Rafael Kubelík
Rafael Jeroným Kubelík (* 29. jún 1914, Býchory – † 11. august 1996, Kastanienbaum, Švajčiarsko) bol významný český dirigent, už menej známy aj ako hudobný skladateľ a huslista. Vynikal ako interpret klasickej a romantickej hudby, známym sa stal však predovšetkým ako interpret diel českých a ďalších slovanských skladateľov (Dvořák, Janáček, Martinů, Musorgskij, atď.). Bol aj uznávaným odborníkom na skladby Gustava Mahlera alebo Bélu Bartóka. V roku 1990 získal čestný doktorát Karlovej univerzity v Prahe.
| Rafael Jeroným Kubelík | |||
 český dirigent | |||
| Narodenie | 29. jún 1914 Býchory | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 11. august 1996 (82 rokov) Kastanienbaum, Švajčiarsko | ||
| Podpis |  | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Bol synom vynikajúceho svetoznámeho husľového virtuóza Jana Kubelíka. Otec mu poskytol základy hudobného vzdelania a smeroval ho na dráhu huslistu. Rafael Kubelík absolvoval v rokoch 1928 – 1933 pražské konzervatórium, kde okrem husľovej hry študoval aj skladbu a dirigovanie. Jeho kariéra dirigenta mala veľmi strmý vzostup, pretože už v roku 1934 viedol po prvý raz Českú filharmóniu. Spolu s ňou sa postupne zúčastnil na koncertných turné v Taliansku a Anglicku. Po krátkom angažmán v brnianskej opere bol v roku 1942, teda už ako dvadsaťosem ročný vymenovaný po legendárnom Václavovi Talichovi za umeleckého riaditeľa Českej filharmónie. V roku 1946 s orchestrom zahajoval a uzatváral 1. ročník festivalu Pražská jar.
Po februárovom komunistickom puči roku 1948 v lete toho istého roku emigroval. Postupne sa vypracoval na jednu z najväčších dirigentských osobností svojej doby. V rokoch 1950 – 1953 stál ako umelecký riaditeľ a dirigent na čele Chicagského symfonického orchestra. Trvalo propagoval vo svete českú hudbu a vďaka obrovskému úspechu ním realizovanej Janáčkovej Káti Kabanovej bol v roku 1955 vymenovaný za hudobného riaditeľa Kráľovskej opery (Royal Opera House) v Londýne, kde pôsobil do roku 1958. Hudba českých a ďalších slovanských autorov sa stala pravidelnou súčasťou repertoáru opery.
Po období častého hosťovania (Viedenská či Izraelská filharmónia) bol v rokoch 1961 – 1979 šéfdirigentom symfonického orchestra Bavorského rozhlasu v Mníchove, z ktorého vytvoril popredné svetové hudobné teleso. Súčasne bol v rokoch 1972 – 1974 dirigentom v Metropolitnej opery v New Yorku.
Rafael Kubelík sa v emigrácii trvalo veľmi angažoval politicky a kultúrne v prospech českej spoločnosti a jednotlivcov, ktorých prenasledoval komunistický režim. Žil striedavo v USA a Švajčiarsku. Od svojich sedemdesiatich rokov bol už tak hendikepovaný chronickým kĺbovým ochorením, že musel dirigentskú činnosť ukončiť. Napriek všetkým problémom však po páde komunistického režimu uvítal možnosť zahájiť po 42 rokoch v exile roku 1990 festival Pražská jar Smetanovou symfonickou básňou Má vlast, čím definitívne uzavrel svoju dirigentskú dráhu.
Zomrel 11. augusta 1996 vo Švajčiarsku. 18. septembra ho pochovali na vyšehradskom Slavíne v Prahe vedľa jeho otca.
Dirigentské pôsobenie
| Štátna opera Brno | 1939 – 1941 | šéfdirigent |
| Česká filharmonia | 1942 – 1948 | šéfdirigent |
| Chicago Symphony Orchestra | 1950 – 1953 | umelecký riaditeľ a dirigent |
| Kráľovská opera Covent Garden v Londýne | 1955 – 1958 | umelecký riaditeľ a dirigent |
| Symfonický orchester bavorského rozhlasu | 1961 – 1979 | šéfdirigent |
| Metropolitná opera v New Yorku | 1972 – 1974 | dirigent |
Skladateľská činnosť
Kubelíkova kompozičná činnosť obsahuje predovšetkým orchestrálne, koncertantné a vokálno-inštrumentálne skladby. Okrem toho sa venoval opernej tvorbe a napísal aj niekoľko komorných skladieb. Len málo z autorových diel bolo realizovaných.
- Opery:
- Veronika (uvedená po prvý raz v Brne 1947).
- Cornelia Faroli (uvedená po prvý raz v Augsburgu 1972)
- Císařovy nové šaty (1946, nikdy neuvedená)
- Květinky malé Idy (1946, nikdy neuvedená).
- Komorné a koncertné skladby:
- 1.husľový koncert (1940)
- 2.husľový koncert (1951)
- Violončelový koncert (1944)
- Klavírny koncert (1950)
- Orchestrálne, inštrumentálno-vokálne a chrámové skladby:
- Sekvence (1975)
- Quattro forme per archi
- Pro memoria patris (1944)
- rekviem Libera nos pre orchester, zmiešaný, detský a recitačný zbor (1955 – 56)
- Mše pro dětský sbor a smyčcový kvartet (1955)
Najvýznamnejšie nahrávky
- Antonín Dvořák: 9 Symphonien, Scherzo capriccioso, The Wood Dove, Karneval Ouvertüre, Berliner Philharmoniker, Symphonieorchester des, Bayerischen Rundfunks CD komplet)
- Antonín Dvořák: Stabat Mater op. 58, Legends op. 59, Mathis • Reynolds, Ochman • Shirley-Quirk, Chor und Symphonieorchester, des Bayerischen Rundfunks, English Chamber Orchestra
- Antonín Dvořák: Concerto for Piano, Rudolf Firkušný – piano ; Česká filharmonie (1944 a 1946), CD úprava
- Gustav Mahler: 10 Symphonien, Symphonieorchester des Bayerischen Rundfunks, (CD komplet)
- Béla Bartók: Concerto for Orchestra, Two Portraits, The Miraculous Mandarin; Royal Philharmonic Orchestra
- Bedřich Smetana: My Country, Boston Symphony Orchestra
- Bedřich Smetana: symfonické poemy, Vítězslav Novák: Česká suita; Česká filharmonie (1943 až 1948), CD úprava
- Přítomnost II. - Contemporary Czech Music Rafael Kubelík – II. String Quartet, Jan Rychlík – Hommagi Gravicembalistici, Klement Slavický – Trio for Oboe, Clarinet and Bassoon, Jan Novák – Dulces Cantilenae for Tenor and Cello, Jiří Dvořáček – Slzy, Ivo Jirásek – Pastorale e saltarello for Oboe and Harp, Jiří Teml – Pantomima for Flute and Piano