Lockheed F-104 Starfighter

Lockheed F-104 Starfighter je americké jednomiestne prúdové nadzvukové stíhacie lietadlo, používané letectvom Spojených štátov v rokoch 1958 až 1969, a potom jednotkami Leteckej národnej gardy až do ich vyradenia v roku 1975. Lietadlo bolo vyrábané aj v licencii v ďalších krajinách. Stroje sa stali známe hlavne kvôli početným nehodám.

F-104 Starfighter

Lockheed F-104A Starfighter v službách U.S. Air Force počas letu
Typprepadové stíhacie lietadlo, stíhací bombardér
VýrobcaLockheed
KonštruktérClarence „Kelly“ Johnson
Prvý let4. marca 1954
Zavedený20. februára 1958
Vyradený1969 (USAF)
1975 (Letecká národná garda)
31. októbra 2004 (Taliansko)
Charaktervyradený
Hlavný používateľUnited States Air Force
Luftwaffe
Japonské vzdušné sily sebaobrany
Turecké vzdušné sily
Výroba19561975
Vyrobených2 578
Cena za kus1,42 milióna USD (F-104G)
VariantyLockheed NF-104A
Canadair CF-104
Aeritalia F-104S
Portál letectvo

Vznik a vývoj

V roku 1951 americký konštruktér Clarence „Kelly“ Johnson diskutoval o problémoch súčasných stíhacích lietadiel so stíhacími pilotmi bojujúcimi v Kórei. Americkí letci po skúsenostiach v bojoch so sovietskymi MiGmi-15 navrhovali menšie a jednoduchšie lietadlo s vysokými výkonmi.

Lockheed XF-104

Firma Lockheed začala s vývojom stroja, ktorý by dosahoval maximálnu rýchlosť 2 Machy a dostup 15 000 m v roku 1952. V marci 1953 si letectvo objednalo dva prototypy. Jednalo sa o stroj veľmi aerodynamického tvaru, ktorý súčasníci prirovnávali k strele s krátkymi krídlami a chvostovými plochami tvaru T. Prvý stroj, XF-104, vzlietol 4. marca 1954, no stroje s motormi Wright J65-W-6 nedokázali prekonať hranicu 2 Machy. Neskôr boli nahradené výkonnejšími General Electric J79-GE-3 s maximálnym ťahom 64,68 kN. Stroj YF-104A v roku 1955 dosiahol viacero svetových rekordov: výškový rekord 27 830 m (7. mája 1955) a rýchlostný rekord 2 259,341 km/h (16. mája 1955). V tej dobe to bolo po prvýkrát, čo oba rekordy držal jeden a ten istý typ stroja[1]. Prvé dodávky strojov F-104A sa začali v roku 1955. Na koncoch malých krídel nových lietadiel mohli byť umiestnené riadené strely AIM-9 Sidewinder alebo prídavné nádrže, ktoré však nešlo počas letu odhodiť. Onedlho po zavedení verzie A došlo k odstráneniu nesených kanónov M61 Vulcan, čo sa neskôr ukázalo ako chyba. Následne sa začali vyrábať aj dvojmiestne F-104B. Existovala i prieskumná verzia RF-104A.

Pre taktické účely vrátane podpory pozemných vojsk bola vyvinutá verzia C (jednomiestna) a D (dvojmiestna). Stroje verzie D sa exportovali do Japonska a Kanady. Verzia F-104F bola cvičná, navrhnutá pre západonemeckú Luftwaffe, ktorá následne zakúpila jednomiestne stroje verzie G. Táto verzia bola exportovaná aj do Japonska a neskôr sa vyrábali licenčne v konzorciu Nemecka, Talianska, Belgicka a Holandska. Verzia G, ktorá bola takto vyrábaná, sa vyznačovala oproti predošlým verziám hlavne pevnejším drakom, ktorý bol predtým dôvodom častých nehôd strojov. Boli inštalované vztlakové klapky s ovievaním a sklopná nábežná hrana krídla. Stroje mali motor General Electric J79-GE-11A a niesli opäť kanón M61 Vulcan.

Poslednou verziou bola F-104S vyrábaná v taliansku firmou Fiat, posledné stroje tejto verzie po modernizácii slúžili v talianskom letectve až do roku 2004.

Používatelia

Bývalí používatelia lietadiel F-104 Starfighter

Vojenskí

Belgicko

Čínska republika

  • Vzdušné sily Čínskej republiky

Dánsko

  • Kráľovské dánske vzdušné sily

Grécko

  • Grécke vzdušné sily
Japonský F-104J Starfighter, 1982

Holandsko

  • Kráľovské holandské vzdušné sily

Japonsko

Jordánsko

  • Kráľovské jordánske vzdušné sily

Kanada

Letový záber lietadiel F-104G Starfighter nemeckej Luftwaffe, 1965

Nemecko

Nórsko

  • Kráľovské nórske vzdušné sily

Pakistan

  • Pakistanské vzdušné sily

Spojené štáty

Španielsko

  • Španielske vzdušné sily
JF-104A Starfighter používaný NASA, 1965

Taliansko

Turecko

  • Turecké vzdušné sily

Civilní

Spojené štáty

  • NASA
  • The Starfighters F-104 Demo Team
  • F-104RB "Red Baron"

Exponáty na území Slovenska

Jeden F-104S-ASA-M Starfighter talianskeho letectva je vystavený v Múzeu letectva Košice (pobočke Slovenského technického múzea v Košiciach). Slúžil v 5. stíhacom krídle Giuseppe Cenni, so základňou v meste Cervia. Vyradený zo služby v talianskych vzdušných silách a následne darovaný Múzeu letectva v Košiciach v roku 2004. [2] [3] [4]

Špecifikácie (F-104G)

Technický popis

F-104G je jednomiestny jednomotorový viacúčelový stredoplošník s nezvyčajne krátkym lichobežníkovým krídlom a chvostovými plochami v tvare T.

Krídlo s dvoma nosníkmi vytvára ako celok tuhú torznú skriňu, ktorá je prichytená k trupu v piatich bodoch. Krídlo s negatívnym vzopätím -10° má hrúbku nadzvukového profilu 3,36% štíhlosť 2,45. Poťah hornej a spodnej časti tvorí jeden panel s hrúbkou 6,3 mm pri koreni a 3,2 mm na špičke krídla. Na prednej hrane krídla sú v pianovom závese elektricky ovládané klapky s celkovou plochou 1,50 m². V neutrálnej polohe sú sklopené -2°, pri vzlete a zátačkách -15°, na pristátie sa vyklápajú na -30°. Elektricky ovládané vztlakové klapky na odtokovej hrane s plochou 2,11 m² sa sklápajú pri vzlete na -15°, pri pristátí na -45°. Hneď ako presiahne uhol vyklopenia -15°, sú klapky ovievané vzduchom od kompresoru cez 55 otvorov. Krídelká s plochou 0,85 m² sa ovládajú servoriadením systému Bertea. Krídlo má šípovitosť 18° 6′ v 25% hĺbky.

Trup je celokovová škrupina, ktorá obsahuje v zadnej časti hydraulicky ovládané brzdiace štíty s plochou 0,77 m². Kýl v spodnej časti trupu má plochu 0,55 m².

Chvostové plochy v tvare T pozostávajú z plávajúcej vodorovnej chvostovej plochy s plochou 4,48 m² a výchylkou smerom nahor +5°, nadol -17° a zvislej chvostovej plochy, ktorá má plošný rozmer 3,50 m². Smerovka s plochou 0,52 m² je ovládaná rovnako ako stabilizátor hydraulickým systémom Bertea.

Letový záber lietadiel F-104G Starfighter nemeckého námorného letectva, 1965

Pristávacie zariadenie tvorí dopredu zatiahnuteľný predný podvozok (u lietadiel TF-104G sa predný podvozok zaťahuje dozadu) s kolesom s rozmermi 457 × 140 mm a hlavný podvozok s kolesami s rozmermi 660 × 203 mm. Pneumatiky Goodrich Typ VIII hlavného podvozku sa plnia tlakom 1,62 kPa (12,16 kg/km²), hydraulické diskové brzdy Bendix doplňuje protišmykové zariadenie Goodyear. Hlavný podvozok sa zaťahuje dovnútra trupu dopredu. Tlmiče H. M. Loud sú patentom Dowty. Rozchod je 2,71 m a rázvor 4,59 m.

Motorová skupina: Turbokompresorový motor J79-GE-11A je vybavený 17-stupňovým axiálnym kompresorom a 3-stupňovou axiálnou turbínou. Desať plameňcov spaľovacej komory uzatvára kruhový plášť. Komora prídavného spaľovania je zakončená výstupnou tryskou s plynule meniteľným prierezom. Suchá hmotnosť motora je 1 619 kg pri dĺžke 5 283 mm a max. priemere 973 mm. Palivový systém je pretlakový, pozostáva zo skupiny piatich trupových nádrží s celkovým obsahom 3 392 litrov a pri diaľkových preletoch ešte z nádrže s obsahom 462 litrov, ktorá sa upevňuje na miesto vymontovaného kanónu a jeho príslušenstva. Na konce krídel sa zavesujú prídavné nádrže po 645 litrov, zatiaľ čo dve prídavné nádrže pod krídlami pojmú po 740 litrov paliva JP-4 alebo JP-5. Olejová inštalácia pracuje s 15 litrami oleja.

Systémy: Zariadenie Airesearch udržuje vo vetranej a vykurovanej kabíne v závislosti od výšky letu pretlak 0,046 kPa. Dva nezávislé hydraulické systémy pracujú tlakom 27,99 kPa. Systém číslo 1 ovláda jednu polovicu stabilizátora, smerovku, krídelká cez tlakový valec servoriadenie a silové prvky autopilota. Systém číslo dva ovláda druhú polovicu stabilizátora, smerovku, krídelká, podvozok, brzdy, brzdiace štíty, riadenie kolesa predného podvozku a hydraulický motor generátora jednosmerného prúdu. Pri vysadení motora J79-GE-11A sa z boku trupu vysúva náporová turbína poháňajúca núdzové hydraulické čerpadlo a núdzovo aj elektrický generátor so 4,5 kVA na 115/200 V. Elektrická sieť je napájaná dvoma generátormi na striedavý prúd po 20 kVA na 115/200 V a jedným generátorom na striedavý prúd s 2,5 kVA na 115/200 V.

Výzbroj tvorí šesťhlavňový rotačný kanón M61 Vulcan kalibru 20 mm so zásobou 725 nábojov. Na univerzálnom trupovom závesníku a dvoch podkrídlových závesníkoch môže byť zavesená rôznorodá výzbroj do celkovej hmotnosti 1 813 kg. Dve riadené strely AIM-9 Sidewinder na koncoch krídel a dve ďalšie strely Sidewinder na špeciálnych závesníkoch pod trupom zvyšujú celkovú hmotnosť výzbroje na 2 203 kg. Bombardovacia výzbroj môže byť skombinovaná z trinástich druhov bômb od hmotnosti 99,7 kg do hmotnosti 907 kg a z ďalších druhov výzbroje ako kontajnerov LAU-3 a LAU-10 s neriadenými raketami kalibru 70 mm, mín MLU-10B, kontajnerov s elektronickou a inou špeciálnou výzbrojou. Medzi raketovú výzbroj patria aj riadené protizemné a protilodné raketové strely AGM-12 Bullpup, Nord A.S.20, Nord A.S.30 a Kormoran.

Technické údaje

Technické údaje a výkony sú spracované podľa[5].

  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 16,66 m
  • Rozpätie: 6,36 m
  • Výška: 4,09 m
  • Nosná plocha: 18,22 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 6 350 kg
  • Vzletová hmotnosť: 9 365 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 13 170 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × prúdový motor General Electric J79-GE-11A s prídavným spaľovaním
    • Suchý ťah: 48 kN
    • Najvyšší ťah s prídavným spaľovaním: 69 kN

Výkony

Kokpit lietadla F-104
  • Maximálna rýchlosť: 2 125 km/h
  • Bojový dolet: 670 km
  • Preletový dolet: 2 623 km
  • Dostup: 15 000 m
  • Stúpavosť: 244 m/s
  • Plošné zaťaženie: 514 kg/m²
  • Pomer ťah/hmotnosť: 0,54 pri maximálnej vzletovej hmotnosti (0,76 naložený)

Výzbroj

  • Strelné zbrane: 1 × šesťhlavňový rotačný kanón M61A1 Vulcan kalibru 20 mm so zásobou 725 nábojov
  • Podvesená: 7 závesníkov s nosnosťou 1 814 kg:
    • Rakety: 4 × AIM-9 Sidewinder
    • Iné: bomby, rakety alebo iná podvesená munícia

Bibliografia

  • Letectví a kosmonautika (L+K), 1975.

Referencie

  1. NĚMEČEK, V. Vojenská letadla 5. Letadla současnosti.. Praha : Naše Vojsko, 1982. S. 43.
  2. "F-104S-ASA-M" Múzeum letectva v Košiciach (neoficiálna stránka). Citované: 10. August 2012.
  3. F-104 Starfighter Článok z denníka Korzár (rubrika Pohoda na víkend). Citované: 10. August 2012.
  4. Popis inventáru Múzea letectva v Košiciach Domovská stránka Slovenského technického múzea. Citované: 10. August 2012.
  5. Quest for Performance: The Evolution of Modern Aircraft [online]. nasa.gov, [cit. 2010-12-26]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

Portál letectvo
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.