Druhá bitka o Kyjev

Východný front
	Barbarossa – Pokračovacia vojna – Za polárnym kruhom – Leningrad – Rostov – Moskva – Sevastopoľ – Kerč-Feodosia - 2. Charkov – Voronež-Vorošilovgrad – Ržev-Viazma – Stalingrad – Kaukaz – Ržev-Syčovka – Velikije Luki – Ostrogošsk-Rossoš – Voronež-Kastornoje – 3. Charkov – Kursk – Smolensk – Donbas – Dneper – Pravobrežná Ukrajina – Leningrad-Novgorod – Krym – Bagration – Ľvov-Sandomierz – Jassy-Kišinev – Východné Karpaty – Pobaltie – Kurónsko – Laponsko – Rumunsko – Bulharsko – Debrecín – Kosovo – Belehrad – Budapešť – Visla-Odra – Západné Karpaty – Východné Prusko – Horné Sliezsko – Dolné Sliezsko – Viedeň – Berlín – Praha

Dátum	november 1943 – december 1943
Miesto	Kyjev, Ukrajinská SSR; Sovietsky zväz
Výsledok	Víťazstvo Červenej armády, ústup nemeckých vojsk

Bitka o Kyjev
	Súčasť bojov východného frontu cez druhú svetovú vojnu
	; Sovietski vojaci na predmostí pred Kyjevom; (V pozadí tabuľa s nápisom: „Dôjdeš do Kyjeva!“)
Dátum	november 1943 – december 1943
Miesto	Kyjev, Ukrajinská SSR; Sovietsky zväz
Výsledok	Víťazstvo Červenej armády, ústup nemeckých vojsk
Protivníci
Sovietsky zväz Česko-Slovensko	Nacistické Nemecko
Velitelia
Nikolaj Vatutin; (1. ukrajinský front)	Erich von Manstein; (Skupina armád Juh); Hermann Hoth; (4. tanková armáda)
Sila
671 000 mužov	70 000 mužov, 250 tankov, 300 lietadiel
Straty
6 491 mŕtvych alebo nezvestných; 24 078 ranených* [1]
	* Straty sa vzťahujú iba na obdobie od 3. do 13. novembra

Druhá bitka o Kyjev bol rad bojových operácií na východnom fronte cez druhú svetová vojnu, ktoré sa odohrali od začiatku októbra do druhej polovice decembra 1943 prevažne na území Ukrajiny a viedli k oslobodeniu Kyjeva a odrazeniu nemeckých protiútokov, ktorých cieľom bolo získať mesto späť. Boje druhej bitky o Kyjev sa skladali z týchto vojenských operácií a čiastkových bojov:

Prvá kyjevská strategická útočná operácia (1. október – 24. október 1943, uskutočnená Stredným a Voronežským frontom

Černobyľsko-radomyslská operácia (1. október – 4. október 1943)

Černobyľsko-gornostaipoľská obranná operácia (3. október – 8. október 1943)

Ljutežská útočná operácia (11. október – 24. október 1943)

Bukrinská útočná operácia (12. október – 15. október a 21. október – 24. október 1943)

Druhá kyjevská strategická útočná operácia (3. november – 13. november 1943)

Nemecký protiútok pri Kyjeve

Druhá kyjevská strategická obranná operácia (13. november – 22. december 1943)

Prípravy

Po prekročení Dnepru Červenou armádou, pri bitke na Dnepri bolo vytvorených niekoľko predmostí. Sovietska strana sa pokúšala zaútočiť na Kyjev v októbri z predmostia na západnom brehu Dnepra pri Bukrine. Stáli proti nim opevnené jednotky nemeckého XXIV. tankového zboru generála W. Nehringa, ktoré sovietske útoky úspešne odrážali. Sovieti sa preto rozhodli pre vojenskú lesť. Na predmostí umiestnili drevené makety tankov a diel. Ďalšie delá viedli rušivú paľbu a menili stanovištia aby vyvolávali dojem ich väčšieho počtu, vysielalo sa z viacerých rádiostaníc a vytváral sa tak dojem príprav na útok. Jednotky určené k útoku na Kyjev, najmä 3. gardová tanková armáda Pavla Rybalka, sa v utajení presunuli na predmostie pri dedine Ljutež, odkiaľ bol vedený nečakaný útok. Československá brigáda sa na ljutežskom predmostí prepravila v noci z 22. na 23. októbra, kde mala posilniť obranu 38. armády a podieľať sa na pomocnom útoku na Kyjev. Potom však došlo k radikálnej zmene sovietskeho útočného plánu, a tak sa československí vojaci dostali do smeru hlavného úderu. Pôvodný termín útoku 1. november sa nepodarilo dodržať, sovietske hlavné velenie trvalo na oslobodení Kyjeva do 7. novembra, čo bolo výročným dátumom najväčšieho sovietskeho sviatku výročia VOSR.

Boje

Sovietska ofenzíva

Delostrelecká príprava útoku sa začala 3. novembra o 8. hodine a trvala spolu s leteckými náletmi na predný okraj nemeckej obrany 40 minút. K prelomeniu nepriateľskej obrany bola po prvýkrát sústredená mohutná delostrelecká sila – viac ako 350 diel na jeden kilometer fronty. Prvé pásmo nemeckej obrany prestalo prakticky existovať, ale Nemcom sa podarilo zvyšné jednotky stiahnuť do druh0ho pásma. Červená armáda postúpila prvý deň o 10 kilometrov, ďalší útok pokračoval 4. novembra, keď dokázali Sovieti vytvoriť v miestach úderov až desaťnásobnú prevahu a ich vojská tak bez problémov nemeckú obranu premohli. V tej chvíli nemecké vedenie rezignovalo na obranu Kyjeva a rozhodlo sa stiahnuť bojaschopné jednotky pod krytím druhého sledu, ktorý sa zadržiaval na pripravených opevneniach. Nasadením sovietskych tankov generála Rybalka a ich prielom západne od mesta večer 4. novembra rozhodol o oslobodení Kyjeva. Ciele sovietskych vojsk však ležali aj ďalej za Kyjevom. Ak by sa im podarilo dostatočne rýchlo obsadiť Žitomir, Korosteň, Berdičev a Fastov, prerušili by železničné spojenie medzi skupinami armád Stred a Juh, čím by výrazne sťažili situáciu ťažko skúšanej skupine armád Juh.

Československá brigáda stála dovtedy v zálohe, bitky sa zúčastnili zatiaľ jej delostrelci. Ráno 5. novembra však dostala úlohu, ktorou bolo dobytie kyjevského predmestia Priorka. Koordinovaný útok brigády sa skomplikoval o 14. hodine, keď bol v dôsledku oneskorovania sa svojho sovietskeho suseda 2. prápor nútený kryť svoje ľavé krídlo sám. V tejto chvíli prešlo velenie na stredné dôstojnícke kádre, ovládajúce útok na ohniskovú obranu nepriateľa. Československé tanky s výsadkom obchádzali jednotlivé oporné body, ktoré potom likvidovali pešiaci za pomoci delostrelcov. O 16. hodine dobyli Buršíkovi vojaci továreň Boľševik a prenikli na okraj Kyjeva. V tej dobe prenikla rota Tesaříkovych ľahkých tankov do čela Nemcov, ktorí držali pevnôstky pred 2. práporom a umožnili tak ich postup. O hodinu neskôr sa podarilo kliešťovým úderom dobyť filmové ateliéry, čím bola o 17:45 splnená denná úloha brigády. Ďalší útok mal podľa plánu pokračovať až na druhý deň o 6. hodine ráno, ale generál Jan Kratochvíl, ktorý postupoval v radách útočiacej brigády, vydal rozkaz k ďalšiemu útoku. Začali sa nočné boje, pri ktorých československí vojaci ako prví dosiahli centrum Kyjeva. Nad ukrajinskou metropolou zaviala československá vlajka. 6. novembra o 4. hodine ráno bol Kyjev oslobodený.

Manstein v tej dobe žiadal od Hitlera povolenie aby mohol s pomocou XLVIII. (Balck) a XL. tankového zboru (Schörner) podniknúť protiútok, ktorým by získal Kyjev späť. Hitler však jednal inak, odvolal Hotha z postu veliteľa 4. tankovej armády a nahradil ho Rausom. Ten dostal za úlohu získať Kyjev späť.

Nemecký protiútok

Rauss útočil s posilnenou 4. tankovou armádou, ku ktorej mu pribudol ďalší tankový zbor. Prvá z jednotiek XLVIII. tankového zboru, ktorá dorazila na bojisko bola 7. novembra 25. tanková divízia vedená generálom tankových vojsk Georgom Jauerom. Jej postup na Fastov zastavili jednotky 7. gardového tankového zboru, ktoré boli asi 60 km od Berdičeva. V tej istej dobe oslobodila sovietska 38. armáda Žitomir a 60. armáda bola na predmestiach Korosteňa. Ďalšia 40. armáda útočila južne od Kyjeva. Najúspešnejší boli Nemci v boji s 27. armádou, ktorú v oblasti Bukrina prinútili prejsť do obrany. Celkovo sa však situácia 4. tankovej armády nevyvíjala dobre. Až príchod elitnej 1. divízie Waffen SS a 1. a 7. tankovej divízie XLVIII. zboru prinútil Sovietov opustiť Žitomir. Rybalko okamžite vyslal proti nemeckému tankovému zoskupeniu 7. gardový tankový zbor. V nasledovných ťažkých bojoch, ktoré ukončilo až obdobie blata si obe strany spôsobili približne rovnaké straty.

Blato však po 5. decembri zamrzlo a Nemci znovu zaútočili severne od Žitomiru. Útokom Sovietov veľmi zaskočili a prinútili 60. armádu a 13. strelecký zbor opustiť Korosteň. V boji sa vyznamenala 2. výsadková divízia. Po tom čo začali Nemci ohrozovať Fastov, hlavný štáb vyčlenil pre front nové posily, ktorými boli najmä 1. tanková a 18. armáda. Tie najprv zastavili nemecký postup a neskôr Nemcov zatlačili späť, pričom získali späť i mesto Brusilov. Na konci decembra sa však po vyčerpaní síl oboch strán situácia upokojila.

Dohra

Zničené ulice mesta Kyjev po oslobodení

Napriek tomu, že sa Sovietom nepodarilo uskutočniť ich pôvodný zámer a obkľúčiť skupinu armád Juh, podarilo sa im oslobodiť Kyjev, prekročiť Dneper a vytvoriť si dostatočne veľké operačné predmostie na jeho západnom brehu. Rovnako spôsobili závažné straty nemeckej 4. tankovej armáde. Nemci síce v boji tiež spôsobili Sovietom veľké straty, ale tí okamžite po stiahnutí XLVIII. tankového zboru podnikli na Vianoce ofenzívu, ktorou sa prebojovali 3. januára 1944 až na pôvodné hranice Poľska.

Samotné mesto Kyjev, v tej dobe druhé najväčšie mesto Ukrajiny, vojnou veľmi silno utrpelo. Okupácia, trvajúca od 19. septembra 1941 si vyžiadala desiatky tisíc životov. Len v rokline Babij Jar pri meste bolo v priebehu vojny zavraždených 30 000 Židov z mesta a jeho okolia ako aj desiatky tisíc ďalších ľudí.

Československí vojaci sa pri bitke o Kyjev ukázali v tom najlepšom svetle. Nielenže dokázali pružne reagovať na vzniknutú situáciu, ale preukázali tiež vynikajúci výcvik a dobrú úroveň vedenia boja. Podľa plánu mali obsadiť centrum Kyjeva tankmi sovietskeho generálporučíka Kravčenka, ale Čechoslováci boli rýchlejší a lepší. Po tejto bitke boli vyznamenaní najvyšším sovietskym vyznamenaním – Hrdina Sovietskeho zväzu – poručík Josef Buršík a podporučíci Antonín Sochor a Richard Tesařík.

Referencie

KRIVOŠEJEV, G.F. Rossija i SSSR v vojnach XX veka Poteri vooružennych sil Statističeskoje issledovanie [online]. Moskva : Oloma-Press, 2001, [cit. 2008-09-15]. Dostupné online. (rusky)

Ďalšie zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bitva o Kyjev na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[www.soldat.ru-1] KRIVOŠEJEV, G.F. Rossija i SSSR v vojnach XX veka Poteri vooružennych sil Statističeskoje issledovanie [online]. Moskva : Oloma-Press, 2001, [cit. 2008-09-15]. Dostupné online. (rusky)