Ekológia človeka

• Humánna ekológia v USA
• Prírodovedná formulácia
• Zaradenie humánnej ekológie

Po pripravných prácach geografa J. Paula Gooda v raných rokoch 20. storočia bola oblasť humánnej ekológie v USA v 20. rokoch 20. storočia ďalej rozvíjaná skupinou sociológov školy Chicago School (Robertom E. Parkom, Ernestom W. Burgessom a predovšetkým Robertom D. Mc Kenziem) ako aj Howardom W. Odumom a indickým sociológom Radhakamal Mukerjee. V 50. rokoch 20. storočia bolo humánnoekologické myšlienkové bohatstvo v sociológii síce zastúpené skôr zriedkavejšie (výnimka napr. Amos Hawley). V 70. rokoch boli humánnoekologické témy zastupované v sociológii prominentnejšie, predovšetkým Williamom R. Cattonom a Riley E. Dunlapom. Cattonova a Dunlapova základná myšlienka bola oddialiť sa od Durkheimovej paradigmy, teda od objasňovania sociálnych skutočností len prostredníctvom sociálnych faktov. Namiesto toho chceli do sociológie zaviesť fyzické a biologické faktory, ako nezávislé, sociálnu štruktúru a iné sociálne fenomény ovplyvňujúce premenné veličiny.

Túto zmenu paradigmy je možné označiť ako zmenu od klasicko-sociologického human exemptionalism paradigm (HEP) k new ecological paradigm respektívne new enviromental paradigm (NEP). Tým je myslené, že ľudia už ďalej nemajú byt vnímaný ako výnimočny živočíšny druh, ktorý je kultúryschopný a tým schopný sa prisposobovať aj mimo genetickej evolúcie, ktorý je silnejšie ovplyvnovaný prostredníctvom sociálnych ako biologických predlôh. Namiesto toho sú ľudia v rámci humánnej ekológie skúmaný ako jeden z mnohých živočíšnych druhov, ktoré interagírujú s ohraničeným prirodzeným okolím. Medzi touto novou paradigmou a klasickou sociologickou formuláciou sa v očiach mnohých kritikov nachádzala línia konfliktu v tom, že tým spoločnosť a kultúra strácajú na hodnote. To vtedy niektorí sociológovia považovali za urážku, ale v dnešnej dobe sa to ujalo ako samozrejmosť a presadilo aj v iných subdisciplínach (napr. "Akteur-Netzwerk" teórii v sociológii ekonomiky).

Ekológia človeka sa interpretuje ako protiprúd k sociologickej interpretácii. Toto sa zakladá na vplyve Howarda W. Oduma, ktorý v USA výslovne zaviedol ľudí ako druh, v jednej z prvých rozsiahlych učebníc pre (prírodovednú) ekológiu (Fundamentals of Ecology, 1959). Človek síce zastáva na základe jeho veľkého množstva a jeho výnimočných schopností pre ekosystém Zem špeciálnu rolu, ale informačné, energické a látkové toky prenikajú ľudskou spoločnosťou porovnateľným spôsobom ako cez populácie iních živočíšnych druhov, takže prírodovedecký náhľad je oprávnený. Moderná príručka ekológie človeka je napríklad Nentwig (2005). Na Slovensku spracovali tému humánnej ekológie vo forme pomocnej učebnice napríklad Oto Majzlan a Vasko Kusin (2006).

Humánna ekológia sa nachádza na prieniku sociálnych vied a prírodných vied. Tomu zodpovedajúc sú humánnoekologické formulácie využívané zástupcami rôznych vedných disciplín. Podstatne sa podieľajú:

• antropológia
• geografia
• ekológia
• sociológia

Podľa typu problému participujú aj iné susedné disciplíny ako napríklad agronómia, priestorové plánovanie, krajinné plánovanie, ekonomika alebo filozofické vedy. Predovšetkým pre geografiu, ktorá sa tiež nachádza na prieniku medzi sociálnymi vedami a prírodnými vedami, je má humánnoekologická formulácia hodnotu. Pomáha prekonať zdanlivé protiklady humánnej geografie a fyziogeografie čím tvorí hodnotný podiel na holistickom prieskume človeka – prírody. Jednou z vždy dôležitých oblastí prieskumu v humánnej ekológii je vedný odbor trvalého vývoja. V niektorích krajinách boli vytvorené univerzitné katedry humánnej ekológie.

1. http://www.socialnapraca.sk/site/oz/?go=kniha_detail&id=4

• ČIERNA, M.; GÉZE, E.;, JURÍKOVÁ, M.; MENKE, E.: Nemecko-slovenský slovník; SPN, Bratislava, 1986

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Humanökologie na nemeckej Wikipédii.