Dušan Jurkovič
Dušan Samuel Jurkovič (* 23. august 1868, Turá Lúka – † 21. december 1947, Bratislava, pochovaný v Brezovej pod Bradlom) bol slovenský architekt, dizajnér a etnograf. Na jeho počesť sa od roku 1964 udeľuje Cena Dušana Jurkoviča.
| Dušan Samuel Jurkovič | |||
| slovenský architekt | |||
.jpg.webp) | |||
| Narodenie | 23. august 1868 Turá Lúka | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 21. december 1947 (79 rokov) Bratislava | ||
| Rodičia | Juraj Jurkovič Emília rod. Jurkovičová | ||
| Manželka | Božena, rod. Bartelmusová | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Rodina
- otec: Juraj Jurkovič
- matka: Emília rod. Jurkovičová
Životopis
Narodil sa v národoveckej rodine. Otec bol spoluzakladateľom Matice slovenskej a starý otec z matkinej strany Samuel Jurkovič bol zakladateľom Gazdovského spolku v Sobotišti.
V rokoch 1874 – 1878 navštevoval evanjelickú cirkevnú školu v Brezovej, v rokoch 1878 – 1884 maďarskú meštiansku školu v Šamoríne a nižšie gymnázium v Šoproni. V rokoch 1884 – 1889 pokračoval na štátnej škole remesiel vo Viedni, staviteľský odbor pod vedením profesora Rudolfa Feldschareka.
Pôsobil v ateliéroch u architektov B. Bullu a M. Urbánka, kde sa zdokonalil v architektúre. Po prvej svetovej vojne navrhol prvé montované domy, ktorými sa usiloval riešiť problémy slovenského stavebníctva. V roku 1921 zaviedol do praxe stavby domov z pálených veľkoplošných dielcov. Svoje priekopnícke myšlienky rozvinul v diele Skladacie rodinné domy z pálených tehliarskych výrobkov, ktoré vydal v roku 1947. Bol to prvý krok k prefabrikácii.
Za mnohostranné zásluhy a projekty mu v roku 1938 bratislavská univerzita udelila čestný doktorát. Bol aj nositeľom titulu národný umelec, ktorý mu udelili v roku 1946.
Dielo
Na prelome 19. a 20. storočia vo všetkých európskych centrách architektúry vznikala nová vlna tvorby, ktorá prekonávala všetky zažité formy ako historizmus či jednotvárny eklektizmus. Nové smery sa uberali rozmanitými smermi a reflektovali, či už romantické ale i racionálne predstavy o bývaní a všetkom čo s tým súvisí. Snáď najvýraznejšia sa stáva záľuba v tradícii, detailoch a ornamente z nej vychádzajúcimi. Dušan Jurkovič ako architekt nadviazal na európske trendy modernej architektúry v prvej pol. 20. stor. Cieľavedome zužitkúval ľudovú architektúru. Je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry.
V roku 1887 navštívil výstavu ľudových výšiviek v Martine, kde ho zaujala vstupná veža „slovenskej brány“ od architekta Blažeja Bullu, ku ktorému v ďalšom roku nastúpil na krátku prax. Po nej v roku 1891 pracoval v projektovej kancelárii architekta Michala Urbánka v českom Vsetíne. S ním v roku 1891 navštívil Prahu a v ďalšom roku študoval ľudové staviteľstvo Valašska a spolupracoval na príprave národopisnej výstavy vo Vsetíne, kde realizoval expozíciu valašskej izby.
Počas rokov 1892 – 95 pokračoval v začatom štúdiu zameranom na staviteľstvo v dreve a veľa cestoval najmä po Moravskom Valašsku a západnom Slovensku.
V roku 1895 vyvrcholilo jeho úsilie v uskutočnení Národopisnej výstavy českoslovanskej v Prahe, ktorá sa stretla s veľkým ohlasom. Tým sa mu otvoria dvere k prvej veľkej objednávke pre Pohorskú jednotu Radhošť vo Frenštáte, kde navrhol súbor turistických stavieb na Pustevniach.
V roku 1899 sa usadil v Brne, pôsobil už ako samostatný architekt a pohyboval sa v okruhu národne orientovanej brnianskej inteligencie. O rok neskôr vychádza jeho prvá publikácia „Pustevne v Radhošti“. Nasledujú jeho práce na vidieckej vile pre továrnika Roberta Bartelmusa pri Novom Měste nad Metují. Tam sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Boženou Bartelmusovou (1883 – 1965). Ešte predtým však navrhol a postavil komplex kúpeľných stavieb v Luhačoviciach.
Dva roky na to začal vydávať sériu zošitov pod názvom „Práce lidu našeho“, ktorých vyšlo celkovo 14. V roku 1906 postavil vlastnú vilu v brnianskej štvrti Žabovřesky, pri jej otvorení sa konala výstava jeho interiérových prác. V roku 1910 sa stal členom Spolku výtvarných umelcov Mánes v Prahe. O tri roky neskôr sa stal majiteľom tehelne v Trnave a tým sa mu znovu otvorila možnosť styku s vlasťou. Počas prvej svetovej vojny pracoval v Krakove, kde navrhoval cintoríny a pomníky pre okres Žmigród v západnej Haliči.
Návrat na Slovensko a mohyla na Bradle
Po vzniku Česko-slovenskej republiky sa vracia spať na Slovensko a usadil sa v Bratislave. Stal sa vládnym komisárom pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku. Ešte v máji roku 1919 ho poverili prípravou smútočného obradu a pohrebu generála dr. Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Krátko nato začal pracovať na projekte mohyly na Bradle, ktorá dodnes ostáva v očiach verejnosti zrejme jeho najvýznamnejšou stavbou. V roku 1920 sa stal čestným členom Masarykovej Akadémie práce a začal sa zaoberať problematikou štandardizovanej výstavby rodinných domov na Slovensku.
V ďalšom období jeho života sa angažoval, už v úlohe generálneho predsedu Umeleckej besedy slovenskej, za zachovávanie archeologických a prírodných pamiatok na Slovensku. V roku 1924 sa stal predsedom Spoločnosti Slovenského vlastivedného múzea a spoluzakladateľom múzea v Bratislave. V roku 1929 sa stal predsedom novozaloženej Školy umeleckých remesiel v Bratislave a neskôr sa zaoberal typizovanou výstavbou školských budov pre slovenský vidiek. V rokoch 1930 až 1935 získal veľký počet ocenení z rôznych výstav umenia po celej Európe.
Lanová dráha Tatranská Lomnica – Lomnický štít
V tridsiatych rokoch sa Dušan Jurkovič stretol so špecifickou výzvou – dať primeraný architektonický výraz technickému dielu umiestnenému v mimoriadne náročných podmienkach, keď sa v rokoch 1936 – 1937 riešili projekty staníc lanovej dráhy na Lomnický štít.
II. svetová vojna a povojnové obdobie
K jeho 70. narodeninám usporiadala Umelecká beseda slovenská veľkú výstavu jeho celoživotného diela. Počas druhej svetovej vojny aktívne podporoval účasť svojich synov v protifašistickom odboji a sám reagoval na vzniknuté udalosti sériou náčrtov pre pamätníky. V roku 1946 sa zúčastnil na konferencii v Londýne o znovuvybudovaní zničených miest a možnostiach využitia montovaných obytných domov. V tom istom roku ešte stihol vydať publikáciu „Skladacie domky rodinné z pálených tehliarskych výrobkov“.
Zomiera 21. decembra 1947 v Bratislave. O necelý rok neskôr boli jeho pozostatky prevezené na cintorín v Brezovej pod Bradlom.
In memoriam mu bol udelený Rad T. G. Masaryka I. triedy za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva. Za mohylu na Bradle vyznamenaný Veľkou Katzovou cenou Československej akadémie vied a umení (1933). Národný umelec (1946).
Výstavy
- 1892 Národopisná výstava vo Vsetíne
- 1895 Národopisná výstava českoslovanská v Prahe
- 1906 výstava interiérovej tvorby pri príležitosti dokončenia stavby vlastnej vily
- 1938 výstava Diela Dušana Jurkoviča v sieni Umeleckej besedy slovenskej
- 1945 – 1946 výstava životného umeleckého diela národného umelca architekta Dra. h. c. Dušana Jurkoviča v Prahe
- 1971 výstava Diela Dušana Jurkoviča v Bratislave
- 1988 výstava Dušan Jurkovič v Zlíne
- 1993 Dušan Jurkovič – súborná výstava architektonického diela, Bratislava
Dielo
- 1891
- Kostol sv. Cyrila a Metoda v Bratřejove
- 1892
- Valašská izba - Národopisná výstava vo Vsetíne
- Nová radnice vo Vsetíne
- 1893
- Valašská a Čičmanská zádruha, Oravský dom – Narodopisná českoslovanská výstava v Prahe
- 1896
- Občanská záložna vo Vsetíne
- Rozhľadňa na vrchu Brňov (návrh)
- 1900
- Stavba a zariadenie vily na Rezku pre R. Bartelmusa
- 1902
- Lázně Luhačovice, regulačný plán Luhačovíc
- Kaviareň A. Polenka v Brne (návrh)
- Vila J. Pospíšila, Brno
- Rodinný dom J. Bartoňa, Královo Pole
- 1904
- 1905
- Obecný dom v Hospozíne (návrh)
- Sv. Hostýn: prestavba kaplnky (návrh)
- Hotel Luhačovice (návrh)
- 1906
- Lázně Luhačovice
- Vila Dušana Jurkoviča
- Obchodný dom J. Patrného, Jaroměř (návrh)
- 1907
- Vila F. Nováka, Luhačovice
- Hronov nad Mětují, návrhy typizovaných rodinných domov
- Dom B. Němcovej, Jičín
- 1908
- Lázně Luhačovice, druhý kúpeľný dom
- Hostinec j. Vlka, Kuřim u Brna
- Nájomný dom B. Škardu v Brne
- 1909
- Molitorov, Zámok j. Veselého prestavba
- Nové město nad Metují, Zámok J. Bartoňa
- Mestská elektráreň, Boskovice
- 1910
- Sirotinec, Modra
- Hostinec a spolkový dom, Brezová pod Bradlom
- 1912
- Chata s rozhľadňou na vrchu Dobrošov
- 1916
- Vojenské cintoríny a pamätníky
- Útulňa invalidov na Magure (návrh)
- 1920
- Kolónia robotníckych domov Dynamitka pri Bratislave
- 1921
- Mohyla na mieste pádu lietadla gen. Dr. M. R. Štefánika, Ivanka pri Dunaji
- 1922
- Zámok vo Zvolene – sídlo župného úradu (návrh)
- 1923
- Rodinné domy aj vlastná vila, Lermontovova ulica, Bratislava
- 1925
- Stavebný projekt Mohyla M. R. Štefánika na Bradle
- Štefánikov ústav sociálnej starostlivosti, Martin
- 1926
- Štátne obytné domy vo Zvolene - Jurkovičove domy vo Zvolene realizácia
- 1928
- Mohyla M. R. Štefánika na Bradle realizácia
- Pomník J. Jenistu, Praha
- 1928
- Činžové domy a vily – Legionárske stavebné družstvo – Bratislava, Ursínyho ul.
- 1929
- Sanatórium MUDr. Karola Kocha – Bratislava, Partizánska ul.
- 1932
- Typové rodinné domy z dreva (návrh na 5 typov)
- 1933
- Pamätník obetiam I. svetovej vojny, Becherov
- 1934
- Škola s oceľovou konštrukciou
- Administratívna budova firmy na káble, Bratislava
- 1936
- Pavlačový bytový dom, Považská Bystrica
- 1937
- Návrhy pre Západoslovenské elektrárne
- 1938
- Epidemiologická nemocnica v Bratislave (návrh pre užšiu súťaž)
- 1939
- Pomník Ľudovíta Štúra v Modre
- 1940
- Úprava budovy Energoprojektov Bratislave
- Mauzóleum padlým na bojisku druhej svetovej vojny (návrh)
- 1941
- Úprava Slovenskej hypotečnej banky v Bratislave
- Prístavba kartonážnej fabriky Tekla, Skalica
- 1942
- Návrhy pre Západoslovenské elektrárne
- Prestavba tehelne, Stará Turá
- Adaptácia Slovenskej banky, Banská Bystrica
- 1943
- Rodinný dom v Bratislave
- Náhrobok J. M. Hurbana, Hlboké
- 1944
- Cintorín, Brezová pod Bradlom
- 1945
- Hospodárska usadlosť do 8 ha
- Typové rodinné domy z tehliarskych výrobkov
- 1947
- Kultúrny dom, Čierny Balog
- Pamätník slovenského národného povstania, Kremnička
- Úprava mohyly na Bradle
- Hrobka dr. M. Hodžu, Martin (návrh)
Publikačná činnosť (výber)
- JURKOVIČ, Dušan. Mohyla Dr. M. R. Štefánika na Bradle. Praha : Štátne nakladateľstvo, 1929. 68 s. Dostupné online.
Pamiatky
Literatúra
- KUSÝ, Martin. Architektúra na Slovensku 1918-1945. Bratislava : Pallas, 1971.
- BOŘUTOVÁ-DEBNÁROVÁ, Dana. Dušan Samo Jurkovič : osobnosť a dielo. Bratislava : Pallas, 1993. ISBN 80-7095-017-X.
- BOŘUTOVÁ, Dana. Pocta obetiam. Vojenské cintoríny architekta Dušana Jurkoviča. Bratislava : Spolok architektov Slovenska, 2014. ISBN 978-80-88757-83-2. S. 88.
- DULLA, Matúš. Dejiny architektúry 20. storočia. Bratislava : STU, 2002. ISBN 80-227-1650-2.
- DULLA, Matúš; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 80-7145-684-5.
- Dana Bořutová, A. Zajková, Matúš Dulla: Dušan Jurkovič, súborný katalóg pri príležitosti súbornej výstavy architektonického diela, Bratislava, SAS 1993
- Adolph Stiller, Štefan Šlachta: Architektúra Slovenska – impulzy a reflexie, publikácia k rovnomennej výstave, Wien, Verlag Anton Pustet, 2003
- Adolph Stiller, Štefan Šlachta: Architektúra Slovenska – impulzy a reflexie, kniha, Slovart, ISBN 3-7025-0473-7,
- Slovenský biografický slovník
Externé odkazy
- Dušan Samo Jurkovič (po česky)
- Životopis – archiweb.cz (po česky)
- Dušan Samo Jurkovič: výrazný představitel secese – dokument ČT (2006)
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.