Hámre (Trenčianska Turná)

Osada leží v Trenčianskej kotline asi 2 km východne od Trenčianskej Turnej. Preteká ňou Turniansky a Hukov potok. Stred obce leží v nadmorskej výške 240 m.

Odlesnený mierne zvlnený povrch územia obce tvoria hlavne štvrťohorné sedimenty, hliny, íly, spraše a tiež hlinité a piesčité štrky až piesky náplavových kužeľov okolitých potokov[2]. Územie extravilánu je využívané predovšetkým ako poľnohospodárska pôda.

Prvá písomná zmienka z roku 1598. Pôvodne obec v majetku trenčianskeho panstva s hámrom a zbrojárskou dielňou, funkčnou zrejme už od 14. storočia[3]. Oblasť súčasných Hámrov bola dejiskom bojov počas povstania Františka II. Rákociho. 3. augusta 1708 tu prebehla bitka pri Hámroch. V neskoršom období sa obyvatelia venovali hlavne poľnohospodárstvu a fungovala tu pálenica. V roku 1930 tu žilo 157 ľudí a stálo tu 28 domov.[1]

Počas druhej svetovej vojny došlo k deportácii židovskej rodiny Freimanovocov, ktorá celá zahynula v koncentračných táboroch. Na deportácií sa podieľali miestni členovia HG.

JRD v obci bolo oficiálne založené v októbri 1952. Obyvatelia však s takýmto zriadením neboli spokojní a po prejave prezidenta A. Zápotockého v auguste 1953 podpísali prakticky všetci 16. augusta 1953 hromadnú odhlášku z JRD[4]. Po perzekúciách a nátlaku bolo v roku 1958 založené nové JRD[3]. V roku 1976 bola obec spojená so susednou Trenčianskou Turnou.

V obci sa nachádza pamätník bitky pri obci postavený v roku 1983 a pamätník obetiam prvej svetovej vojny. V strede obce murovaná zvonica, stojaca na základoch staršej drevenej z 18. storočia. Vodný mlyn, ku ktorému viedol náhon odklonený z pôvodného toku potoka už nie je funkčný.