Ján Černoch

Ján Černoch, ThDr. (maď. János Csernoch, rodná matrika uvádza Csernoh) (* 18. apríl 1852, Skalica – † 25. júl 1927, Ostrihom, Maďarsko) bol ostrihomský arcibiskup, kardinál, knieža prímas Uhorska.

Ján Černoch
kardinál Svätej rímskej cirkvi
arcibiskup ostrihomský
Štát pôsobenia Rakúsko-Uhorsko
Maďarsko
Funkcie a tituly
Arcibiskup ostrihomský
1912  1927
Klaudius Vasari Jusztinián György Serédi
Arcibiskup kaločský
1911  1912
Városzy Gyula Várady Lipót Árpád
Biografické údaje
Narodenie18. jún 1852
Skalica
Úmrtie25. júl 1927 (75 rokov)
Ostrihom, Maďarsko
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka18. november 1874 (22 rokov)
Inkardináciaostrihomské arcibiskupstvo
Biskup
Konsekrácia10. máj 1908 (55 rokov)
SvätiteľKarol Hornig
biskup veszprémsky
SpolusvätiteliaJozef Németh
pomocný biskup čanádsky
Vasile Hossu
eparcha lugojský
Kardinál
Menovanie25. máj 1914 (61 rokov)
Pius X.
Stupeňkardinál-kňaz
Titulárny kostolSant’Eusebio
Odkazy
Ján Černoch na catholic-hierarchy.org angl.
Ján Černoch
Vatikánsky portál
Biografický portál

Životopis

Narodil sa do rodiny Pavla Černocha a Alžbety, rod. Novákovej v Skalici č. p. 68 podľa vtedajšieho číslovania; za krstných rodičov mu boli Juraj Blaho a Anna Polakovič, rodičia budúceho bratislavského kanonika a slovenského kultúrneho pracovníka Pavla Blahu (1844    1938). Po ukončení gymnázia študoval teológiu vo Viedni. V roku 1874 bol vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Radošovciach a v Budapešti.

Prispieval do slovenských časopisov (Katolícke noviny, Kazateľňa a i.). Pozornosť maďarských vládnych kruhov vzbudil svojimi realistickými článkami v časopise Alkotmány (Ústava).

V roku 1880 sa stal profesorom teológie v Ostrihome. Vysvätený za biskupa bol v roku 1908, v roku 1913 sa stal ostrihomským arcibiskupom a v roku 1914 kardinálom.

V roku 1913 etabloval reholu Saleziánov dona Bosca v Uhorsku.[1]

Bol predstaviteľom politického katolicizmu, v rokoch 1901  1910 poslancom Uhorského snemu za Skalicu (vo farbách Zichyho ľudovej strany). Presadzoval spoluprácu katolíkov a kalvínov.

Svojim darom 5 000 zlatých Spolku sv. Vincenta v roku 1905 financoval výstavbu kultúrneho domu "Katolícky kruh" ("Slovenský dom") v Skalici podľa plánov architekta Dušana Jurkoviča. Prispieval aj na jeho prevádzku, hoci nesúhlasil s pročeskou orientáciou reprezentovanou Pavlom Blahom (bol s Černochom v príbuzenskom zväzku    synovcom syna jeho krstných rodičov). Doktor Ján Blaho (syn Pavla Blahu) spomína na návštevu svojej matky u J. Černocha: „Pani kmotrenko, co si myslíte, že budu furt podporovat ten váš panslávsky dúm? Frfotal, frfotal, ale tisícovku dal“[2]

Bol dôsledným prívržencom Uhorska, po maďarsky hovoril so zvláštnym slovenským prízvukom.

Po obsadení Skalice vojenskými jednotkami vznikajúceho Česko-Slovenska sa jeho brat aj s manželkou stali 4. novembra 1918 obeťami beštiálnej lúpežnej vraždy.

Aktívne vystupoval proti Maďarskej republike rád, neskôr po nástupe Horthyho k moci stál na čele jeho odporcov-legitimistov snažiacich sa o návrat Karola IV. na trón.

Zomrel 25. júla 1927 a je pochovaný v krypte ostrihomskej katedrály.

Referencie

  1. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 59 - 61.
  2. Janko Blaho, Zo skalického rínku. Memoáre (Tatran Brat. 1974)

Externé odkazy

Iné projekty

Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca
Klaudius Vasari (Vaszary)
arcibiskup ostrihomský
1914  1927
Nástupca
Justinián Serédi
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.