Partizánska ulica (Bratislava)

Situovaná je približne medzi Hradom a Slavínom, resp. Palisádmi a Červeným Krížom. Jej celková dĺžka je približne 500 m s prevýšením cca 50 m(od Palisád po križovatku s Fándlyho a Bartoňovou). Patrí bezpochyby medzi bratislavské ulice s najstrmšími úsekmi - preto časť ulice od Lichardovej po Fándlyho sa zvykne nazývať "Strmkou".

Pred rokom 1905 sa volala Wölferl út podľa záhonu, ktorým prechádzala, po roku 1905 Vutkovichova ulica (podľa dr. Sándora Vutkovicha, profesora na Právnickej akadémii v Bratislave v 19. storočí, veľkého maďarizátora), od roku 1920 Vegelinova ulica (pomenovaná podľa evanjelického kazateľa menom Jossua Wegelin a od roku 1945 Partizánska ulica[1]. Svoje meno Partizánska ulica získala podľa JUDr. Jána Čecha, účastníka a jedného z organizátorov Slovenského národného povstania, ktorý po oslobodení až do r. 1961 spolu s ďalšími 2 nájomníkmi býval na Partizánskej ulici 5/a oproti Transfúznej stanici v činžovej vile patriacej bytovému družstvu Bratislava Staré Mesto.

Najstaršie osídlenie je ešte z čias Keltov - pri zemných prácach na rohu ulíc Partizánska a Hlavatého boli nájdené viaceré artefakty; bola súčasť tzv. bratislavského oppida. Vinice, ktoré sa v minulosti nachádzali v tejto oblasti, postupne vytláčali záhrady a domy.

Pred zavedením vodovodu do oblasti Mudroňovej ulice sem chodievali ľudia na vodu. Dodnes sú tu funkčné (hoci nepoužívané) dve verejné studne - jedna pri vyústení Staroturského chodníka, druhá v strede križovatky s ulicou Červeňova. V šesťdesiatych a na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď boli zimy vo všeobecnosti tuhšie a dlhšie, patrila táto ulica k obľúbeným miestam sánkovania a lyžovania; vedľajšia Bradlianska ulica bola dokonca dopravnou značkou vyhradená pre sánkovanie.

Ešte koncom šestdesiatych rokov tu bolo funkčné plynové uličné osvetlenie, romantické staré železné lampy vydávali mihotavé svetlo; každý večer chodila služba zapaľujúca lampu po lampe dlhým kovovým hákom, ráno bolo treba znova zhasnúť. Paradoxne, táto ulica má - ako jedna pravdepodobne z prvých - zemné medené elektrické vedenie od roku 1943; vzdušné vedenia na stĺpoch boli viacej vo vedľajších uliciach, kde sa zachovali na mnohých miestach podnes. Jednu plynovú lampu - presne takú, aké tu boli, možno vidieť v jednej zo záhrad na Fándlyho ulici - samozrejme - len ako dekoráciu.

Prvé stavby v tejto lokalite (nerátajúc hospodárske objekty slúžiace pravdepodobne pôvodnému účelu - vinohradníctvu a vinárstvu) boli dom architekta Szántó, dom Anny Reichsthaler (neskôr vo vlastníctve notára Dr. Igora Beniača). Na prelome 19. a 20. teho storočia postavili Evanjelickú nemocnicu. Výstavba pokračovala a vzniklo tu Kochovo sanatórium pre pôrodníctvo a ženské choroby, dom Ing. Emila Belluša, dom Dr. Samáka, začali pribúdať modernejšie viacbytové domy. Bývalý režim sem situoval Transfúznu stanicu bratislavskej fakultnej nemocnice - hneď povyše Evanjelickej nemocnice. V súčasnosti je ulica už úplne zastavaná.

Kochovo sanatórium je skvelou funkcionalistickou architektonickou pamiatkou navrhnutou tvorcami Dušan Jurkovič, Otakar Klimeš a Jindřich Merganc. Jeho súčasťou je aj areál vysadený cudzokrajnými (mnohým stálozelenými) exotickými drevinami - Kochova záhrada, založená približne v roku 1933 mlyňanským záhradníkom Jozefom Mišákom.

V bezprostrednej blízkosti sú ulice: Palisády, Hlavatého ulica, Červeňova ulica, Lichardova ulica, Staroturský chodník, Bartoňova ulica a Fándlyho ulica. Širšie okolie zahŕňa aj ulice Svoradova ulica, Koreničova ulica, Tvarožkova ulica, Smetanova ulica, Škarniclova ulica, Zámocká ulica, Mudroňova ulica, Bradlianska ulica, Vansovej schody, Holubyho ulica, Zochova ulica a Kozia ulica.

Známe ustanovizne/ objekty z celospoločenského hľadiska v širšom okolí sú ešte aj: Bratislavský hrad, Vysoká škola múzických umení sídliaca v pôvodnej budove slovenského rozhlasu (tzv. Starý Rozhlas), Národná rada Slovenskej republiky, Prezidentský palác.

V septembri 2007 došlo k demolácii objektu bývalej Transfúznej stanice bratislavskej fakultnej nemocnice; ustupuje novej výstavbe komplexu hotela, penziónu a luxusných bytov. Budova síce bola postavená za komunizmu, avšak bola viditeľná snaha tvorcu o integráciu do tohoto prostredia; použité boli relatívne kvalitné obkladové materiály, plot bol zhotovený z vápencových blokov.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Partizánska ulica (Bratislava)

• Partizánska ulica na mape Bratislavy