Jimmy Carter

Narodil sa vo Wise Sanitarium[2] a je tak prvým prezidentom narodeným v nemocnici.[3] Je najstarší zo štyroch detí obchodníka, farmára a zákonodarcu Jamesa Earla Cartera (1894–1953) a zdravotnej sestry a sociálnej aktivistky Bessie Lillian Gordy (1898–1983).

Má škótsko-írske a anglické korene (jeden z jeho predkov z otcovej strany prišiel do amerických kolónii v roku 1635).[4][5] Jeho rodina žije v štáte Georgia sedem generácii. Jeho predkovia bojovali v Americkej revolúcii a sú členmi Sons of the American Revolution.[6] Carterov pra-pra-starý otec, L.B. Walker Carter (1832–1874), bojoval v konfederačnej armáde v občianskej vojne.[7]

V roku 1943 ukončil štúdium na United States Naval Academy v Annapolise ako 59 najlepší z 820 absolventov. Po službe v Atlantickom a Tichom oceáne študoval jadrovú fyziku a inžinierstvo na Union College v Schenectady.[8][9]

V roku 1946 sa oženil s Rosalynn Eleanor Smithovou (* 1927). Majú štyri deti: John William (* 1947), James Earl (* 1950), Donnel Jeffrey (* 1952) a Amy Lynn (* 1967).

Za jeho najväčšie úspechy je považované vytvorenie národnej energetickej politiky a reforma vlády, ktorá viedla k vytvoreniu dvoch ministerstiev, Ministerstva energetiky a Ministerstva školstva. Carter takisto úspešne dereguloval niektoré priemyslové odvetvia a zároveň presadil silnejšiu legislatívu na ochranu životného prostredia a rozširovanie národných parkov na Aljaške. V medzinárodnej politike sa medzi jeho najväčšie úspechy radí uzatvorenie dohôd z Camp David medzi Egyptom a Izraelom, dohody o Panamskom prieplave, vytvorenie plných diplomatických stykov s Čínou a jednanie o dohode SALT II.

Počas jeho vlády USA neviedli žiadnu vojnu.

Carterov politický pád začal v novembri 1979, kedy v Iráne prebehla islamská revolúcia a na americkom veľvyslanectve v Teheráne bolo zajatých niekoľko desiatok amerických občanov ako rukojemníkov. Keď o mesiac neskôr došlo k útoku ZSSR na Afganistan, Carter sa začal javiť ako slabý prezident, za ktorého vplyv Spojených štátov vo svete začal klesať. Presvedčil však v tejto súvislosti olympijský výbor USA, aby rozhodol 12. apríla 1980 o neúčasti amerických športovcov na XXII. LOH v Moskve.[11]

Ďalšia vlna sklamania sa objavila, keď v apríli 1980 celkom zlyhali operácie na oslobodenie rukojemníkov. Ak by boli úspešné, mal by Carter väčšiu šancu na obhájenie prezidentského úradu. V novembri 1980 ho celkom podľa očakávania porazil Ronald Reagan. O desať rokov neskôr sa zistilo, že vydanie rukojemníkov bolo zámerne pozdržané, aby sa odohralo až po voľbách.[12][13][14] Udalosť bola nazvaná Októbrové prekvapenie (October Surprise).

Potom, čo opustil úrad, začal sa Carter venovať predovšetkým charite a podieľal sa na mierovom riešení niektorých konfliktov. V roku 2002 získal za svoju prácu Nobelovu cenu za mier.

20. januára 2017, vo veku 92 rokov, sa Carter stal najdlhšie žijúcim exprezidentom, ktorý sa zúčastnil prezidentskej inaugurácie (40 rokov po svojej vlastnej).[15] Po dvoch rokoch, 22. marca 2019, sa stal najdlhšie žijúcim americkým prezidentom v histórii, keď prekonal Georgea H. W. Busha, ktorý mal vek 94 rokov a 171 dní keď zomrel v novemberi 2018. Obaja sa narodili v roku 1924.[16]