Vodný kolesový mlyn

Vynález vodného mlyna siaha do obdobia 3. storočia pred naším letopočtom, do ktorého je datované koleso z Perachora. Zvyšky tohto kolesa, ktoré slúžilo ako vodné čerpadlo, boli nájdené pri vykopávkach v Grécku.

Z obdobia 3. storočia pred naším letopočtom pochádza aj prvá písomná zmienka o takomto type zariadenia. Nachádza sa v diele Mechaniké syntaxis (v pojednaniach Pneumatica a Parasceuastica), ktorého autorom je Filón Byzantský. Hoci je otázne, či Filón Byzantský vodný mlyn skutočne vynašiel, je nepochybné, že o ňom písal ako prvý.[1]

Starogrécky historik a geograf Strabón vo svojom diele Geographica uvádza, že v paláci kráľa Mithridata VI. existoval vodný mlyn na zrno už pred rokom 71 pred Kristom.[2] Prvý vodný mlyn v Rímskej ríši bol postavený na rieke Tiber v období vlády cisára Augusta.[3]

Vo Francúzsku sú prvé vodné mlyny doložené už v 6. storočí, v Anglicku v 8. storočí, u južných Slovanov v Korutánsku v 9. storočí. K väčšiemu rozšíreniu vodných mlynov v Európe došlo v období medzi 11.-14. storočím. Predpokladá sa, že vodný mlyn prenikol na naše územie v období Veľkej Moravy z franskej a panónskej oblasti, ktorú v tej dobe obývali Slovania. Písomný doklad o existencii vodného mlynu na našom území predstavuje napr. zmienka z r. 1135, kedy sa píše o mlynskom mieste (locus molendini) a mlynárovi Scykonovi v obci Pavlova na dolnom Hrone. Máme tiež doklad z roku 1138 o troch mlynoch na rieke Žitave v osade Vten. V 13. storočí už máme písomne doložených celkovo 151 vodných mlynov na území dnešného Slovenska. Predpokladá sa, že v 13.-14. storočí dokázal mlyn pomlieť približne 100 kg obilia denne.[4] Od 17. do konca 19. storočia boli na Slovensku vodné mlyny situované hlavne pozdĺž Dunaja, Váhu a Ipľa. V roku 1720 vzrástol ich počet na našom území na 1124. K vrcholnému rozmachu vodného mlynárstva došlo v roku 1872, kedy sa u nás nachádzalo až 4527 vodných mlynov.[5]

Vodný mlyn v Braine-le-Château, Belgicko (12. storočie)

Vodný mlyn pozostával z troch základných častí:

• zberača vodnej energie, ktorým bolo vodné koleso,
• prevodu, ktorým sa menil smer a rýchlosť otáčania,
• mlynského stroja, ktorý tvorili dva mlynské kamene.

Vodné koleso však v minulosti slúžilo nielen na mletie obilia, ale aj na drvenie rudy a kameňa, kovanie železa alebo na trepanie a česanie ľanu a konope. Vodnými kolesami boli poháňané aj píly na rezanie dreva.

Súčasťou mlyna je aj náhon. Náhon aj s turbínou, napr. je neoddeliteľnou súčasťou mlynského areálu Mudrochov mlyn a tvorí hnaciu sústavu výrobnej prevádzky. Prezentuje technologický vývoj vodných pohonov od menej účinného dreveného vodného kolesa, v tomto prípade na vrchnú vodu, na vysoko účinnú vodnú turbínu, v tomto prípade Francisovu turbínu s špirálovou rozvodnou skriňou a horizontálnym hriadeľom.