Arma Christi

Arma Christi[1], Nástroje Kristovho utrpenia[2] alebo Nástroje umučenia Pána[3] je ikonografický typ nástrojov Kristovho umučenia (nástroje utrpenia). Ich zobrazenie vychádza z biblických textov, apokryfov a legiend (podľa: Mt 27, 27 – 50; Mk 15, 16 – 36; Lk 23, 33 – 36; Jn 19, 1 – 34). Arma Christi boli najprv vnímané ako symbol Kristovho príchodu alebo majestátu vznešeného Krista.[4] Neskôr sa stali predmetmi pašiových meditácii a ich zobrazovanie siaha od stredoveku až k ľudovému zobrazovaniu v 19.storočí.[2]

Roberto Oderisi, Bolestný Kristus (Vir dolorum), 14. storočie, Fogg Art Museum

Predmety Arma Christi sú spojené s umučením Ježiša Krista a t.j Judášova zrada, krížová cesta, ukrižovanie a snímanie z kríža. Arma Christi zahŕňa: kríž, tŕňovú korunu, kopiju, klince, špongiu s palicou (tyč), tridsať strieborných mincí, bič, trstina, kliešte, sudarium (nezošívaná súkenica), nápis na kríži – INRI, tri kocky, kladivo, vrták, povraz, Kristov hrob (väčšinou ako sarkofág) a rúcho.[4] Niekedy sa objavuje purpurový plášť, trstinová koruna, mučiaci stĺp, metla, putá (okovy), rebrík, kohút, džbán, Veronikina šatka.[2] Menej často sa objavujú prúty, urážlivé gestá (posmievanie, pľuvanie alebo bitka), ruka, hlava s posmešnou výrazom, Judášov bozk, lucerna (pochodeň), päť Ježišových rán.[3]

Opis

Prvý písomný zdroj, De consummatione mundi od Pseudo-Hippolyta, ale aj viacero písomných zdrojov do 13. storočia, obzvlášť od Johannesa Vigueriusa v Institute ad naturalem et christlich philosophiam, uvádzajú kríž a klince. Arma Christi sa všeobecne považujú za Kristove relikvie či symbol zápasu Západu proti hriechu. Od 13. storočia sú prevažne považované za predmety pašiových meditácií. Až do konca neskorého stredoveku sa používali ako amulety alebo heraldické motívy. Arma Christi boli náboženské motívy, ktoré neboli vnímané esteticky, ale predovšetkým duchovne.[4]

Východiskom pre zobrazenie Nástrojov Kristovho umučenia je text z evanjelia podľa Matúša (A vtedy sa ukáže znamenie Syna človeka na nebi..., Mt 24, 30). Samotné zobrazenie sa objavuje od 6. storočia, aj keď niesli význam ako symbol Kristovho majestátu t.j zbrane, ktorými zvíťazil nad Smrťou za spásu ľudí. Často sa objavuje vo spojení s hetoimasiou. K zbraniam Krista patril hlavne kríž, ako symbol jeho triumfu. Objavuje sa v ranokresťanskej ikonografii ako špeciálny typ tzv. crux invicta víťazný kríž, na sarkofágoch zo 4. storočia na ravennských mozaikách, ako napríklad na klenbe kupoly Mauzóleum Gally Placidie alebo v presbytériu Baziliky San Apollinare v Classe[1] alebo na triumfálnom oblúku zo 6. storočia v Sant Michele in Affricisco. Krista obklopuje kopija a tyč, na ktorej je nastoknutá špongia. V týchto súvislostiach sa toto zobrazenie objavuje aj v anglických miniatúrach okolo roku 1000. V Byzancii sa počas 11. storočia uplatňuje motív Posledného súdu (Hetoimasia). Na prázdnom oltári je položená kniha a nad ňou je kríž obklopený kopijou a tyčou s nastoknutou špongiou. Novinkou je tŕňová koruna nad krížom. Arma Christi je v tom to prípade symbolom Kristovho príchodu.[5]

Kopija, tyč so špongiou a klinec sa objavuje okolo roku 1100 na prenosnom oltári v pokladnici katedrály v Modene (Braunov oltár), podobne aj v manuskripte Hortus deliciarum okolo roku 1165/1190, na Klostenburgskom oltári z roku 1191 alebo na Marienschrein z Tournai z roku 1205. Západoeurópsky motív Posledného súdu, obzvlášť na francúzskych gotických portáloch, obsahuje motív anjelov, ktorí držia Arma Christi. Nástenné maľby okolo roku 1250 v Santa Quatro Coronati v Ríme zobrazujú Arma Christi pri spravodlivých ako aj na Cavalliniho freske z roku 1293 v Bazilike svätej Cecílie v Trastevere. Zmenu významu zdôrazňuje toskánsky obraz v Kaiser Friedrich Museum v Berlíne, ktorý pochádza z doby okolo roku 1300. Arma Christi tak získalo symbolickú a hlavne vnútornú duchovnú hodnotu.[6]

Geertegen tot Sin Jansen, Bolestný Kristus (Vir dolorum), 1486, Museum Catharijneconvent, Utrecht

Od 13. storočia sa objavujú predmety pašiových meditácií, ktoré sú inšpirované práve Arma Christi. Ich prvé vyobrazenie nájdeme v Utrechtskom žaltári ako ilustrácia k Žalmu 21, 17 – 19, aj keď formálne stále v nedostatočne vyriešenej kompozícii. Dokonca na portugalskom erbe od roku 1172 nájdeme 30 strieborných mincí, ktoré zodpovedajú týmto predmetom meditácie.[6]

Počas 14. storočia sa stále používal motív Vykupiteľa, ktorý lemovali nástroje Kristovho utrpenia. Prvá monumentálna kompozícia tohto motívu zodpovedá obrazovému tomuto typu z druhej polovice 13. storočia, ako sú napríklad nástenné maľby kostola v Oberwäldene (Württemberg). Ďalej vyobrazenie v pohrebnej kaplnke San Afra v Schelklingene okolo roku 1300. Všetky tieto staršie zobrazenia zobrazujú Krista, ako súčasť Arma Christi.[6]

Na maľbe Roberta Oderisiho z polovice 14. storočia je Kristus, Panna Mária a Ján obklopení symbolmi Arma Christi. Toto zobrazenie nám ukazuje univerzálnosť utrpenia v duchu svätého Tomáša. Ďalej gregoriánsky alebo takzvaný „rímsky“ obraz Bolestného Krista (Vir dolorum) z doby okolo roku 1410 v Innsbrucku, alebo na freske v Rhäzüne (Graubünden), kde Gregor Veľký uctieva nástroje Kristovho utrpenia. Toto vyobrazenie sa stalo v nasledujúcom období veľmi populárne, ako napríklad v na florentskom obraze v Palazzo Comunale v San Gimiganano z roku okolo 1460 alebo na obraze Geertegena tot Sin Jansena zo štvrtiny 15. storočia.[6]

Mnoho nástrojov utrpenia je prezentovaných vo vzťahu k samotnému Kristovi alebo prostredníctvom svojich tzv. nositeľov, ale napriek tomu zostávajú „nástrojmi utrpenia Krista“. Taliansko-byzantská Madonnas de perpetuo succursu (Matka ustavičnej pomoci) sa objavila približne okolo roku 1400. Anjeli ukazujú dieťaťu (Ježiš) Arma Christi. Na obraze Majstra z Delftu je zobrazená vízia svätostánku s Arma Christi. Nástroje Kristovho utrpenia sa často zobrazujú aj na orámovaní stránok kníh (najmä v Anglicku), ako je napríklad Stundenbuch der Isabelle de Boussu pochádzajúca z doby okolo roku 1500. V Anglicku sa bežne mimo motívu Posledného súdu zobrazujú anjeli, ktorí nosia nástroje Kristovho utrpenia. Tento motív nájdeme v karmelitánskom kostole v Mohuči, ale aj v kostole Cölestine v Avignone okolo roku 1370.[6]

Kult

Od najstarších dôb bol kult Arma Christi spojený s Kostolom Santa Croce di Gerusalemme v Ríme. V roku 1353 pápež Inocent VI. usporiadal slávnosť De armis Christi. V Nemecku a Česku sa táto slávnosť slávi vždy v piatok po Veľkej noci (piatok po veľkonočnej oktáve) od roku 1735, ako „festum sequentes lanceae et clavorum D. N. I. Christilich“ ex indulto in Germania. Uctievanie relikvií v regiónoch sa od seba navzájom odlišuje. Kult Arma Christi je možné uctievať len už vo vyššie spomenutom kostole.[5]

Heraldika

Arma Christi sa objavujú v heraldike už od neskorého stredoveku. To umožňuje ich dvojitý výraz „arma“, ako napríklad epitaf v Kaplnke svätého Michala vo Fulde z polovice 14. storočia alebo speculum humanae salvationis v rukopise Saské zrkadlo (Saschenspiegel). Termín Arma Christi je nesprávne označenie, ktoré pochádza práve od kartuziánov. Niekedy sa objavuje aj odlišná heraldická forma Arma Christi korunovaná tŕňovou korunou. Jednotlivé nástroje Kristovho utrpenia nájdeme na podlahových dlaždiciach a základných kameňoch, najmä v anglických kostoloch, ako je napríklad v Great Malvern, Worcestershire, Bristole, Katedrále St. Mary v Redcliffe, ale aj na chóre vo františkánskom kláštornom kostole v Berlíne okolo roku 1500 alebo z prvej štvrtiny 16. storočia.[7]

V náboženských insígniách sa až do 19. storočia Arma Christi objavuje ako vyobrazenie umučenia Krista. Toto zobrazenie nájdeme od 15. storočia až po súčasnosť na paramente (typ liturgického rúcha) alebo na liturgických nádobách. Arma Christi ikonograficky súvisí so skladbou „Kristus trpí za hriechy sveta“, ako napríklad na freske kostola vo švajčiarskom Ormalingene z roku 1400.[7]

Galéria
  • Mozaika z Chrámu Sant Michele in Affricisco, na triumfálnom oblúku zo 6. storočia obklopuje Krista kopija a tyč, na ktorej je nastoknutá špongia, Bodemuseum (pôvodne Ravenna), Berlín
  • Pietro Cavallini, freska Posledného súdu v Bazilike svätej Cecílie v Trastevere (Rím), 1300
  • Mozaika v Baptistériu San Giovanni, Anjeli nesúci nástroje Kristovho umučenia, 13. storočie, Florencia
  • Taliansko-byzantská ikona Madonnas de perpetuo succursu (Matka ustavičnej pomoci), 13./14. storočie
  • Lorenzo Monaco, Pieta, 1404, Galleria dell'Accademia, Florencia
  • Fra Angelico, freska, Posmievanie sa Kristovi,1440 – 1442, Museo Nazionale di San Marco, Florencia
  • Majster E.S, Bolestný Kristus, medirytina, cca. 1460, Kupferstichkabinett Dresden, Drážďany
  • Hans Memling, Panna Mária ukazujúca Bolestného Krista, 1475/1479, National Gallery of Victoria, Melbourne
  • Cristoforo Majorana, miniatúra Arma Christi zo žaltára, 1480, Walters Art Museum, Baltimore
  • Majster z Delftu, Mariánsky triptych, 16. storočie, Rijksmuseum, Amsterdam
  • Goswin van der Weyden, Triptych opáta Antonia Tsgrootena, 1507, Royal Museum of Fine Arts Antwerp, Antverpy
  • Ilustrácia v evanjeliári ktorá zobrazuje na heraldickom štíte Arma Christi, 16. storočie

Referencie
  1. RYWIKOVÁ, Daniela. Úvod do křesťanské ikonografie. Ostrava : Ostravská univerzita v Ostravě, 2006. ISBN 80-7368-251-6. S. 48 – 49.
  2. nástroje Kristova utrpení In: BLAŽÍČEK, Oldřich; KROPÁČEK, Jíři. Slovník pojmů z dějin umění. Praha : Odeon, 2013. ISBN 9788072991044. S. 139.
  3. RULÍŠEK, Hynek. Postavy, atributy, symboly: slovník křesťanské ikonografie. Hluboká nad Vltavou : Alšova jihočeská galerie, 2005. ISBN 80-85857-48-0. S. 50, 307.
  4. ARMA CHRISTI In: KIRCHBAUM, Engelbert; BRAUNFELS, Wolfgang; KASTER, Karl Georg. Lexikon der christlichen Ikonographie: Allgemiene Ikonographie, A bis Ezechiel,. Zväzok 1. Freiburg im Breisgau : Herder, 1968. (Lexikon der christlichen Ikonographie.) Ďalej len Ibidem. ISBN 3-451-22568-9. S. 183.
  5. Ibidem, str. 184
  6. Ibidem, str. 185
  7. Ibidem, str. 186

Literatúra
  • MÂLE, E.. L'art religieux de la fin du moyen âge en France. 1. vyd. Paríž : [s.n.], 1908.
  • MÂLE, E.. L'art religieux de la fin du XVII sièce. 1. vyd. Paríž : [s.n.], 1932. (L'art religieux après le Concile de Trente.)
  • PIGLER, A.. Barockthemen: eine Auswahl von Verzeichnissen zur Ikonographie des 17. und 18. Jahrhunderts. Zväzok 2. Budapešť : [s.n.], 1956.
  • BERTELLI, C.. The Image of Pity in San Croce in Gerusalemme: Essays in the History of Arts. Londýn : [s.n.], 1967.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arma Christi

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.