Einsteinova sumačná konvencia
Einsteinova (sumačná) konvencia alebo Einsteinova notácia je v matematike a fyzike, špeciálne v oblasti lineárnej algebry, spôsob zapisovania rovníc výhodný pri práci so zložkami tenzorov, v rámci nich špeciálne aj vektorov a kovektorov. Túto konvenciu zaviedol A. Einstein v roku 1916.
Podľa tejto notácie, keď sa rovnaký index objaví v súčine dvakrát (raz ako horný a raz ako dolný), znamená to automatickú sumáciu cez všetky možné hodnoty tohoto indexu. V typických aplikáciách môže index nadobúdať hodnoty 1, 2, 3 v euklidovskom priestore alebo 0, 1, 2, 3 v Minkowského priestore. Počet hodnôt, ktoré index môže nadobúdať je rovný dimenzii priestoru, v ktorom pracujeme. V troch rozmeroch napríklad
automaticky znamená
Dôvodom na používanie tejto konvencie je sprehľadnenie zložitých rovníc, kde treba sumovať cez viacero rôznych indexov.
Spúšťanie a dvíhanie indexov
Ak máme priestor s metrickým tenzorom , zavádza sa jeho inverzná matica vzťahom
kde je Kroneckerov symbol (rovný 1, ak a rovný 0, ak ). Potom možno zaviesť operáciu dvíhania a spúšťania indexov nasledovne:
Veličinám sa niekedy zvykne hovoriť kovariantné a kontravariantné zložky (toho istého) vektora . V striktnej terminológii sú však prvé z nich zložkami kovektorov.
Vzhľadom na to, že v euklidovskom priestore , čísla a sú rovnaké, pre každé . Preto sa pri práci v ňom často ignoruje poloha indexov hore-dolu.
Zápis vektorov a kovektorov
V každom vektorovom priestore si možno zvoliť bázu. Ak , tak báza má bázových prvkov a každý vektor možno pomocou nej jednoznačne rozpísať do komponent . Zapisuje sa teda
K vektorovému priestoru možno priradiť duálny priestor lineárnych zobrazení (kovektorov), v ktorom existuje istá preferovaná báza . Je to zobrazenie, pre ktoré platí
Pomocou tejto bázy možno každý kovektorov jednoznačne reprezentovať ako
Bežné operácie
Operácie s vektormi
Skalárny súčin dvoch vektorov možno zapísať ako
- ,
kde je matica skalárneho súčinu. Pre bežný skalárny súčin v euklidovskom priestore možno písať zjednodušene
Vektorový súčin v E3 dvoch vektorov možno zapísať ako
- ,
kde je úplne antisymetrický Levi-Civitov tenzor, .
Veľkosť vektora v priestore s metrickým tenzorom sa počíta ako
- .
Operácie s operátorom
(nabla) je diferenciálny operátor, so zložkami
ktoré budeme označovať ako . Zostávajúc v E3, v Einsteinovej sumačnej konvencii možno písať
Matematické aplikácie
Einsteinovu sumačnú konvenciu možno šikovne využiť napríklad pri dôkazoch identít, kde vystupujú skalárne, vektorové a tenzorové súčiny. Uvedieme niekoľko príkladov pri práci v E3. Často sa pri tom budeme odvolávať na nasledujúce vzťahy:
- (ortonormovanosť bázy)
- (pravotočivosť bázy)
- (vyplýva z antisymetričnosti Levi-Civitovho tenzora)
- (Mnemotechnická pomôcka: Davis-cupová identita. Prvý deň hrál prvý s prvým a druhý s druhým, druhý deň prvý s druhým a druhý s prvým.)
Pre -tu zložku vektora vľavo dostávame Teraz využijeme "Davis-cupovú" identitu.
V úprave (1) sme použili ortonormovanosť bázy, teda . Dospeli sme k rovnosti dvoch vektorov v -tej zložke. Index ale môže nadobúdať hociktorú z hodnôt 1,2,3, to znamená že vektory sa rovnajú v každej zložke. Tým dostávame dokazovanú identitu.
V Einsteinovej sumačnej konvencii dostávame pre tento skalárny súčin Teraz využijeme "Davis-cupovú" identitu.
Pre -tu zložku vektora vľavo platí Keďže je konštanta, možno ho vybrať pred operátor derivácie . Ďalej využijeme "Davis-cupovú" identitu.
Poradie derivácii možno zameniť, preto možno prvý člen ešte upraviť.
Vidíme, že ľavá a pravá strana sa rovnajú vo všetkých zložkách. To znamená, že dokazovaná identita platí.
Fyzikálne aplikácie
Vo fyzike sa stretneme s Einsteinovou sumačnou konvenciou veľmi často, špeciálne tam, kde sa veľa narába s tenzormi. Uvedieme niekoľko príkladov:
- Hookov zákon v tenzorovom tvare
kde je tenzor napätia, tenzor deformácie a tenzor je tenzor vyjadrúci tuhosť prostredia. Má komponent, z ktorých (vzhľadom na symetrie) je v najhoršom prípade 21 nezávislých.
- Cauchyho rovnica dynamickej rovnováhy obsahujúca divergenciu tenzora sa dá pohodlne prepísať ako
- ,
kde označuje parciálnu deriváciu podľa času a teda neznamená voľný index.
- Christoffelove symboly (druhého druhu) sú definované pomocou metrického tenzora predpisom
kde index za čiarkou v dolnom indexe symbolizuje deriváciu podľa príslušnej súradnice.
- Riemannov tenzor krivosti sa vyjadruje cez Christoffelove symboly vzťahom
Referencie
- M. Fecko: Sylabus k prednáškam z teoretickej mechaniky: http://davinci.fmph.uniba.sk/~fecko1/teormech/primech13.pdf
- M. Fecko: Diferenciálna geometria a Lieove grupy pre fyzikov. Vydavateľstvo Iris, Bratislava, 2008.