Jerzy Hajdukiewicz
Jerzy Hajdukiewicz (* 1. december 1918, Ľvov, Ukrajina – † 10. júl 1989, Zakopané, Poľsko) bol poľský lekár, horolezec.
| Jerzy Hajdukiewicz | |||
| poľský lekár a horolezec | |||
| Narodenie | 1. december 1918 Ľvov, Ukrajina | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 10. júl 1989 (70 rokov) Zakopané, Poľsko | ||
| Národnosť | poľská | ||
| Profesia | lekár | ||
| |||
Životopis
Od roku 1933 žil v Zakopanom, kde školské štúdiá ukončil maturitou na gymnáziu.
Zaujímal sa o alpské lyžovanie, bol členom zakopanského Harcerskiego Klubu Narciarskiego (Harcerského lyžiarskeho klubu) a ľvovskej Sekcji Narciarskiej Polskiego Towarzystwa Tatrzańskiego. V roku 1937 začal študovať medicínu v Ľvove.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny odišiel najprv do Rumunska, potom pokračoval do Francúzska, kde vstúpil do poľských ozbrojených síl, ktoré sa na západe formovali od roku 1939. Zúčastnil sa na bojoch s nemeckými vojskami, ktoré v roku 1940 prekročili francúzske hranice. Po porážke Francúzska prešiel do Švajčiarska, kde bol internovaný. Počas internácie v rokoch 1940 – 1945 dokončil medicínske štúdia (chirurgia) v Zürichu. Spolu, okrem iných, s Maciejom Mischkem, poľským inžinierom, turistickým aktivistom a horolezcom, s podporou švajčiarskych vojenských kruhov založil Klub Wysokogórski Winterthur, ktorý vyvíjal horolezecké aktivity.
Tatranské začiatky
Vo Vysokých Tatrách liezol od roku 1937 okrem iných najmä s Janom Staszlom a Jánom Sawickim. Počas pobytu vo Švajčiarsku, do roku 1946, vystúpil na 17 štvorcisícoviek a do roku 1980 roku na všetky vo Švajčiarsku.
Poľské aktivity
Po návrate do Poľska pracoval v nemocniciach v Gdansku (1947–1948), Krakove (1948–1954) a zakopanských sanatóriách. Aktívne pôsobil v Klubie Wysokogórskim (Vysokohorskom klube). Za zásluhy bol ocenený čestným členstvom v Klube Polskiego Związku Alpinizmu (Poľský alpinistický zväz). Od roku 1950 bol členom záchranárskej organizácie TOPR a potom GOPR. V roku 1969 sa stal prezidentom Grupy Tatrzańskiej GOPR (Tatranskej skupiny GOPR), a rokoch 1974–1976 bol najvyšším predstaviteľom Rady Naczelnej GOPR (Najvyššej rady GOPR). Okrem toho bol v rokoch 1973–1978 vedúcim lekárom GOPR. Zúčastnil sa na mnohých záchranných akciách doma i v zahraničí. Školil horských záchranárov, horolezcov, pôsobil v medzinárodných organizáciách horských záchranárov.
Výpravy a záchranné akcie
Po celý čas aktívne liezol vo vysokotatranských stenách. Vytýčil na nich niekoľko nových ciest, okrem iných v roku 1947 v severozápadnej stene Malých Rysov, v rokoch 1952 a 1957 v severnej stene na Długi Giewont, v roku 1969 v severnej stene Veľkej Ľadovej veže. Bol vedúcim mnohých horolezeckých výprav vo švajčiarskych Alpách. V roku 1957 bol účastníkom náročnej záchrannej akcie na Eigeri. Zúčastnil sa na švajčiarskych výpravách (1958 a 1960) na Dhaulágirí, v roku 1969 výpravy na Hindúkuš a v roku 1971 bol členom rakúskej expedície na Malubiting (7 458 m n. m.) v Karakorame.
Publikácie
Spomienky na horolezecké výstupy a výpravy publikoval v knižkách Himal Cu-Cu-Ra (1961), Dhaulagiri zdobyty (1963) a Góry mojej młodości (1988). Bol autorom vyše 200 článkov o horolezeckej a záchranárskej tematike v poľskej, švajčiarskej a nemeckej a juhoslovanskej tlači. Napísal mnohé referáty zo záchranárskej a horolezeckej praxe.
Osobný život
Jerzy Hajdukiewicz bol dvakrát ženatý. Prvou manželkou bola Helena Bäcker (jedna z najaktívnejších horolezkýň v rokoch 1940 – 1970), druhou Stefania. Obidve sa zúčastnili na mnohých horolezeckých výpravách. Bol pochovaný na zakopanskom Cmentarzu Zasłużonych na Pęksowym Brzyzku.
Externé odkazy
- Profil horolezca (po poľsky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jerzy Hajdukiewicz na poľskej Wikipédii.