Petr Ginz

Narodil sa v rodine Ota Ginza (Žid) a Márie Ginzovej (Češka). Už od nízkeho veku bol veľmi činorodý a kultivovaný. Bol to talentovaný kreslič, písal básne. Vo veku 12-13 rokov napísal vlastný román („Návšteva z praveku”) v štýle Julesa Verna, sám si ho ilustroval. Zaujímal sa o umenie a vedu, horlivo sa snažil študovať aj v terezínskych podmienkach. Od narodenia používal okrem češtiny ako rodný jazyk aj esperanto. Po zavedení protižidovských opatrení bol 24. októbra 1942 deportovaný do terezínskeho geta. Tam založil a spolu s chlapcami s bloku L 417 vydával týždenne od decembra 1942 do júna 1944 časopis Vedem. Bol nielen jeho vydavateľom, ale aj hlavným prispievateľom (pod značkou „nz“) a korektorom. Napísal tiež esperantsko-český slovník.

28. septembra 1944 ho deportovali do koncentračného tábora v Osvienčime, kde ho po selekcii poslali do plynovej komory. Ešte pred transportom stačil Ginz odovzdať svoje denníky a kresby svojej o dva roky mladšej sestre Eve. Vyše sto jeho kresieb a linorytov sa dnes nachádza v múzeu Jad va-Šem v Jeruzaleme.

Kópiu jeho kresby Mesačná krajina si v januári 2003 zobral prvý izraelský kozmonaut Ilan Ramon do raketoplánu Columbia, ktorý zhorel v atmosfére nad Texasom počas pristávacieho manévru pri misii STS-107 v deň Ginzových 75. narodenín. Matka Ilana Ramona prežila koncentračný tábor v Osvienčime a Ramon si chcel so sebou zobrať do vesmíru symbol pripomínajúci hrôzy holokaustu.

Krátko po havárii raketoplánu Columbia boli objavené Ginzove denníky, v ktorých verne opisuje zavádzanie nacistických protižidovských nariadení a začiatok deportácií. Denníky v roku 2006 vydala Ginzova sestra Eva, dnes Chava Pressburger, pod názvom Deník mého bratra.

Po Ginzovi je pomenovaný asteroid 50413 Petrginz.

• Chava Pressburger. Deník mého bratra: Zápisky Petra Ginze z let 1941-1942. Praha: Trigon, 2005. ISBN 80-86159-54-X.