Biológia
Biológia (grec. bios, βιος – život; logos, λογος – slovo) je náuka o živote. Toto všeobecné vyjadrenie zahŕňa viaceré skutočnosti:
- V užšom zmysle je biológia veda o živých organizmoch, takých, ako ich poznáme na planéte Zem. Ale určenie presnej hranice medzi živou a neživou prírodou je niekedy problematické (v prípade vírusov, viroidov a priónov). Preto presné vymedzenie predmetu biológie nie je jednoznačné.
- V širšom zmysle slova je biológia skupinou disciplín, klasických aj moderných, ktoré sa zaoberajú štruktúrou, funkciou a úrovňou organizácie (molekulárna, bunková, orgánová…) živých organizmov. Venuje sa aj vývojovým zmenám druhov – evolúcia. Na úrovni vzájomných vzťahov organizmov a ich vzťahov so životným prostredím študujú živú prírodu etológia a ekológia.
- Zaoberá sa tiež praktickým využitím živej prírody človekom (aplikácia poznatkov v poľnohospodárstve, medicíne, farmakológii a pod.).
Dejiny biológie
Biológiu ako vedu definovali nezávisle Gottfried Reinhold Treviranus (Biologie oder Philosophie der lebenden Natur, 1802) a Jean-Baptiste Pierre Antoine de Monet, rytier z Lamarcku (Hydrogéologie, 1802), ktorý ju uviedol takto:
- „Všetko, čo vo všeobecnosti patrí medzi rastliny a živočíchy, ako aj všetky schopnosti vlastné každej z týchto bytostí bez výnimky, tvoria jedinečný a rozsiahly objekt samostatnej vedy, ktorá zatiaľ nebola založená, nemá ešte názov a ktorú ja pomenujem biológia.”
Zavedenie samotného slova biológia sa niekedy spája s menom Karl Friedrich Burdacha a rokom 1800, ale objavuje sa už v názve tretieho zväzku Philosophiae naturalis sive physicae dogmaticae: Geologia, biologia, phytologia generalis et dendrologia, publikovanom v roku 1766 Michael Christoph Hanovom.
Hlavné disciplíny
Vzhľadom na rozsiahly predmet záujmu biológie je nutné rozčleniť ju do jednotlivých disciplín. Organizmy môžeme pozorovať z rôznych hľadísk (času, miesta, morfológie) a triedenie je do značnej miery nejednotné.
Rozdelenie podľa typu organizmov
- Zoológia - štúdium živočíchov
- Botanika - štúdium rastlín
- Mikrobiológia - štúdium mikroorganizmov
Rozdelenie podľa úrovne organizácie živej hmoty
| Úroveň štúdia | Príklad objektov | Disciplíny |
|---|---|---|
| molekulárna | biomolekuly: bielkoviny, DNA | organická chémia, biochémia, molekulárna biológia |
| mikroskopická | stavba bunky (organely) | cytológia |
| jednobunkové organizmy | mikrobiológia | |
| orgány, tkanivá | fyziológia, histológia | |
| makroskopická | organizmy, jednotlivci | anatómia, etológia |
| populačná | kolónie, populácie, metapopulácie | biológia populácií, genetika populácií |
| druhová | druh | fylogeografia |
| naddruhová | skupiny druhov, ekosystémy | fylogénia, ekológia |
Medzi ďalšie disciplíny spojené s biológiou patrí genetika, náuka o dedičnosti. Jedným z kľúčových pojmov biológie je princíp evolúcie. Vývojom organizmov sa zaoberá fylogénia, paleontológia študuje fosílne organizmy za účelom objasnenia ich evolúcie. Všetky biologické disciplíny sa opierajú o taxonómiu (systematiku), ktorej objektom záujmu je pomenúvanie a klasifikácia živých organizmov.
Vybrané biologické a hraničné disciplíny
Algológia – Anatómia – Antropológia – Aplikovaná biológia – Astrobiológia – Bakteriológia – Behaviorálna biológia – Biofyzika – Biogeografia – Biochémia – Bioinformatika – Bionika – Biotechnológia – Botanika – Cytológia – Ekológia – Envirobiológia – Entomológia – Epidemiológia – Etológia – Evolučná biológia (s Ontogenézou a Fylogenézou) – Farmakobiológia – Fyziológia – Genetika a Epigenetika – Geobotanika – Histológia – Chronobiológia – Imunológia – Kryptobiológia – Lichenológia – Medicína – Mikrobiológia – Molekulárna biológia – Morfológia – Mykológia – Neurobiológia – Oológia – Paleontológia (s paleobotanikou a paleozoológiou) – Parazitológia – Protozoológia – Sociobiológia – teoretická taxonómia – Teoretická biológia – Virológia – Zoológia
Základné delenie organizmov
Jedno z častých delení v minulosti bolo delenie živých organizmov do piatich ríš:
- Monera – prokaryotické organizmy,
- Protista – jednobunkové eukaryotické organizmy žijúce samostatne alebo v kolóniách,
- huby
- rastliny
- živočíchy
Dnes je tento systém väčšinou nahradený novým delením na domény a ríše, zohľadňujúcim charakter bunkového jadra (prokaryotické a eukaryotické), bunkových membrán a bunkovej steny:
- Archaea – skupina prokaryotických organizmov, ktoré sa niektorými vlastnosťami podobajú baktériám, inými eukaryotickým organizmom
- eubaktérie – ostatné prokaryotické organizmy
- eukaryoty – jednobunkové alebo mnohobunkové eukaryotické organizmy
Existuje ale aj veľa iných delení.
