Ján Sawicki
Ján Sawicki (* 16. december 1909, Berežnycia – † 1997, Anglicko) bol v medzivojnových rokoch popredný poľský horolezec, ktorý zaznamenal viacero významných prvovýstupov vo Vysokých Tatrách.
| Ján Sawicki | |||
| poľský horolezec | |||
.jpg.webp) | |||
| Narodenie | 16. december 1909 Berežnycia, Židačivský rajón, Ukrajina | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 1997 Anglicko | ||
| Národnosť | poľská | ||
| |||
Zo životopisu
Od šiestich rokov života až do roku 1939 žil v Zakopanom, kde chodil do školy a v gymnáziu zmaturoval. Nedokončil štúdiá na Jagelovskej univerzite a po vypuknutí druhej svetovej vojny veterinárstvo na Uniwersytecie Lwowskim (Lvovskej univerzite). Medzi dvomi svetovými vojnami bol vojakom.
Počas jeho horolezeckých začiatkov jeho spolulezcami boli Tadeusz Brzoza, Stanislaw Motyka, Witold Henryk Paryski, Tadeusz Pawłowski a Bronisław Czech. V rokoch 1930 – 1932 so Stanislawom Motykom vyliezol veľa nových prvovýstupov. Jeho partnermi boli Karol Zając, Zoltán Brüll, Štefan Zamkovský a Stanisław Krystyn Zaremba. Po roku 1934 jeho partnermi boli, okrem Motyku a Zamkovského, Jan Gnojek a Jerzy Hajdukiewicz. Sawickí bol svojimi partnermi hodnotený ako vynikajúci lezec, väčšinou prvolezec. Bol „bohémom“ Vysokých Tatier. Mal rád život v horách. Nebol horským vodcom. Pod Tatrami, na poľskej strane, vládla prísna vodcovská hierarchia. Nebol goralom a tí „privandrovalcov“ medzi sebou nechceli.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny a po okupácii Poľska, začiatkom októbra sa dozvedel, že je na čiernej listine gestapa a že po ňom pátrajú. Dňa 5. októbra 1939 opustil Poľsko a z Roztockej chaty cez Prielom prešiel v sprievode riaditeľa katovických zlievarní na Zbojnícku chatu. Cez Slovenský raj pokračoval k hraniciam a svoj útek zakončil v Novom Meste pod Šiatrom. O niekoľko dní 8. decembra 1939 sa vybral do Budapešti. Potom pokračoval v úteku do Francúzska. Tu bojoval na Maginotovej línii. Po prehraných bojoch pokračoval do Švajčiarska. Vojnové roky ho neskôr zaviedli do Španielska a nakoniec do Anglicka. Zúčastnil sa vylodenia spojeneckých vojsk v Normanii. Po vojne žil v Anglicku, kde pracoval ako maliar izieb. Do Poľska aj na Slovensko prišiel na návštevu v roku 1974 a potom v roku 1988, kedy sa zúčastnil na horolezeckom týždni JAMES.[1]
Hodnotné prvovýstupy
- Skalným rebrom na Kozí štít (1929)
- Severným žľabom na Vyšnú Koziu priehybu (1929)
- Severovýchodnou stenou na Zlobivú (so Stanislawom Motykom)
- Východnou stenou na Vyšné Baštové sedlo (so Stanislawom Motykom)
- Juhozápadnou stenou na Ostrý štít (so Stanislawom Motykom)
- Južnou stenou na Malý Ľadový štít (so Stanislawom Motykom)
- Traverz južnej steny Ľadovej veže so Stanislawom Motykom)
- Severnou stenou na Vežu železnej brány
- Južnou stenou na Malý Ostrý štít
- Juhovýchodnou stenou na Bradavicu
- Východným pilierom na Pyšný štít
- Južným rebrom na Ostrý štít
- Viacero nových ciest v masíve Končistej Gerlachu a Javorových veží
- Prvovýstup v zime severozápadným žľabom na Wielku Buczynowu Turniu (Veľká Bučinová veža) na východnom hrebeni Svinice
- Prvovýstup v zime južnou stenou na Zamarłu Turniu (Zamrznutá veža) na východnom hrebeni Svinice
- Prvovýstup v zime na Szczerbę (Štrbina) (v masíve Giewontu od severu (sólovýstup)
Publicistická činnosť
Publikoval v poľskom horolezeckom časopise Taternik (Horolezec) a v iných periodikách. Pred smrťou pripravoval vydanie knižky Ako som poznal hory. Bol čestným členom Klubu Wysokogórskiego (Vysokohorského klubu) a Polskiego Związku Alpinizmu (Poľského horolezeckého zväzu).
Referencie
- ANDRÁŠI, Július. Ján Sawicki. Vysoké Tatry, roč. XXX, čís. 2, s. 32-33.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jan Sawicki (taternik) na poľskej Wikipédii.