Hermann Helmer

Najskôr sa vyučil za murára a následne navštevoval stavebnú priemyslovku v Nienburg/Weser. Po štúdiu na Akadémii výtvarného umenia v Mníchove u Rudolfa Gottgetreua vstúpil do ateliéru k Ferdinandovi Fellnerovi do Viedne, kde v roku 1873 spolu založili vlastný ateliér Fellner und Helmer a stali sa najvýznamnejšími staviteľmi divadiel v celom Rakúsko-Uhorsku.

V prvých rokov spolupráce v ateliéri bol Helmer zodpovedný predovšetkým za prácu v kancelárii zatiaľ čo Fellner mal na starosti rokovania o jednotlivých stavbách. Neskoršie boli objednávky rozdelené a každý architekt pracoval s vlastným štábom spolupracovníkov. Zásadne boli však všetky práce rozvinuté v jednotnom štylistickom a funkčnom spôsobe tvorenia a uvádzali sa ustavične pod spoločným menom Ateliér Fellner a Helmer. Na rozdiel od Fellnera uprednostňoval Helmer klasicistické formy.

Ateliér Fellner a Helmer (Fellner und Helmer) bol založený v roku 1873. Koncom 19. storočia bol jedným z najznámejších architektonických ateliérov vo Viedni. Jeho majitelia architekti Ferdinand Fellner (1847 – 1916) a Hermann Helmer navrhli a vyprojektovali za 43 rokov svojej spolupráce viac ako 200 stavieb, ktoré boli realizované predovšetkým na území vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Väčšina nimi navrhnutých budov dodnes existuje a nájdeme ich v oblasti od Švajčiarska po Rusko. Budovy sú väčšinou postavené a vyzdobené v historizujúcom slohu (neorenesancia, neoklasicizmus, neobarok), niekedy s prvkami secesie. Častými spolupracovníkmi ateliéru pri výzdobe interiérov i exteriérov budov boli významní umelci svojej doby – Gustav Klimt a Ernst Klimt, Franz Matsch, Hans Makart, Theodor Friedl a mnoho ďalších.

Špecializáciou tohto ateliéru boli budovy divadelné a koncertné, na ktoré sa títo architekti zamerali podstatnou mierou na bezpečnosť a funkčnosť prevádzky divadla. Bezpečnostné hľadiska začala hrať dôležitou úlohou pri stavbe týchto budov potom, čo koncom 19. storočia vyhorel celý rad divadiel v Európe i USA. Práve Ateliér Fellner a Helmer zareagoval na nový dopyt najrýchlejšie a dôraz na bezpečnostné hľadiska sa stal dôležitou súčasťou jeho firemnej povesti.

Vďaka tomu boli architekti Fellner a Helmer v priebehu roku poverení návrhom a realizáciou asi 50 divadelných budov – napr. v Záhrebe, Salzburgu, Berlíne, Segedíne, Bratislave, Grazi, Zürichu, Budapešti a samozrejme vo Viedni (napr. Volkstheater alebo koncertná sála Ronacher). Na území Česka nájdeme ich divadelné budovy v Prahe (Státní opera), Brne (Mahenovo divadlo), Liberci, Jablonci nad Nisou a Karlových Varoch.

Okrem bezpečnostných hľadísk bola firma Fellner a Helmer vyhlásená tiež tým, že mala prijateľné ceny a presne dodržovala termíny. Aj vďaka tomu získali títo architekti zákazky na rad ďalších stavieb rôzneho využitia a účelu – projektovali panelové domy (tých bolo viac ako 100, asi najznámejší je luxusný obytný komplex Margarethenhof vo Viedni), obchodné domy (tých bolo 27), vily, paláce a zámky (týchto stavieb projektovali asi 60, na území Česka napr. zámok Žinkovy), hotely, továrne, hvezdárne a kúpeľné budovy a kolonády. Výraznou mierou zasiahli do celkového vzhľadu predovšetkým dvoch kúpeľných miest – Badenu a Karlových Varov. V Karlových Varoch bolo podľa ich plánov postavených asi 20 budov. Medzi najznámejšie patria už vyššie zmienené divadlo, a tiež Cisárske kúpele, Grandhotel Pupp, rozhľadňa Goethova vyhliadka, Kolonáda Sadového prameňa.

Ateliér Fellner a Helmer sa stal vďaka jeho účinnosti, spoľahlivosti pri realizácii stavby, prísnemu dodržiavaniu zásad požiarnej ochrany budov ale aj prihliadaniu na akustické hľadiská doďaleka známym. V nadväznosti na úspešné projekty budov divadla dostávali Fellner a Helmer často tiež objednávky pre bytové a obchodné domy alebo vily a vidiecke domy.

Na priečelia stvárňovali Fellner a Helmer ako základný prvok motív kombinovaný v bohatstve prvkov. Používali hlavne portikus, lódžie, portály a bočné veže. Štylisticky zvolili Fellner a Helmer formy, ktoré mali korene v renesancii, motívy baroka, rokoka, ale tiež empíru. Cez takéto modifikácie boli spracované nové riešenia. Pozoruhodné je, že podnety pre jednotlivé dekoračné prvky boli zachytené v historických budovách minulých období. Bytové a obchodné domy ukazujú rovnaké formy a vyznačujú sa funkcionalistickým a zároveň reprezentatívnym spôsobom tvorenia. Otvorenosť voči moderným materiálom sa ukazuje na projekte domu na Karntnerstrasse 12 vo Viedni, kde použili železobetónový skelet.

• radnica v Liesingu
• mestského divadla v Klagenfurte
• umelecká sieň v Záhrebe
• koncertná sála v Zürichu (časť dnešnej zürišskej budovy kongresu)
• Hessenské štátne divadlo vo Wiesbadene, Nemecko; 1894
• mestské divadlo Varazdin/Juhoslávia.

S Fellnerom:

• mestské divadlo vo Viedni; 1872
• ľudové divadlo v Budapešti; 1874
• mestské divadlo v Bratislave, 1886 (dnes budova Opery SND)
• ľudové divadlo vo Viedni; 1889
• mestské divadlo v Zürichu; 1890
• divadlo Pod lipami v Berlíne, 1891/1892
• divadlo v Budapešti; 1896
• Nemecké divadlo v Hamburgu; 1900
• ďalej divadlo v Karlovych Varoch, v Grazi, Augsburgu, Berndorfe, Brne, Fiume (Rijeka), Karlsruhe, Salzburgu...
• Koncertný dom s divadlom vo Viedni; 1912 – 1913
• Grandhotel Pupp v Karlovych Varoch; 1896 – 1913

• Fellner und Helmer
• Dulla, M. – Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 22, 56 s.