Puškinovo múzeum

Za myšlienkou zriadenia výtvarného múzea v Moskve, ako umeleckej inštitúcie zhromažďujúcej poklady svetového umenia, stáli aktivity významných osobností ruského verejného života polovice 18. storočia - spisovateľky Z. A. Volkonskej, akademika S. P. Ševyrjova, generála N. V. Isakova a umeleckého historika I. V. Cvetajeva, ktorý sa zároveň stal jeho prvým riaditeľom. Zmeny v nazeraní na dôležitosť vzdelávacieho a výchovného poslania umenia sa stali hybnou silou pretvárajúcou ušľachtilé myšlienky na hmatateľný výsledok.

Zriadenie múzea priamo súviselo s existenciou Rumiancevovho múzea. Múzeum sa borilo s existenčnými problémami a i jeho zbierkový fond bol veľmi rôznorodý a nesystematický. To ešte viac podnietilo potrebu zriadenia múzea klasického umenia.

Medzi najzapálenejších zástancov tejto myšlienky patril vtedajší riaditeľ Rumiancevovho múzea I. V. Cvetajev. Podarilo sa mu zaobstarať pozemok i financie na stavbu múzejnej budovy. Základný kameň múzea bol položený 17. augusta 1898. Značnú časť finančných prostriedkov venoval podnikateľ a diplomat J. S. Nečajev-Maľcov. Hoci verejnú súťaž na projektanta budovy vyhral architekt P. S. Bojcov práce na projekte budovy galérie boli zverené architektovi R. I. Klejnovi. Klejn sa pri realizácii projektu i samotnej stavby obklopil skupinou významných architektov a staviteľov tej doby a popri nich prácami na stavbe prešiel rad mladých ruských architektov.

Paul Gauguin, Café de Nuit v Arles, 1888, olej na jutovom plátne

V roku 1904 boli stavebné práce ukončené. Slávnostné otvorenie múzea pod názvom Múzeum krásnych umení Alexandra III. pri Moskovskej cárskej univerzite (Музей изящных искусств имени императора Александра III при Московском императорском университете) sa konalo 31. mája (13. júna) 1912. Pod týmto názvom múzeum existovalo až do roku 1932 kedy dostalo názov Štátne múzeum výtvarných umení (Государственный музей изобразительных искусств). O ďalších päť rokov k tomuto názvu pribudlo meno velikána ruskej literatúry A. S. Puškina.

Múzeum vzniklo pôvodne ako súčasť Moskovskej univerzity a tvorilo tzv. Kabinet výtvarných umení a starožitností ako náučno-umelecké pracovisko s cieľom zhromažďovania a záchrany predmetov svetového umenia.

Významný prelom v existencii múzea znamenala Októbrová revolúcia. V duchu svojich revolučných myšlienok - aby sa s umeleckými cennosťami a výtvormi ľudského ducha zoznámili široké vrstvy ľudu - dekréty o evidencii a ochrane umeleckých pamiatok otvorili cestu k formovaniu múzea odňatím zbierok súkromníkom a ich umiestnením do centrálnych depozitárov. Dekrét o zákaze vývozu umeleckých a historických pamiatok do zahraničia, vydaný v septembri 1918, znamenal záchranu cenného umeleckého dedičstva. V závere roku 1924 boli slávnostne otvorené dve sály obrazovej galérie s inštalovanou výstavou zo zozbieraných umeleckých cennosti a zo zbierok prenechaných iných múzeami, medzi nimi i napr. petrohradskou Ermitážou.

Jean-Baptiste Camille Corot, Zámok Pierrefonds, 1860 - 1861, olej na plátne

Rok 1924 možno považovať za začiatok systematického obohacovania zbierok umeleckých diel v múzeu. Do tohto obdobia spadá zisk viacerých významných diel, napr. Krajina s Herkulom a Bakchom od Nicolasa Poussina, Táborisko a Satira na lekárov od Antoina Watteaua ako aj diela iných francúzskych umelcov: J. H. Fragonarda, J. S. Chardina a J. L. Davida. V roku 1929 boli zbierky obohatené o štyri diela holandského umelca Rembrandta.

Významný prínos pre umelecké zbierky rodiaceho sa múzea predstavovali kolekcie obrazov pochádzajúce z petrohradských súkromných zbierok - napr. zbierka z panstva rodu Šeremetevovcov, zbierka grófa P. S. Stroganova či zbierka významného ruského zberateľa umenia na prelome 19. a 20. storočia D. I. Ščukina. Súčasne zbierkový fond bol neustále obohacovaný umeleckými predmetmi, ktoré múzeu venovali iné obrazárne, napr. Tretiakovská galéria. Takto múzeum získalo z Tretiakovskej galérie kolekciu byzantských ikon; viacero vzácnych malieb múzeum nadobudlo z moskovského Múzea dejín náboženstva.

Budova galérie bola značne poškodená počas druhej svetovej vojny. Múzejné exponáty sa v tom čase nachádzali v meste Novosibirsk. Vzápätí po oslobodení sa začalo s opravou budovy a s prípravami na opätovné otvorenie múzea. 3. októbra 1946 sa múzeum otvorilo pre verejnosť. Opäť sa naplno obnovila vedecká a popularizačná práca ako aj dopĺňanie zbierok pretrvávajúce prakticky do súčasnosti.

Puškinovo múzeum je okrem svojej hlavnej činnosti známe tým, že sa sa tu od roku 1980 každoročne usporadúva umelecký festival Decembrové večery.

Od roku 1994 je organickou súčasťou Puškinovho múzea tzv. Múzeum súkromných zbierok.

Zbierkový fond Puškinovho múzea zahŕňa umelecké zbierky západoeurópskeho umenia od antiky do 20. storočia. Ich základom bola kolekcia sadrových kópií antických skulptúr, rímskych sôch a mozaík.

Po skončení druhej svetovej vojny sa múzeum obohatilo časťou zbierok pochádzajúcich z drážďanskej Gemäldegalerie, medzi ktorými bol i svetoznámy tzv. Priamov poklad, pochádzajúci z trójskych nálezov Heinricha Schliemanna.

Galéria sa môže pochváliť kolekciami významných európskych maliarskych škôl počnúc talianskou renesanciou a končiac francúzskymi impresionistami a postimpresionistami. Zbierkový fond v súčasnosti obsahuje takmer šesťsto tisíc exponátov výtvarného a úžitkového umenia, archeologických nálezov ale aj mincí a umeleckých fotografií.

• 
  Smrť Sofonisba, koniec 18. stor., olej na dreve
• 
  Rímska mozaika s vtákmi, 1. stor. po Kr.
• 
  Hlava Gorgony, grécka skulptúra zo 4. stor. pred Kr.
• 
  Auguste Rodin, Busta Victora Huga, mramor
• 
  Agnolo Bronzino, Svätá rodina, 1540 - 1550, tempera na plátne, prenesené z dreva
• 
  Pietro Perugino, Madona s Dieťaťom, koniec 15. stor., olej na dreve
• 
  Sandro Botticelli, Zvestovanie, koniec 15. stor., tempera na plátne
• 
  Lucas Cranach starší, Madona s Dieťaťom, okolo 1525, olej na dreve
• 
  Rembrandt, Portrét stareny, okolo 1655, olej na plátne
• 
  Pieter de Hooch, Toaleta mladého muža, 1655 - 1657, olej na dreve
• 
  Peter Paul Rubens, Bakchanálie, zač. 17. stor., olej na plátne
• 
  Jakob Jordaens, Odyseus v Polyfemovej jaskyni, zač. 17. stor., olej na plátne
• 
  El Greco, Portrét dona Rodriga Vasqueza, 1600 - 1610, olej na plátne
• 
  Karl Pavlovič Briulov, Bachčisarajská fontána, 1849, olej na plátne
• 
  Ilia Jefimovič Repin, Most v Abranceve, 1879, olej na plátne
• 
  Karl Ivanovič Koľman, Na Senátnom námestí v Petrohrade, 1825, akvarel
• 
  Nicolas Poussin, Scipiova veľkodušnosť, 2. tretina 17. stor., olej na plátne
• 
  Antoine Watteau, Táborisko, 1710 - 1720, olej na plátne
• 
  Jean-Baptiste Siméon Chardin, Zátišie s atribútmi umení, 2. tretina 18. stor., olej na plátne
• 
  Jean-Honoré Fragonard, Pri kozube, 2. pol. 18. stor., olej na plátne
• 
  Claude Monet, Boulevard des Capucines v Paríži, 1873, olej na plátne

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Puškinovo múzeum

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Государственный музей изобразительных искусств имени А. С. Пушкина na ruskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
• I. Antonovová, Puškinovo múzeum, Tatran, Bratislava, 1986