Gyula Gömbös

Gyula Gömbös sa narodil v 1886 v Murge, v komitáte Tolna v Rakúsko-Uhorsku. Jeho rodičmi boli Gyula Gömbös, učiteľ vo vidieckej škole a matka Mária Weitzel. Jeho predkovia sú hlavne Nemci, no pochádzajú aj z maďarskej šľachty. Rodina bola súčasťou evanjelickej komunity.

Gömbös nastúpil do školy kadetov v Pécsi a počas prvej svetovej vojny získal hodnosť kapitána. Kým bol v armáde, stal sa z neho horlivý ochranca nezávislosti Maďarska.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska na konci vojny vstúpil do Segedínskej gardy vlasteneckých dôstojníkov. Tieto sily nechceli podporovať Bélu Kuna, preto si založili svoj vlastný spolok, čo bolo opozičné zoskupenie voči vláde Bélu Kuna. Volalo sa „Magyar Országos Véderő Egylet“. Gömbös spoluzakladal ešte tri veľmi podobné spolky, ktoré mali šovinistický a revizionistický charakter. Stal sa blízkym spojencom Miklósa Horthyho, predsedu antikomunistickej vlády v Szegede. Bol vodcom tejto armádnej organizácie a zakrátko dosiahol funkciu ministra obrany v segedínskej opozičnej vláde.

Po páde Maďarskej republiky rad v auguste 1919 sa aktívne zúčastňoval na potlačení komunistov. Podporoval tiež akcie proti maďarským Židom. Maďari sa domnievali, že Béla Kun a väčšina ministrov jeho vlády sú Židia. V krajine sa rozšíril názor, že Židia boli hlavnými podporovateľmi komunizmu.

Gömbös bol predvojnovým členom Nezávislej občianskej strany malých vlastníkov a agrárnych pracovníkov. Rýchlo sa zaradil k pravici, keď sa rozpadlo cisárstvo. Po menovaní Miklósa Horthyho za regenta maďarského kráľovstva v roku 1920 sa stal najvyšším vodcom hnutia národnej obrany.

Na odpoveď krátkej komunistickej perióde a Trianonskej zmluve, ktorá spôsobila stratu dvoch tretín územia, hnutie získalo určitú podporu obyvateľstva. Napriek niekoľkým nedorozumeniam s Horthym, Gömbös zostal aktívny vo všeobecnej očiste od komunistov a zorganizoval masívnu vojenskú opozíciu, ktorá bola proti opätovnému prevzatiu trónu Karolom I. Rakúskym. Hnutie umožnilo Horthymu udržať si kontrolu nad celým novým štátom. V tom istom roku sa Gömbös stal jedným z hlavných lídrov opozície voči vláde premiéra Istvána Bethlena. V roku 1929 sa stal generálmajorom a Horthy ho menoval ministrom obrany v Bethlenovej vláde.

Gömbös bol veľmi aktívny na medzinárodnej úrovni s cieľom dosiahnuť revíziu Trianonskej zmluvy a obnovenie maďarskej ekonomiky. Jedným z jeho cieľov bolo prepojiť Maďarsko s Talianskom a Rakúskom.

Po svojej nominácii do premiérskeho kresla odletel po krátkom čase do Talianska navštíviť Benita Mussoliniho. Obaja dospeli k zhode a Mussolini podporil myšlienku revízie Trianonskej zmluvy. Mussolini ponúkol aj pomoc Talianska Maďarsku a Juhoslávii, takisto Rumunsku, aby získal svoje bývalé teritóriá.

Gömbös zároveň sformoval alianciu s Berlínom s cieľom získať spojenca v Nemecku, ktoré by malo pomôcť revidovať Trianonskú zmluvu. Tiež dúfal, že Nemecko pomôže obnoviť otrasenú ekonomiku Maďarska. Keď sa Adolf Hitler stal v roku 1933 kancelárom, Gömbös sa stal premiérom vlády. Krátky čas po tom podpísal veľkú obchodnú zmluvu s Nemeckom, zmluvu, ktorá participovala tiež na renovácii maďarskej ekonomiky v 30. rokoch 20. storočia.[7]

Gömbös sa sústredil hlavne na spojenectvo s Talianskom a Rakúskom, potom ako mu Hitler jasne naznačil, že bude podporovať znovudobytie stratených teritórií v Česko-Slovensku ale nie v Rumunsku ani v Juhoslávii. Hitler bol proti Gömbösovmu plánu rozšíriť maďarskú armádu a Mussolini tiež podporil túto myšlienku.

Gömbös zomrel vo funkcii 6. septembra 1936 v Mníchove (Neuwittelsbach) na rakovinu semenníkov.

V jeho pohrebnom sprievode boli stovky tisícok Maďarov a jeho katafalk navštívilo množstvo súdobých hodnostárov.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gyula Gömbös

Politický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gyula Gömbös na francúzskej Wikipédii.