Gymnázium Ľudovíta Jaroslava Šuleka

Prvé zmienky o vzdelávacích zariadeniach v Komárne pochádzajú zo stredoveku. Slovenské školstvo v Komárne je však oveľa mladšie. Dejiny tunajšieho gymnázia sa začali odvíjať až v čase prvej Česko-slovenskej republiky.

V roku 1927 sa ozvali prvé hlasy za zriadenie gymnázia pre slovenské deti. Došlo k tomu však až 27. mája 1936. Prípisom č. 5808/36-II. Ministerstva školstva a národnej osvety bolo zriadené reálne gymnázium s úradným názvom Štátne česko-slovenské reálne gymnázium v Komárne. Škola mala vlastnú budovu, dnes už bývalú očnú nemocnicu na Záhradníckej ulici. Za dočasného správcu školy bol vymenovaný Ján Fraštia.

Prvý školský rok 1936/37 sa začal iba s dvoma triedami s 80 žiakmi. Na základe zriaďovacej listiny však mali byť postupne otvárané ďalšie triedy tak, že do školského roka 1943/44 malo byť otvorených všetkých osem tried gymnázia.

Na základe Viedenskej arbitráže z 2. novembra 1938 bolo mesto Komárno pričlenené k Maďarsku. Vtedy štátne česko-slovenské reálne gymnázium v Komárne s okamžitou platnosťou zaniklo.

1. septembra 1945 bolo výmerom Povereníctva školstva a osvety zo dňa 17. augusta 1945 č.83863/45-III-3 bývalé Štátne česko-slovenské reálne gymnázium v Komárne obnovené. Za dočasného riaditeľa školy bol vymenovaný Martin Červenka.

Namiesto budovy na Záhradníckej ulici bola gymnáziu pridelená budova bývalého benediktínskeho gymnázia na Ulici biskupa Királya (sídlo dnešného Gymnázia H. Selyeho). Pridelená budova však bola vojnou veľmi poškodená a zároveň v nej boli až do neskorej jesene roku 1945 ubytované vojská Červenej armády. Náhradným riešením sa stala budova bývalej dievčenskej meštianskej školy na Pohraničnej ulici (dnes budova Základnej školy).

V prvom povojnovom školskom roku 1945/46 bol otvorený 1., 2. a 3. ročník gymnázia so 143 žiakmi. Do novembra 1945 bol otvorený už aj 4. a 5. ročník, vďaka čomu sa počet žiakov zvýšil na 240. V školskom roku 1946/47 sa zvýšil počet žiakov gymnázia vďaka rozširovaniu o ďalšie ročníky. Už od septembra 1946 bol otvorený 6. ročník a na žiadosť rodičov sa od novembra rozbehlo vyučovanie aj v 7. a 8. ročníku. K tomuto školskému roku sa viažu aj prví absolventi maturitnej skúšky v slovenskom jazyku v Komárne.

Spoločenské zmeny, ktoré priniesli nasledujúce roky, zasiahli aj do života tejto školy. Prvé mesiace školského roka 1947/48 znamenali pre školu vyriešenie priestorových ťažkostí. Pri príležitosti osláv výročia vyhlásenia Česko-slovenskej republiky 28. októbra 1947 bola odovzdaná do bezplatného užívania opravená budova gymnázia. Škola sa teda presťahovala do svojej budovy na Ulici biskupa Királya. Odstránenie provizória malo pozitívny vplyv aj na počet žiakov: v školskom roku 1947/48 ich bolo 393 a počet sa stále zvyšoval.

Komunistický prevrat vo februári 1948 vyvolal zmeny aj v školstve. Na konci školského roka 1947/48 bol schválený jednotný školský zákon. 1. septembra 1948 boli zákonom č. 95/1948 Zb. zriadené štvorročné gymnáziá a ich prvé ročníky boli pretvorené na stredné školy II. stupňa, vďaka čomu sa aj toto gymnázium zmenilo z osemročného na štvorročné. V nasledujúcich rokoch sa zvyšoval počet tried a žiakov, keďže boli otvárané paralelné triedy v jednotlivých ročníkoch. Časť žiakov pracovala aj na stavbe Trate mládeže.

Výrazná zmena vo vývoji školy nastala v školskom roku 1952/53. Gymnázium bolo začlenené do jedenásťročnej strednej školy (JSŠ). Zmenilo sa aj sídlo školy. V pôvodnej budove na Ulici biskupa Királya ostala JSŠ s vyučovacím jazykom maďarským a slovenská JSŠ sa presťahovala do budovy na Pohraničnej ulici (dnes ZŠ). V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi vzrástol aj počet žiakov školy, ktorá už mala 35 tried dennej a 9 tried večernej formy štúdia. Riaditeľom školy bol od školského roka 1952/53 Ján Miškovic, v roku 1959 sa stal riaditeľom JSŠ Eduard Šebo.

Ďalšia zmena v rezorte školstva, ktorá sa dotkla aj tejto školy, prišla v roku 1960. Na základe 3. školského zákona č.186/1960 bola JSŠ rozdelená na základnú deväťročnú školu a strednú všeobecnovzdelávaciu školu (SVŠ). Opäť sa menilo aj sídlo školy. SVŠ bola pridelená budova bývalej chlapčenskej meštianskej školy, ktorú po roku 1945 užívala stredná priemyselná škola. Od roku 1964 až doteraz sídli gymnázium v rovnakej budove na Pohraničnej ulici.

Rozvodnený Dunaj v júni 1965 pretrhol na viacerých miestach hrádze a spôsobil rozsiahle záplavy. Školský rok 1965/66 sa začal až v polovici septembra 1965 a vyučovalo sa na zmeny, pretože v budove školy mali vyučovanie aj žiaci SVŠ s vyučovacím jazykom maďarským. V ich budove boli až do januára 1966 umiestnení obyvatelia evakuovaní z dedín postihnutých povodňou.

V školskom roku 1969/70 sa SVŠ stala opäť gymnáziom, pričom v 1. ročníku boli triedy rozdelené podľa zamerania na triedy s prírodovedným a s humanitným zameraním. V tomto trende škola pokračovala niekoľko nasledujúcich rokov. Populárne a žiadané boli triedy s humanitným zameraním. Škola však aj napriek novej prístavbe zápasila s priestorovými ťažkosťami a musela využívať cudzie priestory. Štyri triedy boli až do konca 80. rokov umiestnené v budove gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským.