Rytier (stredovek)

(Stredovekí) rytieri boli zhruba od 8. storočia do 15. storočia ťažkoodení vycvičení jazdci-bojovníci vo vojsku (pôvodne franskom) a najmä od 11. storočia zároveň - spravidla pasovaní - predstavitelia špeciálneho vyššieho stavu.

Rytier, Smrť a Satan Albrecht Dürer, 1513

Rytieri zohrali významnú úlohu v križiackych výpravách a iných stredovekých vojnách. Rytieri nosili plátovú výzbroj. Pri jej obliekaní im museli pomáhať pomocníci panoši. Sekery, kopije a meče boli hlavné zbrane rytierov.

Rytierstvo vzniklo z ranostredovekých panovníckych družín (lat. milites, starofr. chevalier a pod.), ktoré zas nadväzovali na starorímsku tradíciu (equites, existovali údajne už za vlády Romula v 8. stor. pred Kr.). Rytieri v pravom zmysle slova vznikli zhruba v 8. storočí, kedy sa vojsko Franskej ríše pretváralo na prevažne jazdecké vojsko. Keďže jeho príslušníci potrebovali špeciálny výcvik, koňa a výzbroj, začala vznikať zvláštna elitná spoločenská skupina rytierov, teda zvláštny stav. Po zavedení dedičnosti lén v Nemecku (1037), ktorým sa aj vojenské (rytierske) zamestnananie začalo dediť z otca na syna, a po vypuknutí križiackych výprav (1096) bol (najmä nemecký a francúzsky) rytiersky stav definitívne utvorený.

Od 11. storočia sa pod francúzskym vplyvom šírili aj slávnostné formy prijímania za rytierov (pasovanie) a od 12. stotoročia sa začali používať erby. Od 12. storočia existovali aj tzv. vandrovní rytieri, neskôr aj zbojnícki rytieri. V 12.-14. storočí sa vytvorila osobitná rytierska literatúra a kultúra. Do 15. storočia boli známe rytierske turnaje.

V Uhorsku, vrátane Slovenska, osobitný rytiersky stav nikdy neexistoval; rytiermi boli príslušníci šľachty.

Rytierstvo v pravom zmysle slova začalo upadať v 14. storočí a zaniklo v 15. a na začiatku 16. storočia. Pojem rytier sa ale až dodnes zachoval ako stav, ako šľachtická hodnosť prípadne aspoň čestný titul (v Rakúsko-Uhorsku do roku 1918). Pozri rytier (šľachtická hodnosť), knight a rytier.