Hősök tere
Hősök tere (doslova "Námestie hrdinov") je jedno z najvýznamnejších budapeštianskych námestí. Spolu s Andrássy út a Budínskym hradom sú súčasťou Svetového dedičstva UNESCO. Hősök tere sa nachádza na severnom konci Andrássy út, hneď pri mestskom parku – Városliget.
.JPG.webp)
Pod námestím sa nachádza rovnomenná stanica budapeštianskeho metra.
Opis námestia
Na dvoch stranách námestia sa nachádzajú dve dôležité budovy: naľavo je Szépművészeti Múzeum (Múzeum krásneho umenia) a napravo Műcsarnok (Hala umení). Na protiľahlej strane, na dvoch rohoch Andrássy út, sa nachádzajú dve budovy – jedna z nich je rezidenčná a v druhej sídli srbské veľvyslanectvo.
Centrálnu časť námestia zaberá Pamätník Milénia (po maďarsky "Millenniumi emlékmű"). V jeho strede sa nachádza 36 metrov vysoký stĺp, na ktorého vrchole stojí socha archanjela Gabriela. Ten sa podľa legendy zjavil vo sne Svätému Štefanovi a ponúkol mu uhorskú korunu. Na podstavci sa nachádza jazdecká socha Arpáda a náčelníkov siedmich uhorských kmeňov symbolizujúca príchod Maďarov na územie Panónskej panvy. S výstavbou monumentu i námestia sa začalo pri príležitosti miléniových osláv v roku 1896, no stavebné práce boli definitívne ukončené až po vyše 30 rokoch v roku 1929.
Po oboch stranách stĺpu sa nachádza polkruhová kolonáda, na ktorej sa nachádzajú sochy významných maďarských štátnikov a reliéfy zobrazujúce významné udalosti z ich života. Zľava doprava to sú:
- Štefan I. – prvý uhorský kráľ v rokoch 1000 až 1038
- Ladislav I. – uhorský kráľ v rokoch 1077 až 1095
- Koloman – uhorský kráľ v rokoch 1095 až 1116
- Ondrej II. – uhorský kráľ v rokoch 1205 až 1235
- Belo IV. – uhorský kráľ v rokoch 1205 až 1235
- Karol I. Róbert – uhorský kráľ v rokoch 1308 až 1342
- Ľudovít I. – uhorský kráľ v rokoch 1342 až 1382
- Ján Huňady – sedmohradský vojvodca a uhorský regent v rokoch 1446 až 1452
- Matej Korvín – uhorský kráľ v rokoch 1458 až 1490 a od roku 1486 rakúsky vojvoda
- Štefan Bočkaj – sedmohradské knieža a vodca prvého protihabsburského povstania (1604 až 1606)
- Gabriel Betlen – sedmohradské knieža a vodca druhého protihabsburského povstania (1619 až 1629)
- Imrich Tököli – sedmohradské knieža a vodca protihabsburského povstania (1678 až 1687)
- František II. Rákoci – sedmohradský veľmož a vodca posledného protihabsburského povstania (1703 až 1711)
- Ľudovít Košut – vodca maďarskej revolúcie v rokoch 1848 až 1849; v roku 1849 bol ministerským predsedom
V roku 1919, počas krátko trvajúcej Maďarskej republiky rád, zdobili námestie červené zástavy a prápory a stĺp v strede námestia bol prekrytý veľkým červeným obeliskom s reliéfom Karla Marxa.
