Gemer (okres Revúca)

Gemer (maď. Sajógömör = Šajavský Gemer) je obec na Slovensku v okrese Revúca.

Gemer
obec
Barokový kaštieľ
Štát Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Revúca
Región Gemer
Nadmorská výška 184 m n. m.
Súradnice 48°26′58″S 20°18′56″V
Rozloha 17,97 km² (1 797 ha) [1]
Obyvateľstvo 898 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 49,97 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1198
Starosta Zoltán Jankóšik[3] (MOST-HÍD)
PSČ 982 01 (pošta Tornaľa)
ŠÚJ 514721
EČV RA
Tel. predvoľba +421-47
Adresa obecného
úradu		 Gemer č.s. 274
E-mailová adresa [email protected]
Telefón 047/5582189
Fax 047/5582189
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Gemer
Webová stránka: obecgemer.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
 Slovenský portál

Dejiny

Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku 1198, avšak obec pod hradom, z ktorého za zachovali už len nepatrné zvyšky existovala už v 12. storočí. Niektorí predpokladajú jej vznik už v 11. storočí. V záznamoch neznámeho autora sa spomína pod názvom Gumur ako sídlo rytiera Gumura. Bola kráľovským majetkom. V 14. storočí sa Gemer stal sídlom župy a jej druhým najväčším mestečkom. Postupne sa jej najvýznamnejšími zemepánmi stali rody Széchyovcov, Wesselényiovcov a Csákyovcov. V 15. storočí získala obec obmedzené mestské práva. Vtedy cez rieku Slanú viedli dva mosty, na ktorých sa platilo mýto. Hrad tu stál aj v čase vládnutia Štefana I. Nešlo o veľký hrad, ale skoro strážnu pevnosť obohnanú ochranným valom. V 12. storočí, po plienení Tatárov, na jej mieste vyrástol pevnejší hrad. Bol kráľovským hradom, neskôr ho obsadili husiti. V roku 1459 hrad dobyl kráľ Matej I. Korvín a neskôr viackrát zmenil majiteľa. V tureckých vojnách, v 16. storočí bol definitívne zničený.

Obec Gemer viackrát za sebou získala právo usporadúvať trhy, na ktorých sa ponúkalo najmä ovocie, hrozno, tabak a dobytok. V roku 1853 zničil požiar okrem kostola, fary a kaštieľa takmer celú obec. Tá bola niekoľko storočí sídlom vzdelávania. Už v roku 1616 tu bola latinská škola, v 18. storočí pribudla maďarská vyššia škola a v 19. storočí evanjelické gymnázium, v ktorom študovali aj viacerí klasici slovenskej literatúry a predstavitelia slovenskej inteligencie (Janko Matúška, Pavel Jozef Šafárik, Janko Kráľ, Ján Kalinčiak, Samo Chalupka a ďalší). Obec preslávila i huslistka Czinka Panna, viaceré vzácne archeologické vykopávky a okrem iného aj slávna Povesť o kráľovi Matejovi. Pamiatku na jeho (Matej I. Korvin) pobyt v obci pripomína bronzová socha, ktorej autorom je B. Holló a inštalovali ju v roku 1917 a ktorá je zaujímavá aj tým, že je jediná socha zobrazujúca panovníka s pracovným nástrojom v strednej Európe.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky
  • Evanjelický kostol
  • Portál kostola
  • Interiér kostola
  • Empora s organom
  • Barokový kaštieľ

Osobnosti obce
Panna Cinka

Rodáci

Pôsobili tu

Partnerské obce

Pozri aj

Referencie
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Gemer [online]. Apsida.sk. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

Oficiálna stránka obce

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.