Farmaceutická pomocná látka

Liek je len vo veľmi zriedkavých prípadoch tvorený len liečivými látkami. Za normálnych okolností obsahuje zmes liečivých a pomocných látok. Farmaceutické pomocné látky plnia v lieku najrôznejšie úlohy, ale samé nemajú terapeutický účinok. Konštitutívne pomocné plátky tvoria spravidla väčšinový podiel lieku, umožňujú jeho výrobu, dávajú mu tvar. Ďalšie úlohy, ktoré môžu plniť pomocné látky sú chrániť liek pred rozkladom pri skladovaní, uľahčovať jeho podanie, riadiť uvoľnenie, vstrebanie liečiva a ďalšie.

Dôležité definície

Legislatíva

Pomocná látka je chemicky jednotná alebo nejednotná látka, ktorá v množstve použitom na výrobu alebo na prípravu lieku sama nemá terapeutický účinok, ale umožňuje alebo uľahčuje výrobu alebo prípravu lieku, jeho podávanie, zlepšuje jeho kvalitu alebo stabilitu a biologickú dostupnosť.[1]

Slovenský liekopis

Farmaceutická pomocná látka (excipient) je ľubovoľná zložka lieku, iná ako liečivo, prítomná v lieku alebo použitá na výrobu alebo na prípravu lieku. Farmaceutická pomocná látka nemá terapeutický účinok, ale má funkciu nosiča (vehikula alebo základu). Môže byť zložkou nosiča alebo liečiva, ktorá dáva lieku vlastnosti, ako napríklad stabilitu, biofarmaceutický profil, vzhľad a znášanlivosť pre pacienta, a umožňuje výrobu lieku. Na výrobu lieku sa zvyčajne používa viac pomocných látok.[2]

Konštitutívne pomocné látky

Konštitutívne pomocné látky definujú tvar a umožňujú výrobu liekovej formy. Často sa nazývajú základy alebo vehikulá.

Základy roztokov

Základným rozpúšťadlom kvapalných roztokov je voda a vo vzťahu k nej delíme rozpúšťadlá na hydrofilné a oleofilné.

  • Bežné hydrofilné rozpúšťadlá používané pri výrobe a príprave liekov:
    • Voda: Čistená voda (Aqua purificata), Voda na injekcie (Aqua pro iniectione)
    • Etanol: Etanol bezvodý (Spiritus absolutus, Ethanolum anhydricum), Etanol 85% (Spiritus concentratus), Etanol 60% (Spiritus dilutus)
    • Propylénglykol (Propylenglycolum)
    • Makrogoly (Macrogola) sú polyméry etylénoxidu o všeobecnej štruktúre HOCH2-(CH2-O-CH2)n-CH2OH. Číslo za názvom Makrogol udáva priemernú molekulovú hmotnosť a rozhoduje o viskozite makrogolu.
    • Glycerol (Glycerolum, propán-1,2,3-triol) obvykle 85%.
  • Bežné oleofilné rozpúšťadlá používané pri výrobe a príprave liekov:
    • Oleje (Olea pinguia)
    • Stredné nasýtené triacylglyceroly (Triglycerida saturata media)
    • Tekutý parafín (Parafinum liquidum)

Plynné zložky aerodisperzií

Aerodispezie sú systémy, v ktorých je disperzným prostredím plyn, zvyčajne vzduch. V mnohých prípravkoch sa využíva hnací plyn v tlakovej nádobke.

  • Zkvapalniteľné hnacie plyny umožňujú zabezpečiť konštantný tlak hnacieho plynu. Sú to najmä freóny (flôrované, chlorované alkány) postupne nahrádzané pre nežiaduci vplyv na životné prostredie, HFA (hydroflôralkány) a horľavé uhľovodíky ak n-bután, izo-bután a dimetyléter.
  • Stlačiteľné hnacie plyny niesu kvapalné za podmienok za ktorých sú používané. Sú to najmä dusík, oxid uhličitý a oxid dusný.

Základy topických polotuhých liekov

Konštitutívne látky základov topických polotuhých liekov sú najčastejšie:

  • Uhľovodíky: Tekutý parafín (Paraffinum liquidum), Vazelína (Vaselinum flavum), Vazelína biela (Vaselinum album)
  • Vyššie mastné kyseliny a alkoholy: cetylalkohol (Alcohol cetylicus), stearylalkohol (Alcohol stearylicus), kyselina stearová (Acidum stearicum), k. palmitová (A. palmiticum)
  • Triacylglyceroly (triglyceridy): Bravčový tuk (Adeps suillus), Slnečnicový olej (Oleum helianthi), Hydogenovaný olej bavlnníka (Gossypii oleum hydrogenatum)
  • Vosky (estery vyšších alifatických kyselín a jedmomocných mastných alkoholov): Biely vosk (Cera alba), Žltý vosk (Cera flava), Vorvaňovina (Cetaceum), Vosk z ovčej vlny (Adeps lanae).
  • Alkoholy: Alkoholy tuku z ovčej vlny (Alcoholes adipis lanae), Cholesterol (Cholesterolum)
  • Silikóny sú organpolysiloxány lineárne, cyklické alebo rozvetvené a rôzne substituované. Najbežnejšie sa používajú dimetylsiloxány (dimetikony).
  • Makrogoly (Macrogola)

Základy zásypov

Väčšinou sú základy zásypov zmesi niekoľkých jemne práškovaných látok.

základy čapíkov a vaginálnych guličiek

Základy čapíkov sa rozdeľujú na vo vode nerozpustné, vo vode rozpustné a vo vode dispergovateľné. Ich najbežnejšími zložkami sú: Kakaový olej (Cacao olei, Oleum cacao), Neutrálne tuky, Tuhý tuk (Adeps solidus), Makrogoly (Macrogola)

Základy granulátov, tabliet a obalových prípravkov
  • Plnivá zabezpečujú, aby mala lieková forma dostatočnú veľkosť a hmotnosť na jednoduché dávkovanie a užívanie: Laktóza (Lactosum), Ryžový škrob (Oryzae amylum), Pšeničný škrob (Tritici amylum), modifikované škroby, mikrokryštalická celulóza (MCC), Sacharóza, Fosforečnan vápenatý, síran vápenatý
  • Spojivá zvyšujú pojivé vlastnosti súčastí granulátu: škrob, želatína, deriváty celulózy (metylcelulóza, sodná soľ karbxymetylcelulózy), sacharóza, glukóza, povidon, škrobový sirup
  • Klzné a antiadhezívne látky: Klzné látky znižujú vzájomné trenie medzi časticami granulátu a uľahčujú tak jeho plnenie do tabletovacieho stroja (stearan horečnatý, mastenec, koloidný oxid kremičitý). Antiadhezívne látky znižujú priľnavosť tablety k tabletovému lisu (stearany, k. stearová, mastenec, vosky, benzoan sodný, makrogoly, nátrium-oleát)
  • Látky podporujúce rozpad tablety uľahčujú rozpad výlisku po užití: Škroby, mikrokryštalická celulóza, galaktomanany

Stabilizátory kvapalných disperzných systémov

Veľkú časť kvapalných a polotuhých liekových foriem predstavujú emulzie a suspenzie. Tieto sú termodynamicky nestabilné a by stabilizácie by stratili svoj disperzný charakter a znehodnotili tým liek. K stabilizácii disperznej sústavy sa využívajú dva základné prístupy:

  • Zvýšením viskozity sa spomalí proces koagulácie a sedimentácie jednoducho tým, že vo viskóznejšom dispergens (vonkajšia kvapalná fáza) sa dispergované častice pomalšie pohybujú.
  • Druhý prístup je zabránenie zhlukovania dispergovaných častíc, pretože ich zhlukovaním sa výrazne zvyšuje rýchlosť rozkladu disperzie. Používajú sa emulgátory, zmáčadlá a solubilizátory. Ide v prevažnej miere o tenzidy, ale sú tu aj látky pôsobiace iným mechanizmom.
    • Emulgátory uľahčujú vytvorenie a zvyšujú stabilitu emulzií. Zvyčajne ide o tenzidy, ktoré sa využívajú samostatne, alebo v zmesiach. Komplexné emulgátory sú zmesi emulgátorov "šité na mieru" určitému typu emulzie, Používajú sa na vytvorene gélovitej štruktúry emulzie, na prípravu systémov tekutých kryštálov a i. Takzvané nepravé emulgátory pôsobia uvedeným mechanizmom zvyšovania viskozity systému. Nerozpustné emulgátory sú tuhé prímesy, ktoré adherujú na fázové rozhranie kvapiek a bránia ich spájaniu.
    • Zmáčadlá uľahčujú zmáčanie povrchu tuhých častíc rozpúšťadlom. Uľahčujú prípravu a zvyšujú stabilitu suspenzií.
    • Solubilizátory sú látky, ktoré zvyšujú rozpustnosť rôznych zlúčenín. Môže ísť o tenzidy, ktoré dokážu vytvoriť mikrokoloidný roztok viazaním rozpúšťanej látky v micelách, kosolventy, látky, ktoré so zle rozpustnou látkou tvoria rozpustnejší komplex, a rôzne iné.

Medzi tenzidmi pôsobiacimi ako emulgátory, zmáčadlá a solubilizátory nie sú ostré hranice. Bežne je ten istý tenzid využívaný na dva alebo aj všetky tri účely.

Látky stabilizujúce zloženie liekov

Zabezpečujú, že sa zoženie lieku nezmení pôsobením prostredia, mikroorgianizmov alebo samovoľným rozkladom.

  • Antioxidanty brzdia proces oxidácie zložiek lieku. Rozoznávame antioxidanty rozpustné vo vode a rozpustné v tukoch.
  • Chelátotvorné látky viažu stopy kovových iónov v lieku a tým jednak bránia ich katalytickému vplyvu na oxidačné reakcie a jednak bránia ich využitiu mikroorganizmami.
  • Tlmivé prísady, teda prísady stabilizujúce pH sa dávajú do liekov pre stabilizáciu a/alebo pre zlepšenie znášanlivosti pri podávaní. pH má vplyv na oxidačné a hydrolytické reakcie v lieku.
  • Protimikróbne konzervačné látky sú baktericídne, bakteriostatické, fungicídne a fungistatické. Do liekov sa pridávajú jednak na zabránenie znehodnotenia jeho zložiek pôsobením mikroorganizmov a jednak na zabránenia uškodenia pacientovi požitím kontaminovaného lieku. Liek môže byť mikrobiologicky kontaminovaný pri výrobe, skladovaní, alebo použití.

Pomocné látky upravujúce zmyslové vnemy

Do tejto skupiny patria izotonizujúce látky, chuťové korigenciá a farbivá.

  • Izotonizujúce prísady upravujú osmotický tlak v lieku a tým zmenšujú bolestivosť pri podávaní parenterálnych a niektorých topických prípravkov.
  • Chuťové korigenciá zakrývajú nepríjemnú chuť niektorých liečiv. Uplatňujú sa najmä v liekoch pre deti.
  • Farbivá majú v lieku viacero účelov. plnia estetickú funkciu, v mnohých prípadoch ovplyvňujú placebo efekt, farbenie slúži aj na odlíšenie (antikoncepcia), prípadne má varovať u liekov nebezpečných pre ľudí, pre ktorých nie sú určené.

Technické pomocné látky

Sú to látky, ktoré sa používajú v procese výroby lieku, ale v hotovom lieku nie sú obsiahnuté. Sú to najmä organické rozpúšťadlá ktoré sa pridávajú na uľahčenie dispergovania niektorej zložky lieku ale neskôr sa odparia.

Externé odkazy

Zdroje
  1. zákon 545/2006 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, Prvá časť, §2, odsek 9
  2. Min. zdravotníctva SR, Slovenský liekopis, prvé vydanie, Herba s.r.o., Bratislava 1997
  • Pavel Komárek, Miloslava Rabišková et al.; Technologie léků, třetí, přepracované a doplněné vydání; Galén, Praha 2006; ISBN 80-7262-423-7
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.