Giovanni Battista Tiepolo

Pochádzal z pomerne zabezpečenej rodiny (otec bol obchodníkom). Už v mladom veku sa uňho prejavilo umelecké nadanie. Jeho prvým majstrom bol Gregorio Lazzarini, maliar historických a mytologických námetov. Tiepolo ako devätnásťročný vytvoril prvé samostatné dielo – olejomaľbu Obetovanie Izáka pre benátsky kostol Santa Maria dell'Ospedaletto. Z roku 1717 pochádza zápis s Tiepolovým menom ako členom maliarskeho cechu.

Jeho rané práce sa spájajú s rodným mestom, čím sa postupne stával známym a vyhľadávaným umelcom. Svedčí o tom množstvo ponúk, ktoré však často pre zaneprázdnenosť nemohol prijať.

V rokoch 1725 – 1730 vytvoril súbor pláten pre benátsky Palazzo Dolfin, dnes však rozptýlených na rôznych miestach.

V roku 1726 prijal zákazku cirkevného bratstva z Udine na výzdobu kaplnky v miestnej katedrále. Súčasne v Udine až do roku 1728 pracoval na freskovej výzdobe Arcibiskupského paláca – diela Pád pyšných anjelov a osem monochrómnych malieb so starozákonnými námetmi.

Madona so svätou Katarínou, svätou Ruženou s Dieťaťom a svätou Anežkou, 1740, olej na plátne, Kostol Santa Maria dei Gesuati, Benátky

Angelika a Medoro sa lúčia s vidiečanmi, 1757, freska, Villa Valmarana, Vicenza

V roku 1731 vznikol krásny freskový cyklus paláca Archinto v Miláne. Fresky s mytologickou tematikou, napr. Perseus a Andromeda, Junona, Fortuna a Venuša, pokrývajú stropy hlavnej a štyroch ďalších sál paláca. Z toho istého roku pochádza freskový cyklus v milánskom paláci Dugnani.

Ešte počas milánskeho pobytu dostal poverenie na freskovú výzdobu stien kaplnky Colleoniovcov v Bergame, ktorú ešte v roku 1475 vybudoval v renesančnom slohu Giovanni Antonio Amadeo ako mauzóleum rodiny Colleoniovcov. V rokoch 1732 – 1733 tu v dvoch etapách vznikol cyklus malieb s náboženskou (fresky Svätý Marek, Umučenie svätého Bartolomeja, Krst Krista, Sťatie Jána Krstiteľa a ďalšie) a alegorickou tematikou (alegórie Cností).

V roku 1734 gróf Loschi u Tiepola objednal výzdobu hlavného schodiska a hlavnej siene svojej vily vo Vicenze. Tiepolo tu po sebe zanechal freskový cyklus s alegorickými námetmi, ktorých ideovou myšlienkou je triumf dobrých vlastností nad zlými – Čas odhaľujúci Pravdu, Pracovitosť víťazí nad Lenivosťou, Nevinnosť odháňajúca Neresť, Skromnosť zapudzujúca Pýchu, Odvaha venčená Slávou. Tento alegorický súbor, vyplňujúci neveľké priestory, sa vyznačuje vysokou výtvarnou hodnotou, najmä vďaka farebnému prevedeniu, pripomínajúceho javiskové dekorácie.

V roku 1736 bol Tiepolo nútený odmietnuť ponuku švédskeho kráľa Fridricha I. na výzdobu Kráľovského paláca v Štokholme.

V nasledujúcom roku vytvoril tri fresky v milánskej Bazilike Sant'Ambrogio.

V roku 1737 uzavrel Tiepolo zmluvu na výzdobu dominikánskeho kostola Santa Maria dei Gesuati v Benátkach. Práce v tomto kostole trvali od mája 1737 do októbra 1739. Vznikli tu tri veľké fresky Oslava svätého Dominika, Madona odovzdávajúca svätému Dominikovi ruženec a Panna Mária sa zjavuje svätému Dominikovi. Počas prác v tomto kostole vytvoril v benátskom kostole Sant'Alvise triptych na tému Utrpenie Pána – Korunovanie tŕním, Nesenie kríža a Bičovanie.

Už od roku 1739 prebiehali medzi umelcom a vedením benátskej Scuola Grande dei Carmini rokovania o výmaľbe interiérov. Kvôli prácam v Miláne musel túto zákazku načas odložiť; práce dokončil v roku 1743. Vznikol ju majstrovský freskový náboženský a alegorický cyklus v hlavnej sále – Panna Mária Karmelská sa zjavuje blahoslavenému Šimonovi Stockovi, Anjel ukazuje škapuliar dušiam v očistci, Anjel zachraňuje robotníka uctievajúceho Pannu Máriu, Anjel so zvitkami a puttovia nesúci školskú kroniku a ďalšie.

Ďalšou Tiepolovou umeleckou „zastávkou“ bolo neveľké mesto Montecchio Maggiore neďaleko Vicenzy, kde v tunajšej vile Cordellina vytvoril v roku 1743 alegorický freskový súbor v hlavnej sále vily (napr. Triumf Statočnosti a Odvahy). Ešte v tom istom roku dokončil šesť monochrómnych fresiek v kostole San Francesco della Vigna v Benátkach.

V rokoch 1747 – 1750 vytvoril Tiepolo nádherný freskový súbor v Palazzo Labio v Benátkach. Cyklus s tematikou antických dejín a mytológie je priamou oslavou patricijského rodu Labiovcov. Spomedzi malieb na strope hlavnej sály a stien zaujmú fresky Stretnutie Antonia s Kleopatrou a Kleopatrina hostina, ktoré umelec umiestnil do bohatých iluzívnych architektonických rámov.

Pre benátskeho dóžu Pietra Grimaniho vytvoril v rokoch 1748 – 1750 plátno Neptún obdarováva Benátky, oslavnú alegóriu Benátok (dnes v Dóžovom paláci).

Alegória Ameriky, 1753, freska, strop hlavného schodiska, Würzburská rezidencia, Würzburg

K jedným z najvýznamnejších umelcových prác patrí fresková výzdoba stien a stropov hlavného schodiska a Cisárskej sály kniežacieho sídla a zámockej kaplnky v bavorskom Würzburgu z rokov 1751 – 1753. V alegorických a apoteóznych maľbách tu mal Tiepolo ako zrelý umelec možnosť naplno prejaviť svoju obrazotvornosť a výrečnosť výtvarného prejavu. Možno povedať, že v tejto kniežacej rezidencii podal Giambattista Tiepolo svoj vrcholný výkon. Naplno sa oddal svojím predstavám stvárňovania apoteóz mocných tohto sveta. Tento ideovo rozsiahly freskový súbor predstavuje jedinečný príklad celistvosti, farebnej nádhery a sily iluzívneho prevedenia.

Počas würzburgského pôsobenia vytvoril fresky Apolón privádza Barbarossovi nevestu Beatrice Bourbonskú, Investitúra biskupa Harolda, Barbarossova svadba (v Cisárskej sále) a Apoteóza kniežaťa-biskupa Karola Filipa von Greiffenklau, Olymp a alegórie štyroch svetadielov – Európy, Afriky, Ameriky a Ázie – na strope hlavného schodiska. Pre zámockú kaplnku namaľoval obrazy Pád pyšných anjelov a Nanebovzatie Panny Márie. Okrem toho z tohto obdobia pochádza niekoľko obrazov, napr.: Klaňanie troch kráľov, pôvodne určený pre benediktínsky kostol v Schwarzachu či obrazy s mytologickým námetom Rinaldo a Armida a Rinaldo opúšťa Armidu (dnes obe diela v mníchovskej Alte Pinakothek).

Od roku 1753 kedy sa vrátil do rodných Benátok ho môžeme považovať za zrelého a skúseného umelca s vyhraneným umeleckým prejavom.

Hneď v júni nasledujúceho roku začal s prácami na súbore fresiek pre kostol della Pietà, jedného zo skvostov benátskej neskorobarokovej architektúry. Veľkolepá freska Triumf Viery zdobí strop hlavnej chrámovej lode.

Od roku 1757 pracoval spolu so synom Domenicom na výzdobe vily Valmarana na okraji Vicenzy. Vznikol tu jedinečný freskový cyklus s mytologickými námetmi.

Zo šesťdesiatych rokoch 18. storočia pochádza jedno z vrcholných Tiepolových diel – fresková výmaľba vily Pisani, architektonického skvostu mestečka Stra neďaleko Benátok. Strop hlavnej sály zdobí impozantná freska Apoteóza rodu Pisaniovcov, zasadená do maľovaného architektonického rámu. Fresku vypĺňa množstvo postáv – mužských i ženských satyrov, mytologických a alegorických bytostí no umiestnil tu aj postavy príslušníkov rodu.

Sláva Španielska, 1762 – 1766, freska, Trónna sála Kráľovského paláca, Madrid, detail

V roku 1762 prijal ponuku španielskeho kráľa Karola III. na stropnú výzdobu sál Kráľovského paláca v Madride. V tomto roku sa vysťahoval do Španielska, ktoré sa stalo jeho domovom až do sklonku života. Pôvodne vyhotovil iba jednu fresku v Trónnej sále, ktorá sa však kráľovskej rodine páčila natoľko, že mu ponúkli výmaľbu ešte dvoch miestností. Spolu so svojimi symni, v ktorých mal kvalitných pomocníkov, tu vytvoril grandiózne dielo znamenajúce akúsi rekapituláciu jeho dovtedajšej umeleckej dráhy. Výzdoba Kráľovského paláca pozostáva z fresiek Sláva Španielska v Trónnej sále, venovanej oslave španielskej kráľovskej dynastie (na freske defilujú alegorické postavy stelesňujúce vlastnosti kráľa Karola III., charakteristické produkty zastupujú niektoré španielske provincie a predstavitelia domorodých kmeňov Ameriku, predstavujú sa tu i historické postavy, napr. Kolumbus), Apoteóza španielskej monarchie na strope miestnosti zvanej Salónik so zobrazenými mytologickými postavami a Apoteóza Aeney, symbolizujúca nehynúcu slávu Aenea, zakladateľa rímskej moci, zahŕňajúcej aj španielsku monarchiu, ktorá sa od počiatku považovala za dedičku rímskej ríše.

Viacerí odborníci považujú fresky v Madride za menej výrazové než würzburgské práce, kde absentuje pre Tiepola tak charakteristická farebnosť a obrazotvornosť. Súčasne to však vysvetľujú pre autora zmenenými životnými podmienkami – vysoký vek, melanchólia a chlad cudzieho prostredia. Napriek tomu sú madridské fresky Tiepolovým dôstojným umeleckým vyvrcholením.

Okrem freskovej výmaľby kráľovského sídla počas madridského pobytu vytvoril i niekoľko religióznych obrazov pre kostol San Pascuale v Aranjueze.

V novembri 1719 sa oženil s Cecíliou Guardiovou, pochádzajúcou z benátskej maliarskej rodiny (jej traja bratia –  Gianantonio, Francesco a Nicola – boli významnými benátskymi umelcami), ktorá pri ňom stála až do jeho smrti. Spolu sa im narodilo desať detí, z ktorých sa sedem dožilo dospelosti. Spomedzi všetkých sú najznámejší jeho dvaja synovia – Giovanni Domenico a Lorenzo Baldissera, ktorí pokračovali v otcových stopách ako maliari.

Giovanni Battista Tiepolo umrel 27. marca 1770 v Madride. Pochovali ho v miestnom kostole San Martino.

Giovanni Battista Tiepolo bol nielen významným predstaviteľom benátskej maliarskej školy, ale predovšetkým znamenitým talianskym freskárom. Jeho dielo, osobité, monumentálne, plné farebnej živosti, vnieslo do výtvarného prejavu prvky iluzionizmu; krajina kombinovaná s iluzívnou architektúrou a otvárajúca sa do oblačného a nekonečného neba je v jedinečnej symbióze prepojená s organickou zložkou, tvorenou množstvom dokonale vyprofilovaných postáv.

Už jeho raná tvorba dokazuje, že bol umelcom mimoriadne vyspelým a predčasne vyzrelým, kvôli čomu sa tešil ochotnému a vrelému porozumeniu v svetských i cirkevných kruhoch.

Úplne výstižne Tiepolovu tvorbu charakterizovala kritika, ktorá sa objavila v roku 1730, považujúc ho za „priekopníka moderného vkusu, obdivujúc jeho bohaté nadanie, nápaditosť a neobvyklosť myšlienok.“

Giovanni Battista Tiepolo patrí k umelcom, ktorí si svoju slávu užívali už počas života. Jeho dielo je mimoriadne rozsiahle; okrem bezpečne datovaných prác sa mu pripisuje množstvo diel vytvorených v spolupráci i inými umelcami.

Prvotní bádatelia a znalci Tiepolovho diela ho považovali za Veroneseho nasledovníka.

Významné miesta s Tiepolovými dielami

Tabuľka udáva významnejšie miesta „maliarových umeleckých zastavení“

Foto	Miesto	Mesto	Obdobie	Druh prác
	Kostol Santa Maria dell'Ospedaletto	Benátky	1716	obraz
	Kostol San Stae	Benátky	1722 – 1723	obraz
	Kostol San Martino	Benátky, ostrov Burano	1724 – 1725	obraz
	Kostol Santa Maria di Nazareth	Benátky	1724 – 1725 1732 – 1733	fresky
	Katedrála Santa Maria Maggiore	Udine	1726	fresky
	Arcibiskupský palác	Udine	1726 – 1728	fresky
	Zámok v Udine	Udine	1726	fresky
	Palazzo Dolfin	Benátky	1725 – 1730	obrazy
	Kaplnka Colleoniovcov	Bergamo	1732 – 1733	fresky
	Kostol Santa Maria dei Gesuati	Benátky	1737 – 1739	fresky
	Scuola Grande dei Carmini	Benátky	1740 – 1744	fresky
	Villa Cordellina	Montecchio Maggiore	1743	fresky
	Kostol San Francesco della Vigna	Benátky	1743	fresky
	Palazzo Barbarigo	Benátky	1744 – 1745	fresky
	Palazzo Labia	Benátky	1747 – 1750	fresky
	Würzburská rezidencia	Würzburg	1751 – 1753	fresky
	Kostol della Pietà	Benátky	1754 – 1755	fresky
	Villa Valmarana	Vicenza	1757	fresky
	Palazzo Rezzonico	Benátky	1758	fresky
	Palazzo Porto	Vicenza	1760	fresky
	Villa Pisani	Stra	1760 – 1762	fresky
	Kráľovský palác	Madrid	1762 – 1766	fresky

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Giovanni Battista Tiepolo

• G. Piovene, A. Pallucchiniová, Giambattista Tiepolo, Odeon, Praha, 1987
• Giambattista Tiepolo na www.wga.hu