbový ročník na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave a krátko nato od roku 1962 až do roku 1967 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde ho veľmi rýchlo podchytili aj takí profesori, ako napríklad Fraňo Štefunko, či Jozef Kostka.

Vysokú školu skončil s výbornými výsledkami a bohatým portfóliom diel i praktických skúseností. V rokoch 1968 – 1974 už pedagogicky pôsobil na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Kremnici, kde pomáhal vytvoriť nové umelecké oddelenie, pre ktoré zároveň vypracoval učebné osnovy. Od roku 1974 bol v tzv. slobodnom povolaní. Neskôr okrem rôznych kultúrno-spoločenských objednávok pracoval dva roky v Štátnych reštaurátorských ateliéroch v Banskej Štiavnici, kde opäť využil svoje rozsiahle praktické zručnosti. Neskôr po roku 1989 využil nové možnosti cestovania a v rokoch 1994 a 1995 žil i výtvarne tvoril v Kanade. Po návrate z Kanady začal opäť pôsobiť na umeleckopriemyselnej škole, tentoraz v Českom Krumlove. Z Českého Krumlova sa napokon vrátil na Slovensko, kde v rokoch 1997 až 1999 pôsobil na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Od polovice 90-tych rokov až do súčasnosti žil Jozef Brezany v Žiline, kde až do roku 2014 spoločne s manželkou viedol umelecké zlatníctvo a sám sa preorientoval najmä na plakety, odznaky, šperky a miniatúrne umelecké diela zo zlata a striebra.

Prvú výstavu svojich diel usporiadal Jozef Brezany ešte v roku 1961 ako mladý laik a uchádzač o umelecké štúdium. Na oficiálnych výstavách sa potom začal zúčastňovať až od roku 1967.

• 1967 – Antverpy (Holandsko)
• 1969 – Salgotarián (Maďarsko)
• 1971 – Oblastná galéria (Banská Bystrica)
• 1972 – Považská galéria (Žilina)
• 1975 – Dom umenia (Bratislava)
• 1978 – Varšava (Poľsko)
• 1978 – Oblastná galéria mincí a medailí (Kremnica)
• 1985 – Záhorské múzeum (Skalica)
• 1985 – Kralupy nad Vltavou (Česko)
• 1986 – Oblastná galéria (Prešov)
• 1987 – Záhorská galéria (Senica)
• 1989 – Galéria P.M.Bohúňa (Liptovský Mikuláš)
• 1991 – Dom umenia (Bratislava)
• 1992 – Nová scéna (Bratislava)

• 1984 – Považská galéria umenia v Žiline
• 1985 – Múzeum mincí a medailí v Kremnici
• 1999 – Galéria Klasik v Žiline

• 1968 – Antol
• 1970 – Ružomberok
• 1971 – Bratislava – Nová stanica
• 1973 – Krivá a Tekovská Breznica
• 1974 – Sučany a Podbiel
• 1977 – Veľký Krtíš
• 1979 – Žilina – budova Polície
• 1982 – Banská Štiavnica – Dom smútku
• 1987 – Liptovský Mikuláš – doškoľovacie stredisko (spoločne s Michalom Kernom)
• 1989 – Rajecké Teplice – hotel Fatra
• 1989 – Kláštor pod Znievom – pamätník Alexandrovi Moyzesovi
• 1990 – Vranov nad Topľou
• 1997 – Gymnázium Sereď – pamätník Jurovi Fándlymu
• 1997 – Martin – Národný cintorín – náhrobok Mariánovi Várossovi