Hradiště u Černovic

Vrch Hradiště (nem. Klein Burberg, 594 m n. m.) sa nachádza v Krušných horách asi 5,2 km vzdušnou čiarou na západ od centra Chomutova a 1,5 km severozápadne od Černovíc. Relatívny výškový rozdiel oproti černovickej stanici je asi 150 m. Zo západnej strany vrch obteká riečka Hutná a na východnej strane potok Hačka.

Z geologického hľadiska ide o kremencovú trosku, ktorá vystupuje nad panvové sedimenty Mosteckej panvy.[2] Podložie kremencov tvoria jemnozrnné muskovitické ortoruly. Samotná kremencová doska má hrúbku 5-15 m a jej vznik sa na základe odtlačkov flóry kladie do starších treťohôr. Niektorí autori však posúvajú vek až do miocénu (stredných treťohôr). Zrná kremenca s veľkosťou od 0,2 do 1,0 mm sa spájajú prevažne amorfným tmelom s prímesou oxidov železa, ktoré spôsobujú červenohnedé zafarbenie. Pod 5-10 cm mocnou vrstvou pôdy sa nachádzajú štvrtohorné sedimenty v horizonte o hrúbke 10-15 cm s úlomkami kremencov, ktoré v spodnej časti ostro prechádzajú do kremencovej sute.[2]

Na južnom okraji a na vrcholovej plošine prebiehala už od 13. storočia ťažba kremenca. Ťažba prebiehala v plytkých jamách o objeme niekoľkých m³. Ťažobných jám sa zachovalo asi 150. Najväčšiu intenzitu dosiahla ťažba v 19. storočí, kedy sa presunula do menších lomov na južnom okraji. Odhaduje sa, že ťažba postihla až 30% rozlohy pôvodného vrcholu a bolo vyťažených asi 55 000 m³ materiálu. Miestny kameň sa používal na výrobu žarnovov a pri budovaní železničnej trate z Chomutova do Vejprtov na stavbu mostov a priepustov.[2] Okrem železničných stavieb bol kameň použitý pri stavbe kostola sv. Kataríny v Chomutove, dekanského kostola Nanebovzatia Panny Márie v Moste, mosta cez Ohře v Postoloprtoch a mnohých ďalších stavbách. Najmä počas baroka sa z neho spracovávali tiež sochy a náhrobky.[3]

Výšinné sídlisko na vrchole bolo opevnené v 10. storočí pred Kr. ľudom knovízskej kultúry.[4] Osídlenie na vrcholovej plošine však podľa archeologických nálezov existovalo už v neolite v dobe 5-4 tisícky rokov pred Kr. Po vymiznutí knovízskej kultúry bolo sídlisko prechodne opustené alebo osídlené len prechodne[4] a až v dobe slovanskej znovu osídlené (8. až 10. storočie).[5]

Hradisko bolo opevnené dnes rozvaleným kamenným valom bez priekopy, ktorého priebeh možno sledovať najmä na severnej a východnej strane. Opevnenie čiastočne využívalo prirodzené skalné útvary. V severnej strane je val prerušený zníženinou, ktorá býva označovaná ako brána a ktorou dnes vchádza na vrcholovú plošinu lesná cesta. Južná strana bola pravdepodobne opevnená len ľahko, pretože ju chránila strmá skala z väčšej časti však odťažená lomom.

Plocha hradiska je zbrázdená približne štvorhrannými jamami, dnes z väčšej časti zasypanými. Jedná sa o zvyšky ťažobných jám. Niektoré jamy však môžu byť pozostatkami zemníc z raného stredoveku. V západnej časti sa nachádzajú pozostatky 98,5 m[5] hlbokej stredovekej ťažobnej šachty zvanej Bergloch (niekedy tiež považovanej za studňu). Nie je jasné, čo sa tu ťažilo a dnes je šachta prekrytá betónovými platňami. Jej prieskum v rokoch 1927-1939 našiel zlomky nástrojov (kosák, motyka, kopáč), trojdielny zlatý kruh a ďalšie predmety. Okrem toho boli na hradisku nájdené zlomky keramiky z rôznych období, pazúrikové nástroje, zlomky drtidel obilia a zvieracie kosti. Výnimočný nález predstavuje bronzová dýka.[5]

Hovorí sa, že na začiatku jari a v dobe jesene, v dni, kedy je hradisko zahalené do hustého hmlistého oparu pohybujú sa v jeho okolí modré plamienky. Tieto plamienky mali údajne označovať poklady ukryté pod zemou. Tiež sa rozpráva, že pod samotným hradiskom sa nachádza ďalšie bohatstvo.

Rovnako sa medzi ľuďmi traduje, že sa pri hradisku ukrýval "lúpežník" Podpinka - bol to údajne vrah. Podpinka mal mať úkryt v jame v zemi, prekrytej tak, aby sa po nej dalo prejsť. Podpinku chytili bizarným spôsobom, a to tak, že o jeho "komín" prekrytý dutým pňom zakopol nič netušiaci hubár. Táto povesť, je zrejme najpravdivejšia - najnovšia.

Z Chomutovskej vlakovej stanice vedie na Hradište značená žltá turistická trasa dlhá necelých 6 km s prevýšením asi 250 m. Kratšia cesta na vrchol vedie od Černovickej stanice smerom na sever po ceste k železničnému priecestiu, kde sa stretáva so spomínanou žltou turistickou trasou z Chomutova.

Trasa trikrát kríži železničnú trať č. 137 z Chomutova do Vejprtov. Pri dvoch železničných prejazdoch stoja tzv. Řopíky československého ľahkého opevnenia.

1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-02-18]. Dostupné online. (po česky)
2. FOLTÝN, J.. Geologická charakteristika vrchu Hradiště. Památky, příroda, život, 1977, roč. 9, čís. 2, s. 24–27. ISSN 0231-5076.
3. BINTEROVÁ, Zdena, a kol. Obce chomutovského okresu. Chomutov : Okresní muzeum v Chomutově, 2002. 302 s. ISBN 80-7277-173-6. Kapitola Černovice, s. 52.
4. SMRŽ, Zdeněk. Výšinná naleziště pravěku až raného středověku v okrese Chomutov. Památky, příroda, život, 1991, roč. 23, čís. 1, s. 4–9. ISSN 0231-5076.
5. SOSNOVÁ, Anežka. Výlet na hradiště u Černovic [online]. Archeologie na dosah, 2013-09-13, [cit. 2014-05-10]. Dostupné online. (po česky)

• Zoznam hradísk v Česku
• Zoznam chránených území v okrese Chomutov

ČTVERÁK, Vladimír, a kol. Encyklopedie hradišť v Čechách. Praha : Libri, 2006. 432 s. ISBN 80-7277-173-6.

• Česká geologická služba: Hradiště u Černovice
• Hradiště u Černovice na Hrady.cz

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hradiště u Černovic na českej Wikipédii.

Portál vedy o Zemi