Moldavská sovietska socialistická republika

Dňa 23. augusta 1939 bola medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom podpísaná zmluva o neútočení, v ktorej sa Adolf Hitler a Josif Vissarionovič Stalin v tajnej klauzule dohodli na podelení sfér vplyvu vo východnej Európe a načrtli záujem Sovietskeho zväzu získať od Rumunska územie Besarábie. V júni o rok neskôr (26. a 27. jún 1940) Stalin poslal rumunskej vláde požiadavku vrátiť Besarábiu Sovietskemu zväzu, s čím muselo Rumunsko bezpodmienečne súhlasiť. Na druhý deň (28. jún 1940) rumunské vojská na tomto území vystriedala Červená armáda a Rumunsko stratilo kontrolu nad situáciou v Besarábii.

Moldavská SSR a Ukrajinská SSR v roku 1940

Začiatkom augusta 1940 (2. august) bol na siedmom zasadaní Najvyššieho sovietu ZSSR prijatý zákon o vytvorení Moldavskej SSR. Jej súčasťou sa stalo mesto Kišiňov a 6 z 9 oblastí Besarábie a Tiraspol zo 6 oblasťami Modavskej ASSR zo 14. Ostatné oblasti tejto republiky sa stali súčasťou Ukrajinskej SSR. Neskôr v novembri roku 1940 sa hranica medzi susednými socialistickými štátmi štátmi zmenila. Tieto zmeny sa dotkli pohraničného obyvateľstva oboch krajín a menšín Moldavcov, Ukrajincov, Bulharov a Rusov.

Dňa 23. júna 1990 Moldavsko vyhlásilo svoju suverenitu a 27. augusta 1991 po rozpade svojho predchodcu - Moldavskej SSR - nezávislosť. Prvý prezidentom Moldavska sa stal Mircea Snegur, ktorý s pomocou parlamentu v roku 1991 vyhlásil rumunský jazyk za úradný jazyk v krajine. Toto bola jedna z dvoch príčin zorganizovania všeľudového hlasovania v Podnesterskej republike. Dňa 17. marca 1991 sa konalo celozväzové referendum o otázke zachovania Zväzu sovietskych socialistických republík, ale mocenské orgány Moldavska zabraňovali uskutočneniu tohto referenda na území republiky.