Charizma (sociológia)

Charizmu osobnosti vnímajú ľudia ako vyžarovanie, ktoré vychádza zvnútra, extrémny šarm a schopnosť očariť, mimoriadnu príťažlivosť, obrovskú schopnosť medziľudskej komunikácie a presvedčivosti.

Podľa profesora Richarda Wisemana má charizmatická osobnosť tieto vlastnosti:

• sama cíti silné emócie
• dokáže ich vyvolať aj v ostatných ľuďoch
• bez problémov odoláva vplyvom ostatných ľudí

Napriek tomu, že charizmatickí jedinci dokážu v druhých vyvolať obrovské emócie, sami väčšinou vyžarujú neobyčajný pokoj, dôveryhodnosť, asertivitu, dominantnosť, sú voči iným pozorní a vnímaví. Takmer vždy vynikajú v komunikačných schopnostiach..

Slovo charizma pochádza z gréckeho slova (kharisma) a v preklade znamená "udelenie milosti".

Nemecký sociológ, Max Weber, považuje charizmu za jednu z troch autorít (patrí sem tradičná, právna a charizmatická autorita). Podľa neho je charizma definovaná nasledovne:

"Určitá kvalita ľudskej osobnosti, na základe ktorej sa odlišuje od ostatných ľudí a jedinec je považovaný za obdareného nadpozemskými silami alebo schopnosťami, ktoré sa odlišujú od zvyšku ľudstva. Na základe toho je človek obdarovaný týmito vlastnosťami považovaný za vodcu."

I keď charizmu dotyčnému pripisuje jeho okolie, dnes prevláda názor, že charizma je schopnosť, ktorá sa dá naučiť a vycvičiť netreba si protirečiť.

O zvýšenie vplyvu na okolie prostredníctvom charizmy sa usilujú mnohokrát politici, kazatelia, umelci, tvorcovia programov v masovokomunikačných médiách, tréneri a všetci tí, čo sa zaujímajú o schopnosť viesť ľudí. Osobnú charizmu je možné využiť na dosahovanie najrôznejších cieľov. Je však namieste opatrnosť: Zo života i z histórie sú známe aj mnohé prípady zneužitia charizmy s katastrofálnymi následkami zo strany vodcov (napr. Adolf Hitler).

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.