Martti Ahtisaari

Narodil sa vo fínskom meste Viipuri (teraz Vyborg v Rusku). Jeho prastarý otec z otcovej strany sa prisťahoval z južného Nórska. Ahtisaariho otec Oiva získal fínske občianstvo až v roku 1929. V roku 1935 si zmenil priezvisko z Adolfsen na Ahtisaari. Počas Pokračovacej vojny odišiel na front ako vojenský mechanik a Martti spolu s matkou Tyyne sa presťahovali do Kuopia. Tam strávil Martti detstvo a navštevoval základnú školu. V roku 1952 sa jeho rodina presťahovala do Oulu, kvôli zamestnaniu jeho otca. Tu sa Martti pridal ku YMCA, s ktorým navštívil Pakistan aby tam viedol aktivitu združenia. Po návrate do Fínska sa počas vysokoškolských štúdii v Helsinkách stal členom organizácie AIESEC.

V roku 1956 vstúpil do výboru pre medzinárodnú rozvojovú pomoc na fínskom ministerstve zahraničia. Roku 1973 ho vtedajší prezident Urho Kekkonen menoval veľvyslancom Fínska v Tanzánii. Akreditovaný bol taktiež v Zambii, Somálsku a Mozambiku. Počas svojho obdobia (1973 – 1977) sa v Dar es Saláme dostal do kontaktu so SWAPOm (politická strana v Namíbii). V roku 1977 bol menovaný splnomocnencom OSN pre Namíbiu a v tomto úrade zotrval do roku 1981. Taktiež bol menovaný zvláštnym splnomocnencom generálneho tajomníka OSN pre Namíbiu v roku 1978. V tomto úrade udržiaval kontakty medzi OSN, SWAPOm a OAJ. V marci roku 1989 bol vyslaný do Namíbie aby viedol 8000 mierových dozorcov. Od predstaviteľov Namíbie dostal čestné občianstvo. V roku 1991 sa stal štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných veci Fínska.

Martti Ahtisaari na Svetovom ekonomickom fóre v roku 2000

V roku 1993 Ahtisaari prijal kandidatúru na prezidenta za stranu sociálnej demokracie. Jeho politicky nepoškvrnený imidž a jeho vízie väčšej angažovanosti Fínska v medzinárodných zaležitostiach boli hlavnými faktormi jeho kampane. Nakoniec tesne zvíťazil nad Elizabeth Rehnovou.

Úrad prezidenta začal rozkolom vo vládnej koalícii vedenej centristickou stranou, pretože premiér Esko Aho nepodporoval jeho úmysly participácie Fínska v medzinárodných záležitostiach. Často cestoval po Fínsku a do zahraničia. Svoju popularitu si zachovával najmä kvôli tomu, že sa často stretával s obyčajnými obyvateľmi. Ahtisaari podporoval vstup Fínska do EÚ. Počas jeho úradu sa v Helsinkách stretli Boris Jeľcin a Bill Clinton.

Pri preberaní Nobelovej ceny za mier v roku 2008

V roku 2000 už nekandidoval v prezidentských voľbách.

Po odchode z úradu prezidenta prijal pozície vo viacerých medzinárodných inštitúciách. V roku 2000 ho britská vláda požiadala, aby sa stal členom skupiny dohliadajúcej nad odzbrojením IRA. V roku 2005 viedol mierové rokovanie medzi hnutím Aceh a indonézskou vládou.

V novembri 2005 bol menovaný splnomocnencom OSN pre Kosovo. V tomto úrade bol Ahtisaari poverený určením politického štatútu Kosova. 2. februára 2007 predložil Ahtisaari srbskému prezidentovi Borisovi Tadičovi plán budúcnosti Kosova, ktorý prezident odmietol, lebo údajne otvára cestu pre nezávislosť Kosova, čo Srbsko nikdy nepripustí. Ahtisaari bol opakovane obvinený, že bol uplatený albánskou mafiou obchodujúcou s drogami a ľudskými orgánmi, aby získal pre Kosovo nezávislosť.

V októbri 2008 bol ocenený Nobelovou cenou za mier.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Martti Ahtisaari

• Oficiálna stránka
• Príspevky pre Project Syndicate

Fínsky portál Biografický portál Politický portál