James Madison
James Madison (* 16. marec 1751, Port Conway, Virgínia – † 28. jún 1836, Montpelier, Virgínia), americký politik a štvrtý prezident Spojených štátov amerických (1809-1817), bol jedným z najvplyvnejších Otcov zakladateľov Spojených štátov. Viac než ktokoľvek iný určil podobu novej Ústavy z roku 1787, je známy aj ako „Otec Ústavy“.
James Madison | ||||||||
4. prezident USA | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 4. marec 1809 – 4. marec 1817 | ||||||||
Viceprezident | George Clinton (1809–1812) Nikto (1812–1813) Elbridge Gerry (1813–1814) Nikto (1814–1817) | |||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 16. marec 1751 Port Conway, Virgínia | |||||||
Úmrtie | 28. jún 1836 (85 rokov) Montpelier, Virgínia | |||||||
Politická strana | Demokraticko-republikánska strana | |||||||
Odkazy | ||||||||
James Madison (multimediálne súbory) | ||||||||
|
V roku 1788 napísal tretinu Listov federalistov, dodnes najvýznamnejších komentárov Ústavy. Ako predseda prvých Kongresov prijal mnoho fundamentálnych zákonov a aj prijatie prvých desiatich dodatkov k Ústave je jeho zásluha, preto je tiež známy ako "Otec Listiny práv." Najzákladnejšie presvedčenie Madisona ako politického teoretika bolo, že nová republika potrebuje systém váh a bŕzd, aby sa obmedzil vplyv rôznych záujmových skupín. Veľmi silno veril, že nový národ by mal bojovať proti aristokracii a korupcii (najmä vychádzajúcej z Británie) a hlboko sa oddával vytváraniu mechanizmov, ktoré by zabezpečili fungovanie republikanizmu v Spojených štátoch v praxi.
Ako líder v Snemovni reprezentantov úzko spolupracoval s prezidentom Georgom Washingtonom na organizácii novej federálnej vlády. Po roztržke s ministrom financií Alexandrom Hamiltonom v roku 1791 Madison a Thomas Jefferson (jeho priateľ) založili tzv. Republikánsku stranu (z ktorej postupne vznikla Strana demokraticko-republikánska) ako opozíciu proti politike federalistov, hlavne proti národnej banke a Jayovej zmluve. Bol tajným spoluautorom Rezolúcie Kentucky a Virgínie v roku 1798 na protest proti Zákonom o cudzincoch a poburovaní.
V období keď bol ministrom zahraničných vecí (1801-1809) pod prezidentom Jeffersonom dohliadal nad Louisianskou kúpou, ktorá zdvojnásobila územie Spojených štátov, a podporoval neslávne embargo roku 1807. V úrade prezidenta viedol národ do Vojny roku 1812 proti Veľkej Británii, aby zabezpečil záujmy štátu. Tento konflikt sa začal zle, keď Američania prehrávali jednu bitku za druhou proti menším armádam Britov, ale nakoniec sa v roku 1815 podarilo kartu obrátiť a Spojenými štátmi sa potom prehnala vlna nacionalizmu. Počas a hlavne po vojne Madison obrátil mnohé zo svojich názorov; v roku 1815 už podporoval národnú banku, silnú armádu a mierny daňový systém.