Sfingy
Sfingy sú prírodná pamiatka o rozlohe 0,6 ha[1], ktorá sa nachádza v Krušných horách v katastrálnom území Kamenného, miestnej časti obce Měděnec v okrese Chomutov. Predmetom ochrany sú až 15 metrov vysoké skalné útvary, ktoré vznikli v štvrtohorách procesom mrazového zvetrávania. Oblasť je chránená od 15. júla 1983.[1] Skalný útvar bol pomenovaný podľa egyptskej sfingy, ktorú svojim tvarom pripomína.[2]
| Sfingy | |||
| Prírodná pamiatka | |||
 Prírodná pamiatka Sfingy | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Úsťanský kraj | ||
| Okres | Okres Chomutov | ||
| Lokalita | Měděnec (k. ú. Kamenné) | ||
| Nadmorská výška | 800 – 810[1] m n. m. | ||
| Súradnice | 50°25′4.8″S 13°7′18″V | ||
| Rozloha | 0,6[1] ha | ||
| Vznik | 15. júl 1983[1] | ||
| - Vyhlásil | Okresný národný výbor Chomutov | ||
| Správa | AOPK ČR | ||
| Kód AOPK ČR | 825 | ||
  Sfingy Poloha na mape Česka | |||
| Wikimedia Commons: Sfingy | |||
| Webová stránka: Na stránke Biolib.cz | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Lokalita
Prírodná pamiatka Sfingy sa nachádza v Krušných horách asi 0,5 km juhovýchodne od obce Měděnec v Úsťanskom kraji, v okrese Chomutov. Ide o veľmi ľahko dostupnú lokalitu, ktorá leží v blízkosti cesty vedúcej z Měděnca do Kamenné. Skalné útvary sa nachádzajú v nadmorskej výške 800 m n. m.[1] Vrchol prírodnej pamiatky poskytuje výhľad na údolie Ohře a Doupovské hory.
História
Skalný útvar Sfingy bol vyhlásený ako prírodná pamiatka 27. apríla 1990, do tej doby bol tento útvar vedený ako chránený prírodný výtvor, a to od 15. júla 1983.[2] Prvý plán starostlivosti bol vydaný pre obdobie 2013 – 2022.[2]
Prírodné pomery
Geológia
Skalné útvary vznikli v štvrtohorách tzv. mrazovým zvetrávaním, ktoré je spôsobené dlhodobým pôsobením vody a mrazu na horninu.
Útvar je tvorený ortorulou, ktorá je typická tým, že na náhorných plošinách tvorí skaly typu PP Sfingy. Presnejšie ide o hrubozrnnú porfyrickú ortorulu s fenokrystami živcov, ktorá je lineárne usmernená a nedokonale bridličnatá. S týmto typom ortoruly sa môžeme stretnúť predovšetkým v jadrách antiklinálnych štruktúr. Ortorula vznikla premenou z granitu za pôsobenia orientovaného tlaku (tzv. stressu). Vďaka stressu sa na hornine utvorili plochy bridličnatosti (plochy diskontinuity). Plochy diskontinuity využili hydrotermálne roztoky variskej magmy bohatej na kremík. Tieto roztoky cirkulovali po hornine a na plochách diskontinuity sa vytvorili ložiskové žily a šošovičky šedobieleho sekrečného kremeňa. Na hornine môžeme tak pozorovať kremenno-živcové fenokryštály, tzv. oká, ktoré môžu byť až 5 cm veľké.[3]
Flóra
Skalné útvary samotné nie sú porastené žiadnou vegetáciou. V blízkosti skál prevláda acidofilná vegetácia s väčším zastúpením kríčkov brusnice pravej (Vaccinium vitis-idaea)[2] a brusnice čučoriedkovej (Vaccinium myrtillus)[2]. Ďalej sa tu vyskytuje veronika lekárska (Veronica officinalis)[2], metluška krivolaká (Avenella flexuosa)[2], štiavička obyčajná (Rumex acetosella).[2] Na úpätí skál sa vyskytujú paprade, predovšetkým papradka samičia (Athyrium filix-femina).[2] Medzi ohrozený druh tu sa vyskytujúcich rastlín patrí kôprovník štetinolistý (Meum athamanticum).[2] V najbližšom okolí prírodnej pamiatky sa vyskytujú acidofilné bučiny (Luzulo-Fagetum).[2]
Fauna
Pretože táto prírodná pamiatka zaberá malú rozlohu, nie je možné hovoriť o druhoch typických pre túto lokalitu. Bol tu zaznamenaný výskyt kriticky ohrozených druhov vretenice severnej (Vipera berus)[2] a jašterice živorodej (Lacerta zootoca).[2]
Lesné hospodárenie
Lokalitu prírodnej pamiatky tvorí z polovice bezlesie. Celkovo ide o mladší porast tvorený prevažne smrekovcami, ktoré sú tu však nežiaduce. Okolité lesy sú hospodársky využívané a na ochranu pamiatky nemajú žiadny vplyv.[2]
Ochrana prírody
Hlavným predmetom ochrany sú skalné útvary využívané v minulosti k príležitostnému horolezectvu, ktorým boli čiastočne poškodené. V súčasnosti je tento problém na ústupe, ale plán starostlivosti pre obdobie 2013 až 2022 odporúča, aby bolo územie príležitostne kontrolované strážcami prírody.[2] Ďalším cieľom ochrany je starostlivosť o lesný porast. Vykonáva sa priebežne dosadba pôvodných drevín (buk lesný, jedľa biela, breza previsnutá a jarabina vtáčia). Naopak plán odporúča postupne vyrezávať nepôvodné druhy (hlavne smrekovec opadavý). V súčasnej dobe nie je táto lokalita priamo ohrozená.[2]
Turistika
Lokalita je ľahko prístupná ako pre peších, tak pre cyklistov po cyklochodníku č. 35 z obce Měděnec.[4] Neďaleko je možné zaparkovať na prírodnom parkovisku. Turistika nemá na predmet ochrany žiadny vplyv.
V 70. rokoch 19. storočia bol západne od Sfíng postavený hotel „U Sfingy“ (Zur Sphinx). V roku 1927 prešiel rekonštrukciou, počas druhej svetovej vojny tu bolo doliečovacie a rehabilitačné stredisko SS a vývarovňa pre neďaleký tábor Hitlerjugend. Po roku 1945 hotel pustol a jeho zvyšky odstrelili vojaci ČSLA v roku 1968.[5]
Referencie
- Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-02-24]. Dostupné online. (po česky)
- FIŠEROVÁ, Lenka. Plán péče o přírodní památku Sfingy [online]. Úsťanský kraj, 2013, [cit. 2016-02-25]. Dostupné online.
- PP Sfingy [online]. Česká geologická služba, [cit. 2014-01-12]. Dostupné online. (po česky)
- Cyklotrasa č.35 [online]. cyklotrasy.cz, [cit. 2013-11-14]. Dostupné online. (česky)
- Měděnec - Hostinec Sfingy
Literatúra
- Chráněná území ČR I.: Ústecko. Ed. Peter Mackovčin. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, 1999. 352 s. ISBN 80-86064-37-9. Kapitola Sfingy, s. 99.
- FIŠEROVÁ, Lenka. Plán péče o přírodní památku Sfingy [online]. Úsťanský kraj, 2013, [cit. 2015-05-02]. Dostupné online.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sfingy na českej Wikipédii.