Marian Váross

Stredoškolské a vysokoškolské štúdium s aprobáciou slovenčina a filozofia absolvoval v Bratislave. Už ako študent začal pracovať (od r. 1943) v Štátnom psychotechnickom ústave, pričom si študijné zameranie rozšíril o psychológiu. Úzke prepojenie filozofie a psychológie sprevádzalo V. odborné zameranie po celý život, nielen vzhľadom na témy, ale aj pokiaľ ide o metódu. Okrem psychologicko-filozofickej profilácie už od gymnaziálnych čias pravidelne písal a publikoval state, eseje, črty o výtvarnom umení. Vlastnú profesionálnu dráhu možno datovať jeho doktorskou dizertáciou Osobnosť ako hodnotiaci akt. Pokus o psychologickú analýzu hodnôt (1945). Na formovanie a vyzrievanie V. filozofických názorov mali nepochybne významný vplyv a dosah študium na Sorbonne (1945–47) ukončené doktorátom filozofie a postgraduálne štúdium v Cambridge (1948–49). Počas týchto pobytov vznikli rozsiahle práce, ktoré doposiaľ neboli v slovenčine publikované: Le fanatisme (Une analyse psychologique et axiologique), L'intuitivisme comme théorie de la connaissance. V Cambridge napísal priekopnícke dielo Axiológia ako teória hodnôt a hodnotenia (Cambridge 1949). Tvorivé úsilie a jeho produkty z oblasti filozofie však V. po návrate z cudziny nemohol nikdy naplniť v inštitucionalizovanej podobe, čo mu však nezabránilo v ich rozvíjaní a prehlbovaní mimo oficiálneho prúdu filozofie uväznenej v jednostrannom modeli uvažovania. Po rozpustení Štátneho psychotechnického ústavu nakrátko zakotvil (v r. 1950) na pracovisku pre psychológiu a sociológiu, lenže už v r. 1951 ho administratívnym zásahom preradili za prekladateľa z ruštiny do Vydavateľstva SAV. Po ustanovení SAV v r. 1953 V. inicioval založenie Kabinetu pre teóriu a dejiny umenia, z ktorého neskôr vznikol Ústav teórie a dejín umenia. Stal sa jeho riaditeľom a v tejto funkcii pôsobil do r. 1970. Po odstavení z funkcie a zbavení možnosti publikovať v období normalizácie pracoval ako úradník v Slovenskej národnej galérii až do svojho odchodu do dôchodku v r. 1984.
Je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine.

Jeho teoreticko-mysliteľský záber a dielo sú mimoriadne rozsiahle a bohaté. Hoci pod tlakom politických okolností sa reprofiloval a svoju osobnú záľubu – výtvarné umenie – povýšil na pracovnú náplň, nikdy neprestal uvažovať ako filozoficky a psychologicky vzdelaný profesionál, ktorý dokázal držať krok s výdobytkami a vrcholmi európskej filozofie a vedy. V centre jeho uvažovania bola problematika hodnotenia, hodnôt, ktorú v rozpore s dobovou gnozeologickou interpretáciou axiologických javov tematizoval a rozvíjal z hľadiska psychológie osobnosti a kultúrnej antropológie. Jeho kniha Úvod do axiológie, skrátená verzia práce z Cambridge, je zakladajúcim činom, etablujúcim axiológiu ako samostatnú, nešpekulatívnu disciplínu s vlastným terénom bádania a vlastnou metódou. V. patrí k popredným predstaviteľom historicko-umeleckej a teoreticko-kritickej tvorby. V 40., 50. a 60. rokoch napísal celý rad väčších aj menších monografií venovaných jednotlivým postavám výtvarného umenia. Je autorom diel zakladajúceho významu pre vývin moderného slovenského umenia. Teoretické state, štúdie, glosy, portréty, recenzie uverejňoval v mnohých odborných časopisoch (FČ, Umění, Ars, Umelecký mesačník, Estetika) doma aj v zahraničí (nemecké, talianske, francúzske, poľské a sovietske revue a zborníky), aj na stránkach rôznych deníkov a najmä v Kultúrnom živote. Jeho teoretické filozofické práce, ako aj jeho špeciálnejšie umenovedné diela sú dokladom, že bol intímne zabývaný v európskom myslení, z ktorého produktívne ťažil, lenže jeho syntéza presahuje svoje podnety a nesie jeho nezameniteľný rukopis. Pozoruhodné, podnetné a originálne reflexie na adresu ontologickej a noetickej problematiky, etiky, metodológie sociálnych vied, kultúrnej antropológie, doplnené aktuálnymi margináliami na margo politických a sociálnych udalostí, dokresľujú V. profil encyklopedického učenca, pričom šírka jeho mysliteľského záberu nejde na úkor hĺbky či precíznosti formulácií. Napriek tematicko-obsahovej rozmanitosti sú jeho diela preniknuté dvomi kľúčovými ideami, okolo ktorých oscilovalo V. myslenie a tvorba: ideou humanity ako supernormy ľudského myslenia a konania a ideou nezlučiteľnosti totalitárnej a pluralitnej, t. j. demokratickej spoločnosti. V. mysliteľský odkaz, jeho špecifický zorný uhol pohľadu pri riešení fundamentálnych filozofických problémov, zmysel pre konkrétny detail pri analýze a interpretácii umeleckých hodnôt ešte nebol v plnom rozsahu sprístupnený verejnosti.

• Alexy, 1944
• Lea Mrázová, 1944
• Le fanatisme (Une analyse psychologique et sociologique), Paris 1947
• L'intuitivisme comme théorie de la connaissance, Paris 1947
• Repin, 1950
• Benka, 1952
• Polkoráb, 1953
• Slovenská výtvarná prítomnosť, 1953
• Treskoň, 1954
• Slovenské maliarstvo 1950–1952, 1954
• Martin Benka – Výber z olejomalieb, 1955
• Ľudo Fulla – Maľby a drevorezy, 1955
• Augusta, 1956
• Moderne Malerei der Slowakei, 1961
• Slovenské výtvarné umenie 1918–1945, 1961
• Teória realizmu vo výtvarnom umení, 1961
• Rudolf Pribiš, 1962
• Imro Weiner-Kráľ, 1963
• Eugen Nevan, 1964
• Vincent Van Gogh, 1964
• Gustav Malý, 1965
• Estetično, umenie a človek, 1969
• Nová figurácia, 1969
• Úvod do axiológie, 1970
• Aurel Kajlich, 1971
• Výtvarný život na Slovensku začiatkom 20. storočia, 1971
• Martin Benka, 1981
• Gustav Malý, 1989
• Od tvorivosti k tvorbe, 1989
• Úvahy v samote, 1991
• Deň za dňom samota, 2016
• Úvahy v nečase, 2019