North American F-100 Super Sabre

YF-100 počas letu

F-100D

Kabína pilota v F-100D

Americká F-100F vo Vietname v roku 1971

Dňa 3. februára 1949 spustila spoločnosť North American Aviation vývoj nového stíhacieho lietadla, ktoré malo nahradiť úspešnú F-86 Sabre. Išlo o súkromnú iniciatívu a firma tento projekt spočiatku sama financovala. V januári 1951 sa spoločnosť obrátila na americké letectvo s návrhom na nadzvukovú dennú stíhačku. Projekt dostal pomenovanie „Sabre 45“, čo bolo odvodené od toho, že krídla nového lietadla mali šípovitosť 45 stupňov.

Maketa bola pripravená o päť mesiacov, ale neskôr bola konštrukcia ešte výrazne prerobená. V januári 1952 objednalo americké letectvo dva prototypy. Prvý z nich, ktorý bol označený YF-100A, vzlietol 25. mája 1953. S motorom Pratt & Whitney XJ57-P-7 dosiahlo toto lietadlo rýchlosť Mach 1,05. Druhý YF-100A vzlietol o päť mesiacov neskôr. Zatiaľ čo prvý prototyp nemal žiadnu výzbroj, druhý už bol vybavený štyrmi kanónmi kalibru 20 mm, ktorých testovanie prebiehalo práve na tomto stroji.

Dňa 29. októbra 1953 vytvoril podplukovník Frank Everest, Jr. na prvom prototype nový svetový rekord, keď dosiahol rýchlosť 1 215,295 km/h. V tej dobe sa dostalo do vzduchu aj prvé produkčné lietadlo F-100A, stroj však trpel viacerými problémami. Medzi ne patrila zlá smerová stabilita, ktorá mohla viesť k náhlej zmene kurzu. Tento problém spôsobil 12. októbra 1954 úmrtie Georgea Welsha, hlavného testovacieho pilota firmy North American.

Ďalší problém sa prejavoval tak, že za určitých okolností mali krídla tendenciu strácať ztlak, čo spôsobovalo zdvíhanie nosu lietadla. Tento nedostatok bol posmešne prezývaný „Sabre Dance“ (v preklade šabľový tanec).

Počiatočná produkčná verzia F-100A bola zaradená do služby 27. septembra 1954, ale naďalej sa potýkala s technickými nedostatkami, ktoré sa prejavili už v priebehu vývoja. Po prvých šiestich závažných haváriách, ktoré sa udiali v prvých dvoch mesiacoch prevádzky, boli všetky lietadlá tohto typu až do februára 1955 uzemnené. Prvá verzia Super Sabre tak dosiahla počiatočnú operačnú spôsobilosť až v septembri 1955. Problémy s F-100A však pretrvávali a americké letectvo tento variant v roku 1958 postupne vyradilo. Celkovo bolo v tejto verzii vyrobených 203 lietadiel.

Po týchto problémových začiatkoch americké letectvo požadovalo, aby boli budúce varianty vyvinuté ako stíhacie bombardéry, schopné zhadzovať jadrové zbrane. V reakcii na túto požiadavku vznikol model F-100C, ktorý bol vybavený vylepšeným motorom J57-P-21, schopnosťou dopĺňania paliva počas letu a rôznymi typmi podkrídelných závesníkov. Aj keď "céčko" spočiatku trpelo mnohými problémami, ktoré zdedilo po verzii F-100A, neskôr sa ich podarilo úpravami odstrániť. F-100C dokázala na šiestich závesníkoch niesť výzbroj do hmotnosti 2 721 kg. Pre jadrovú misiu mohlo byť lietadlo vyzbrojené jednou taktickou bombou Mk 7 o sile 8, 19, 22, 30, 31 alebo 61 kt. Okrem výzbroje mohlo byť lietadlo vybavené dvomi prídavnými palivovými nádržami (každá s objemom 1703 litrov). Prvé lietadlá tejto verzie vstúpili do služby 14. júla 1955 a celkovo ich bolo vyrobených 476 kusov.

Spoločnosť North American pokračovala v ďalšom vývoji Super Sabre a v roku 1956 prišla s verziou F-100D. Išlo o útočné lietadlo so schopnosťou vybojovať vzdušnú prevahu. Vyznačovalo sa vylepšenou avionikou, autopilotom a integráciou väčšiny typov vtedajšej konvenčnej výzbroje. Kvôli zlepšeniu letových charakteristík boli krídla lietadla predĺžené o 66 cm a zväčšená bola aj chvostová plocha. F-100D malo aj tankovací systém "Buddy", prostredníctvom ktorého bolo možné doplniť palivo iným lietadlám vo vzduchu. Kanónová výzbroj bola rozšírená o protilietadlové strely AIM-9B a rakety vzduch-zem AGM-12 Bullpup. Jadrový arzenál doplnili bomby Mk 28 (B28), Mk 43 (B43), Mk 57 (B57) a Mk 61 (B61). Dňa 29. septembra 1956 dosiahla prvá letka F-100D počiatočnú operačnú spôsobilosť. Do roku 1959 sa v tejto verzii vyrobilo 1274 lietadiel.

Paralelne s vývojom bojových variantov došlo aj k modifikácii šiestich Super Sabre na fotografické prieskumné lietadlá RF-100A. U týchto lietadiel boli zbraňové systémy nahradené fotografickým zariadením. V rokoch 1955 až 1956 vykonávali RF-100A prelety nad krajinami východného bloku, čoskoro však boli v tejto úlohe nahradené novými Lockheed U-2.

Pre potreby výcviku bol vyvinutý dvojmiestny variant F-100F.[1]

Super Sabre slúžili v americkom letectve do novembra 1979, kedy boli vyradené aj posledné stroje patriace pod National Guard. 200 z nich (hlavne vo verzii F-100D, malý počet F-100F) bolo prerobených na drony QF-100, ktoré slúžili ako letecké terče.

F-100D francúzskeho letectva

• Čínska republika

Vzdušné sily Taiwanu

• Dánsko

Kráľovské dánske vzdušné sily

• Francúzsko

Francúzske vzdušné sily – kúpili celkovo 100 lietadiel Super Sabre (80 kusov F-100D a 15 kusov F-100F). Lietadlá prevádzkovali v rokoch 1958 až 1978.

• Turecko

Turecké vzdušné sily – získali celkovo 206 použitých lietadiel Super Sabre z USA a Dánska. Stroje boli vo verzii F-100C, D a F. Prevádzkovali ich v rokoch 1958 až 1982.

• Spojené štáty

United States Air Force

• MiG-17
• Super Mystère