Prameniště Chomutovky
Prameniště Chomutovky je prírodná rezervácia ev.č. 5757 a súčasť rovnomennej európsky významnej lokality v okolí Hory Svatého Šebestiána v okrese Chomutov. Oblasť spravuje Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR.
Prameniště Chomutovky | |||
Prírodná rezervácia | |||
Rybník na hranici prírodnej rezervácie | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Úsťanský kraj | ||
Okres | Okres Chomutov | ||
Lokalita | k. ú. Hora Svatého Šebestiána, Jilmová, Pohraniční, Nová Ves u Křimova, Kryštofovy Hamry a Načetín | ||
Nadmorská výška | 705 - 911 m n. m. | ||
Súradnice | 50°30′15″S 13°12′37″V | ||
Rozloha | 1 881,8113 ha | ||
Vznik | 4. júl 2012[1] | ||
- Vyhlásil | Krajský úrad Úsťanského kraja | ||
Správa | AOPK ČR | ||
Kód AOPK ČR | 5757 | ||
Prameniště Chomutovky Poloha na mape Česka | |||
Wikimedia Commons: Prameniště Chomutovky | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Európsky významná lokalita CZ0420144 | |||
Ochrana
Dôvodom vyhlásenia prírodnej rezervácie je ochrana horských vrchovísk s nadväzujúcimi rašelinnými smrečinami a zvyškami prirodzených bukových lesov a horských lúk.
Územie rezervácie je rozdelené do dvoch rozsiahlych územných celkov. Menšia časť sa nachádza medzi štátnou hranicou a cestou z Načetína k hraničnému prechodu na Hore Svatého Šebestiána. Okrem iného zahŕňa územie staršej prírodnej rezervácie Bučina na Kienhaidě, ktorá bola spolu s vyhlásením rezervácie Prameniště Chomutovky zrušená. Rozsiahlejšia časť územia sa nachádza prevažne západne od Hory Svatého Šebestiána na náhornej planine Krušných hôr. Prechádza ním cesta I/7, ktorá od zvyšku rezervácie oddeľuje Poľské močariská.
Prírodné podmienky
Geologické podložie je tvorené starohornými až prvohornými rulami krušnohorského kryštalinika, ktoré sú miestami prekryté sedimentami rašelinísk o hrúbke až 10,5 m (rašeliniská Pod Novoveským vrchom patria k najhlbším v strednej Európe).[2]
Klimaticky patrí územie rezervácie do chladnej oblasti s priemernou ročnou teplotou 5,1°C, ročným úhrnom zrážok 915 mm a dĺžkou trvania snehovej pokrývky 100-120 dní ročne. Voda je z územia odvádzaná radom melioračných priekop.[3] Pri výtoku z Novoveského rybníka pramení rieka Chomutovka.
Fauna a flóra
Z vegetačného hľadiska sa chránené územie skladá z troch typov spoločenstiev. Na svahoch hory Čihadla sa vyskytujú zvyšky acidofilných bučín. V okolí zaniknutej dediny Jilmová sa nachádzajú horské lúky, ale jadro územia tvoria zachované rašeliniská Pod Jelení horou, Pod Novoveským vrchem a Polské bažiny s ďalšími skôr ťažbou narušenými lokalitami (napr . Schreiberove rašelinisko).
V rašeliniskách vrchoviskového typu je typickým stromom borovica rašelinná (Pinus x pseudopumilio). Na tieto vrchoviská na okrajoch nadväzujú podmáčané smrečiny a maloplošne tiež rašelinné breziny s brezou plstnatou. Chránené rastliny zastupuje andromédka sivolistá, šucha čierna, kľukva močiarna, ostrica barinná, breza trpasličia, rosička okrúhlolistá a rojovník močiarny.
Chránené územie je jadrom vtáčej oblasti Novodomské rašeliniště – Kovářská zriadené za účelom ochrany tetrova hoľniaka, ale hniezdia tu aj ohrozené druhy pôtik kapcavý a močiarnica mekotavá. Z drobných živočíchov sa tu môžeme stretnúť s mlokom horským, jaštericou živorodou alebo vretenicou severnou. Významnú skupinu druhov predstavujú na lokalite bezstavovce zastúpenie čeľaďami skákavkovitých a križiakovitých a ďalšími druhmi ako ligotavky somatochlora alpestris a somatochlora arctica, bystruška carabus nitens, žltáčik čučoriedkový, modráčik striebroškvrnný alebo piadivka Carsia sororiata.[2]
Referencie
- Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-01-19]. Dostupné online. (po česky)
- Informačná tabuľa EVL Novodomské a Poľské rašeliniská a prírodná rezervácia Prameniště Chomutovky na hraniciach prírodnej rezervácie
- Krajský úřad Ústeckého kraje. Plán péče o přírodní rezervaci Novodomské a Polské rašeliniště na období 2012–2014 (Návrh na vyhlášení) [online]. Ústí nad Labem : [cit. 2014-09-19]. Dostupné online.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Prameniště Chomutovky na českej Wikipédii.