Jan Kubelík

Kubelík postupne navštívil mnohé európske mestá. V Anglicku ho prijala kráľovná Viktória, v Rumunsku dostal najvyšší rad od kráľovnej Carmen Sylvy, v Ríme bol hosťom kráľovskej rodiny a pápež Lev XIII. mu prepožičal vyznamenanie Gregora Veľkého. Londýnska Filharmonická spoločnosť ho menovala za čestného člena, rodisko Paganiniho Janov mu udelilo zlatú medailu. Podobných vyznamenaní prijal mnoho.

Vo svojich dvadsiatich dvoch rokoch zatienil všetkých žijúcich huslistov vrátane Kreislera, Sarasateho, Hubaya, Wilhelmja, Joachima aj krajana Ondříčka. Vládol brilantnou technikou, svoju hru dokázal stupňovať až k démonickosti. Vzdušnosť a ľahkosť výrazu dosahoval váhou silno napnutého sláčika. Hral na svetoznámych Stradiváriho husliach „Emperor“ z roku 1715, ktorých cenu nie je možné peniazmi vyjadriť.[4]

V roku 1901 sa vydal do USA, kde absolvoval 78 koncertov v sprievode svetoznámeho operetného skladateľa českého pôvodu Rudolfa Frimla. Jeho vystúpenia vraj vyvolávali „besnenie“, jeho hra bola „plná diabolských prekážok“. Jeho vianočný koncert v San Franciscu na námestí počúvalo 100 tisíc poslucháčov.[5] Z obrovských honorárov si v roku 1904 kúpil zámok Býchory[6] pri Kolíne, kde si vytvoril domov s pôvabnou kontesou Marianou Csáky-Széllovou. Mali spolu osem detí. Ameriku navštívil desaťkrát. Skvelé úspechy však dosiahol aj v Argentíne, Uruguaji, Čile a Brazílii. Hral niekoľkokrát aj v Austrálii, na Novom Zélande absolvoval 40 koncertov, koncertoval v Turecku, Palestíne, Indii, Číne, Japonsku, na Filipínach, Ceylone, hral vo všetkých štátoch severnej Afriky atď. Neskôr, v roku 1928, ako prvý český umelec vôbec koncertoval aj v sovietskom Rusku.

Svoje ďalšie nové sídlo si Kubelík zriadil v Orlovom[7]; na Slovensku, potom kúpil vilu v Opatii blízko mora, kam sa rád vracal z koncertných ciest. Zakúpenie zámku Rotenturm v rakúskej obci Rotenturm an der Pinka v roku 1930 ho priviedlo do finančnej katastrofy. Prišiel o všetok majetok.[5] Znovu bojoval o priazeň sveta, ale doba romantického uctievania virtuózov už bola preč.

Celý život neúnavne propagoval českú hudbu a pomáhal českým umelcom - nielen váhou svojej autority, ale značné príjmy mu dovoľovali poskytovať aj finančnú podporu dokonca takým telesám, akým bola Česká filharmónia.

Svojim postojom a vynikajúcim majstrovstvom stal sa Kubelík vzorom ďalším generáciám českých hudobných umelcov.

Domov sa vrátil natrvalo v roku 1938. Počas okupácie pripravil s Českou filharmóniou desať koncertov s päťdesiatimi dielami svetovej hudby, ktoré hral naspamäť, na dôkaz svojho nestarnúceho umenia. 11. mája 1940 mal koncert v sále sokolovne v Neveklove, v milovanom kraji svojich predkov. Ten, ktorý precestoval najväčšie a najslávnejšie sály celého sveta, nevedel, že je toto jeho verejné vystúpenie už posledné. Zomrel po operácii rakoviny pečene. Miestom jeho posledného odpočinku sa stal Slavín na Vyšehradskom cintoríne.[8]

V rodinnej tradícii pokračoval slávny dirigent a skladateľ - prvý syn Jána, ktorý sa narodil po šiestich dcérach - Rafael Kubelík.